Okrem cien za elektrickú energiu a plyn sa v minulých dňoch v súvislosti s rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ÚRSO na celom Slovensku dostala na pretras aj cena vody. To je aj téma nášho rozhovoru s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom akciovej spoločnosti Turčianska vodárenská spoločnosť Rastislavom Zábronským.
Poďme najskôr k otázke, ktorá zaujíma ľudí najviac. Je už určená cena vodného a stočného na najbližšie obdobie?
Je. Bola určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ale ešte v čase pred turbulentnými týždňami, ktoré priniesli odchod Jozefa Holjenčíka z postu jeho predsedu. Je teda stanovená na základe novej vyhlášky č. 225 z leta minulého roku. Vodárenské spoločnosti sa ňou majú riadiť v tomto roku. Či sa budú aj naozaj, je teraz otvorenou otázkou.
Ako vnímate spomínanú vyhlášku? Je prínosom pre prax vodárenských spoločností? Prináša novinky odberateľom?
Asociácia vodárenských spoločností, ktorej členom je aj TURVOD, a aj samotní naši pracovníci s dlhoročnou praxou vo vodárenstve, ju pripomienkovali. Najviac debát sa točilo okolo dvojzložkovej ceny vodného a stočného. Na rozdiel od elektromerov či plynomerov, ktoré si ľudia platia, u nás, je vodomer majetkom vodárenskej spoločnosti. Dávame ho svojim odberateľom do užívania ako odpisové meradlo, z ktorého údaje sú podkladom pre fakturáciu spotreby vody. Jeho ciachovanie, údržba či výmena je finančným nákladom vodárenskej spoločnosti. Ľudia ho majú zadarmo, bez rozdielu toho, či spotrebujú 200 kubíkov vody ročne v dome, kde bývajú, alebo 2-3 kubíky, keď majú vodomer pri chate. Ani jeden, ani druhý odberateľ nemá vo faktúre ani zďaleka pokryté náklady, ktoré znáša vodárenská spoločnosť v spojitosti s vodomerom. Toto sme chceli v novej vyhláške zmeniť.
Rozoberme to podrobnejšie...
So všetkým rešpektom k našim odberateľom sme navrhovali, aby na začiatku roka spotrebitelia zaplatili 30 eur nie zálohu za vodomer, ale zálohu za odberné miesto. A v koncoročnom vyúčtovaní by sme sa s odberateľmi vysporiadali. Tým, ktorí spotrebujú napríklad už spomínaných 200 kubíkov vody, by sme ju započítali. Nezaplatili by teda ani o cent viac, ako zvykli za odobratú vodu. Tí odberatelia, u ktorých by spotreba vody nepresiahla zálohovanú čiastku, by ju nedostali späť a podieľali by sa tak aspoň symbolickou čiastkou na nákladoch za údržbu svojho vodomeru a nemuseli by sa naň obrazne povedané skladať všetci ostatní.
Nie je to trochu komplikované?
Voda nie je elektrina, ktorá keď nesvietite, tak sa nemíňa. Voda, keď netečie, stojí v potrubí, v prípojke, aj keď sa nepoužíva. Stojaca voda je semenišťom choroboplodných zárodkov, ktoré sa môžu dostať do potrubia a kontaminovať pitnú vodu. O vodovodnú sieť sa preto treba permanentne starať aj zo strategického hľadiska. Môžu prísť havárie, rôzne núdzové okolnosti a zásobovanie treba zabezpečiť za akýchkoľvek podmienok, nehovoriac o tom, že vodárenská spoločnosť je subjektom hospodárskej mobilizácie. Platby za vodu by mali odzrkadľovať aj tieto okolnosti. Ukazuje sa ale, že spomínaná vyhláška, tak ako ju nakoniec schválil ÚRSO, tieto okolnosti nezohľadňuje, dokonca odporuje zákonu o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne ministerstva životného prostredia z roku 2002. Na tento nesúlad sme regulačný úrad upozorňovali ešte v lete.
Dnes vlastne ešte nevieme, či sa podľa spomínanej vyhlášky bude postupovať, lebo regulačný úrad sa má aj v cene vody vrátiť do roku 2016. No predsa len, rozmeňme si na drobné, čo by to znamenalo, keby ju vodárenské spoločnosti museli rešpektovať.
Úrad v rámci cenovej regulácie uplatňuje regulačný vzorec, do ktorého okrem iných položiek vstupovala aj položka daňové odpisy majetku používaného na regulovanú činnosť. V súčasnej vyhláške daňové odpisy sú nahradené regulačnými odpismi, ktoré určilo ÚRSO na základe technickej životnosti majetku a majú oveľa dlhšiu dobu odpisovania ako daňové.
Prečo?
Je to navonok dobrý ťah, lebo balík odpisov sa roztiahol na dlhšie obdobie, ľudia by mali platiť menej, ale napríklad naša vodárenská spoločnosť by takto ročne prišla asi o 20 percent príjmov. Museli by sme siahnuť na balík určený na investície, čo z hľadiska budúcnosti znamená katastrofu. Neboli by prostriedky na modernizáciu a obnovu majetku. Vodárenské spoločnosti by mohli padnúť pod nútenú správu, lebo nebudú vstave fungovať. ÚRSO ponúkol dve možnosti - buď dať do nákladov daňové odpisy, alebo preceniť celý majetok vodárenskej spoločnosti a stanoviť mu novú hodnotu. Ale týmto by sa vytvoril neskutočný priestor na ekvilibrovanie, pretože úrad plánoval predĺžiť životnosť napríklad vodojemu z dnešných dvadsať na možných osemdesiat rokov. Riaditelia vodárenských spoločností sa sťažovali, že zaplatia státisíce eur znalcom za precenenie majetku a aj tak zo neprinesie žiadny výsledok. Požiadali sme predsedu regulačného úradu, aby nám tieto dve alternatívy zahrnul do písomného vyjadrenia, nakoľko ani vo vyhláške, ani v metodických pokynoch za-hrnuté neboli. Ale verejne rezonuje informácia o zvukovej nahrávke, ktorá by mohla byť dôkazom, že to chcel.
Do akej miery sú dnes vodárenské spoločnosti regulované?
Veľmi striktne. Nevytvárame takmer žiadny zisk. Plánujeme každoročný hospodársky výsledok na úrovni plus mínus tritisíc eur. Všetko, čo by mohlo zisk tvoriť, dávame do investícií a zveľaďujeme spoločnosť. Aj zaradenie do tarifných skupín T1 – T5 podľa množstva spotreby vody sme dostali určené ÚRSO-m. Dokonca aj počet odberateľov, ktorí sú v jednotlivých tarifných skupinách, sme museli nahlásiť. Úrad to popresúval aj u nás, aj v energetike a vyšlo to tak, že veľkí odberatelia ušetria. A keďže my nemôžeme fungovať inak ako systémom spojených nádob, ostatní odberatelia to doplatia. ÚRSO ako autonómny orgán poslal do praxe vyhlášku, aj napriek pripomienkam vodárenských spoločností a máme tu začiatok hry, ktorú budeme ešte dlho naprávať.
Predpokladám, že máte na mysli faktúry, ktoré sa už na základe spomínanej vyhlášky distribuovali aj v Turci. Neradíte ale roztrhať ich.
Určite nie. Je to účtovný doklad. Vystavili sme ich asi 7 500, približne 50 odberateľov ich už aj zaplatilo. Nechceme našich odberateľov zbytočne stresovať, ale museli sme postupovať podľa novej vyhlášky, aj keď k nej máme výhrady. Dlhodobo udržujeme ceny vodného a stočného vzhľadom na dĺžku distribučnej siete najnižšie na Slovensku.
Aké budú vaše najbližšie kroky?
Všetkým starostom a iným odberateľom pošleme samostatný list, v ktorom upozorníme na skutočnosť, že ak niekto dostal faktúru v zmysle platnej legislatívy, musí ju uhradiť. Ale uisťujem spotrebiteľov, že pri akejkoľvek zmene platnej vyhlášky, alebo jej zrušení a vrátení cien na úroveň roku 2016, ich budeme o ďalšom postupe včas informovať.
ÚRSO sa v Turčianskej vodárenskej spoločnosti spomína aj v súvislosti s pokutou vo výške 250 000 eur, ktorú akciovka musela zaplatiť na základe rozhodnutia tohto úradu. O čo išlo?
Ešte v roku 2010 sme reagovali na výzvu Ministerstva životného prostredia SR a získali sme na stavbu Odkanalizovanie MČ Tomčany – IBV pri Jordáne nenávratný finančný príspevok 1,86 milióna eur. Žiadosť nám pripravovala renomovaná firma na základe zmluvy o dielo, na stavebné práce a výkon služby stavebného dozoru bolo vykonané verejné obstarávanie. Stavbu sme dokončili v roku 2012. Všetky položky prešli riadnym schvaľovacím procesom podľa metodiky Ministerstva životného prostredia. Práce boli riadne vykonané, vyfakturované a zaplatené, čo ministerstvo aj skontrolovalo a verifikovalo. Kontrola ÚRSO sa v roku 2013 v súvislosti s touto stavbou zamerala na primeranosť vynaložených prostriedkov a došla k záveru, že niektoré náklady napriek verejnému obstarávaniu a permanentnej kontrolnej činnosti Ministerstva životného prostredia SR boli podľa ÚRSO vynaložené v neprimeranej výške.
A bolo to tak?
Na stavbu sme použili iba 5 percent vlastných financií spoločnosti, 95 percent sme dostali z Ministerstva životného prostredia. To si už naozaj neviem predstaviť väčšiu hospodárnosť, veď sme pre akciovku získali nenávratných viac ako 1,86 milióna eur. Okrem toho, kontrolóri došli k tomuto záveru iba porovnaním dvoch podobných stavieb – Tomčian a Ostredku a skonštatovali, že sme sa správali neefektívne a nehospodárne, lebo jednotlivé položky týchto dvoch stavieb nevykazovali zhodu. Každý investor vám dnes povie, že takéto porovnanie neobstojí. Vždy budú ceny toho istého potrubia, či iných položiek pri dvoch stavbách rôzne, pretože podmienky stavieb sú rozdielne a vysúťažil ich iný zhotoviteľ. Nemôžeme predsa pri verejnom obstarávaní prikázať súťažiacim, aby súťažili s položkami v určených cenových hladinách. Ak chce regulačný úrad neprimeranosť vynaložených prostriedkov riešiť, mal by sa im venovať priebežne - v štádiu schválenia či realizácie projektu. Vtedy by mal do toho procesu vstúpiť, zasiahnuť a povedať, že toto bude oprávnený náklad, a toto nie.
Každopádne, pokutu TURVOD dostal...
Dostal. Najskôr vo výške pol milióna eur a keď sme sa odvolali, regulačný úrad ju znížil na 250 tisíc eur a rozhodnutie o nej vydal v posledný deň roku 2014. Okrem toho, že sme ju museli zaplatiť, dátum rozhodnutia znamenal veľké zásahy do jednotlivých položiek účtovníctva, keďže pokuta je pokuta, a mohol mať aj nepríjemné dopady na pohyblivé zložky odmien zamestnancov. No toto sme spoločne s akcionármi vyriešili bez poškodenia príjmov ľudí.
Vieme, že vodárenská spoločnosť sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala.
Rozhodnutie predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka sme vnímali ako nezákonné. Preto sme sa v marci minulého roku obrátili na Krajský súd v Žiline, aby preskúmal jeho zákonnosť. V tom čase sme už mali k dispozícii znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý rozanalyzoval stavbu odkanalizovania IBV v Tomčanoch a súdni znalci potvrdili, že sme nepochybili. K rovnakému záveru dospel aj súd. Nezákonné rozhodnutie predsedu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. decembra minulého roku.
Ako zareagoval regulačný úrad?
Podľa nášho názoru sumu 250 000 Eur zadržiava neoprávnene a v tej súvislosti sme podnikli aj právne kroky na vrátenie tejto sumy. Zatiaľ sa tak nestalo.
Úrad sa nijako nevyjadril?
Ale áno. Nariadil už ďalšie konanie, čo je samozrejme správne, ale postup toho konania a kroky, ktoré doteraz podnikol, sú v rozpore s rozhodnutím súdu. Preto Turčianska vodárenská spoločnosť podala trestné oznámenie na vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Keďže jeho predseda J. Holjenčík medzitým odstúpil zo svojej funkcie, veci sa skomplikovali. Zastupuje ho Miroslav Čelinský, bývalý člen vedenia vodárenskej spoločnosti v Martine, a ten je zaujatou osobou, pretože prehral všetky súdy vo veci o neospravedlnenú neúčasť v práci a sám ešte podal podnet na TURVOD z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. Ten ale bol v plnej miere zamietnutý krajským súdom.
Viete si predstaviť finále tohto sporu?
Momentálne neviem. V ÚRSO sedí dnes veľa ľudí z bývalého manažmentu Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Mali sme s nimi právne spory a domnievať sa, že by konali nezaujato, je nemožné. Každopádne ale treba k tejto kauze dodať, že OLAF (orgán európskej komisie, ktorá vykonáva kontroly na európske stavby) robil hĺbkovú kontrolu v Turčianskej vodárenskej spoločnosti s dôrazom na stavby, ktoré boli realizované v inkriminovanom období a nenašiel žiadne pochybenie. A toto je pre nás dôležitá informácia.
Tieto turbulencie sa zaiste podpísali aj na práci vedenia spoločnosti a možno aj na vzťahu akcionárov k vám. Ako ich vidíte s odstupom času?
S obrovskou pokorou vnímam postoj starostov, mestského zastupiteľstva, akcionárov, že v čase, keď vodárenská spoločnosť dostala takúto obrovskú pokutu, neprišiel podnet na moje odvolanie. Mohol prísť. Mohlo sa to stať a ja by som to bol prijal, pretože doba je taká, že bezmocnosť človek na manažérskom poste nemôže predkladať ako argument svojej obhajoby. Ale celá dozorná rada, zástupcovia mesta Martin a akcionári mi dali priestor, aby sa vodárenská spoločnosť mohla brániť, lebo sme vždy postupovali v súlade so zákonom. A dnes, keď bolo zastavené trestné konanie, ktoré iniciovalo ÚRSO z dôvodu, že sa preukázalo, že k trestnému činu nedošlo, chcem tento boj o práva spoločnosti TURVOD-u dotiahnuť do konca. Dúfam len, že bude čestný aj s novými zástupcami regulačného úradu, ktorí pochopia, že našou obranou je zákon.
(RR)
