KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
- Zatiaľ išlo o 1. stupeň smogového znečistenia ovzdušia. Nie, necítila som nijaké z ťažkostí, ktoré zimný smog môže vyvolávať. Dokonca som bola aj lyžovať na bežkách v Jahodníckych hájoch. Moje pocity však nie sú smerodajné. Už 40 rokov pracujem v laboratóriu, v ktorom tam nepracujúci ľudia pri vstupe cítia výpary chemikálii, vrátane formalínu, a ja už tento chemický zápach necítim. Asi mám čuchovú sliznicu zvyknutú na takto zmenené ovzdušie. Je škoda, že znečistenie ovzdušia zasahuje už aj Turčiansku záhradku, v ktorej bývalo relatívne zdravo. Netreba však robiť paniku, ale racionálne sa postaviť k problému, keď už nie z globálneho pohľadu, tak aspoň k tomu regionálnemu. Zmeniť spôsob kúrenia, zabezpečiť ekologicky výhodnejšiu likvidáciu odpadu, aktivizovať podniky vytvárajúce emisie, aby vytvorili nutné hygienické filtre atď. Prichádza mi na um aj absencia urbanistického hľadiska, na ktoré sa podľa môjho názoru už roky nedbá pri projektovaní sídlisk. Ak mladí urbanisti zabudli, čo to je „samočistenie ovzdušia“, odporúčam im ísť naštudovať tento spôsob výstavby aspoň na Karlovo námestie v Prahe (dobytčí trh), ktoré bolo veľmi múdro postavené, aby z neho vietor a prievan vyfúkal zápach rôzneho druhu. Nedá mi nepripomenúť, že aj proti tzv. letnému smogovému znečisteniu ovzdušia (ktoré môžeme očakávať onedlho) sú najlepšou prevenciou listnaté stromy, ktoré sme si zvykli viac vytínať ako sadiť.
MILAN GONDA, knihovník
- V podstate ani nie. Len pri prechádzke na Medokýš sa mi zdalo, že nad krajinou je akýsi hustý čudný opar. Tak to vyzerá, že som vtedy asi videl smog. Pocitový zážitok som však mal. Bol som minulý víkend – neuveríte mi: náhodou! – v jednom nočnom bare. Tak tam bolo natrieskané a nadymené, že sa mi naozaj ťažko dýchalo. Okolo polnoci do baru prišla skupina nie príliš prívetivo vyzerajúcich mladých mužov, a potom sme všetci cítili skutočné dusno. Našťastie, nehľadali mňa. No to ale nemalo nič spoločné so smogom.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
- Ani veľmi nie, možno nie som až tak senzibilný na zhoršenú kvalitu ovzdušia ako astmatici či alergici, ale ak zvýšené hodnoty niekto nameral a zverejnil, tak to asi bude pravda. Príde mi byť ale smiešne, že by za to v hlavnej miere mohli domácnosti, ktoré kúria nekvalitným palivom. Ale nevidím do toho problému, ani ho nesledujem, takže je to len môj pocit.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
- Naše mesto, obklopené horami, som považovala za miesto s dobrou kvalitou ovzdušia. Ako dieťa si pamätám, že z továrenských komínov v Martine stúpal nepríjemný dym, ale toto sa zmenilo a v meste nemáme významných znečisťovateľov ovzdušia z priemyselnej výroby. Horšie je to už so znečisťovaním ovzdušia z automobilov. V posledných rokoch pri náraste cien energií došlo v domácnostiach k návratu vykurovania pevným palivom a to nie vždy v dobrej kvalite a práve domácnosti sa stali významným znečisťovateľom. Okrem toho podľa informácií, ktoré som získala na konferencii venovanej čistote ovzdušia v našom kraji, bola som prekvapená, že sme vo vyšších polohách zasiahnutí aj dopadom popolčeka z Katovickej oblasti. No a ak sa k tomu pridajú aktuálne meteorologické podmienky, tak sa niet čomu čudovať. Osobne som zhoršenie kvality ovzdušia pocítila, keďže som astmatička, a preto moje večerné vychádzky po tieto dni radšej vynechávam.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
- Posledné víkendy sa mi podarilo tráviť viac času na horách. Keď je inverzia tak pri zostupovaní z Martiniek či Magury naozaj cítite, keď zídete z čerstvého vzduchu a ponoríte sa do mestského. Ako chlapec som rád lyžoval u starkej na vleku za dedinou. Posledné jazdy boli pred štvrtou, to už ľudia v domoch kúrili (väčšina drevom). Zo zjazdovky bolo vidno dym z komínov, ktorý nestúpal len do neba, ale tiež sa motal ponad dedinu. Bolo cítiť vôňu horiaceho dreva a ako dieťaťu z mesta sa mi to veľmi páčilo. Bolo to pre mňa prázdninovo-dobrodružné. Neskôr sa začalo kúriť uhlím, neviem či je to zdravšie alebo ekonomickejšie, ale čaro bolo preč. Dnešná vôňa mesta je iná. Nie je v nej ani kúsok prázdnin či dobrodružstva a necítiť ani teplo domovov. Neviem, či sú za tým priemyselné závody alebo autá, ktorých je čoraz viac, prípadne nekvalitné palivá. V tomto prípade však netreba veľa špekulovať. Keď sa teraz zamyslím nad tým, čo dokážem obmedziť alebo zmeniť, tak mi hneď napadne minimálne jedna vec, ktorú viem spraviť hneď.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
- Úprimne poviem, že moje pľúca mi zhoršenie ovzdušia v mojom okolí nesignalizovali a nebyť informácií v médiách, tak si to zrejme ani nevšimnem, že sa v Martine prekročili normálne hodnoty. Ja bývam na dedine a pravdou je, že niektorí ľudia kúria kadečím. Jasné, nie je to najlepšie, ale ekonomické možnosti im asi nič iné nedovolia.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
- Nuž, naša Turčianska záhradka je, žiaľ, na takéto javy náchylná a to hlavne z dôvodu jej kotlinového a následne inverzného charakteru. Jeho dôsledky osobne pociťujem najmä vtedy, keď niektorí spoluobčania, ktorí nemajú svoje domácnosti napojené na plyn, miesto kvalitného dreva alebo uhlia používajú na vyhrievanie svojich domácností nie príliš ekologické palivo, ktoré sa už skôr hodí do separovaného, prípadne komunálneho odpadu.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
- Za zhoršenie kvality ovzdušia počas tejto zimy považujem extrémne poveternostné podmienky, ale jedným dychom dodávam, že za to môže aj cenová politika energií, akú dnes máme. Domácnosti, ktoré kedysi kúrili plynom, resp. elektrickou energiou, si tieto médiá v dnešných podmienkach už nemôžu dovoliť, a tak sa vrátili k pôvodnému klasickému kúreniu uhlím a drevom. Je najvyšší čas toto riešiť a prijať konkrétne kroky, ktoré posilnia spotrebiteľa. V neposlednom rade je dôležité nielen podpisovať rôzne celosvetové ekologické normy, ale ich aj aplikovať do praxe. Ale nie zas tak, že si to všetko odnesie bežný občan.
