Višvagurudži (Paramhans svámi Mahéšvaránanda) pochádza z Indie, žije vo Viedni a patrí k najvýznamnejším jogovým majstrom na svete. Je pokračovateľom starobylej jogovej línie, ktorej korene siahajú hlboko pred začiatok nášho letopočtu (k prameňom rieky Alakhanda v Himalájach).
Po príchode do Európy (po roku 1972, vo vtedajšom Československu) vytvoril systém Joga v dennom živote používaný v mnohých krajinách, podľa ktorého cvičí jogu na Slovensku a v Českej republike asi 1 – 2 % populácie. Martin navštevuje pravidelne od roku 1975, od roku 2008 je (neformálnym) čestným občanom mesta.
Sadenie stromu v centre mesta. (zdroj: ARCHÍV JOGA V DENNOM ŽIVOTE)Do Martina prichádzate znova po troch rokoch, sú to už desiatky Vašich návštev v tomto meste. Ako ho vnímate Vy? Ako vnímate toto mesto, ktoré prešlo za posledné desaťročia komplikovaným, miestami veľmi bolestným vývojom v ekonomickej, sociálnej aj duchovnej sfére?
- Ako ste povedali, bol som v Martine už mnohokrát a boli to určite ťažké časy, ktoré toto mesto prežilo. Ani ekonomika nebola na tom najlepšie. V súčasnosti však pozorujem, ako sa Martin veľmi rozvinul. Sú tu nové budovy, nové podniky. Ja ho vnímam ako centrum Slovenska. Je to nádherné mesto, prichádzajú sem pozitívni ľudia. Je tu tiež veľmi pekná národná knižnica. Pokiaľ ide o celkovú situáciu, možno povedať, že vo všeobecnosti je podobná ako v ostatnej Európe.
Predsa len, odlišuje sa nejako situácia v Martine od situácie inde, v iných mestách, ktoré – na Slovensku či vo svete – poznáte?
- Záleží na tom, kde sa tie mestá nachá-dzajú. V pohraničných mestách cítiť vplyvy z okolitých krajín, napr. z Česka, Poľska, Rakúska či Maďarska, pri hraniciach je iná situácia. Vzájomná dôvera je tam trošku nižšia ako v centrálnej časti Slovenska. Tu sú ľudia veľmi pokojní a priateľskí. Ináč, všetky väčšie mestá vo svete majú podobné problémy, žijú tam ľudia mnohých národností, sú multikultúrne. Odkedy ste vstúpili do EÚ, mnohé v živote sa zmenilo – k lepšiemu i k horšiemu. Je veľmi ťažké nájsť si prácu, zmenili sa tiež iné veci, ktoré poznáte. Je to veľmi podobné aj v iných krajinách.
V Martine máme dva Stromy mieru, ktoré ste pred pár rokmi pomáhali zasadiť, 27 rokov tu funguje Jogacentrum, pôsobí tu úspešná vegetariánska reštaurácia. Čo si najviac ceníte na činnosti priaznivcov jogy v Martine?
- Joga v Martine sa cvičí už mnoho rokov, Joga v dennom živote významne prispieva k rozvoju zdravia obyvateľov. Zdravie je však závislé aj od zdravej výživy, sattvickej a vyváženej stravy. Strava môže byť trojaká: sattvická, radžasická alebo tamasická. Sattvická strava je veľmi ľahká, má priaznivé účinky, je výživná. Radžasická strava vytvára v človeku agresivitu a nespokojnosť. A tamasická zase lenivosť a depresie – ľudia takto sa stravujúci nie sú šťastní. Strava dokáže mnohé zmeniť. Preto odporúčame vegetariánsky spôsob výživy. Posledné výskumy ukazujú, že vegetariáni majú aj dlhší život a menej chorôb, napr. rakoviny, tiež menej depresií. Vegetariánsku reštauráciu v Martine ľudia veľmi oceňujú. Ľudia všade vo svete dnes vyhľadávajú vegetariánske reštaurácie. Všade sa obracajú k zdravému spôsobu stravovania, života, k zdravému spôsobu správania a pod. Okrem toho, zabíjanie zvierat je spojené s násilím – zvieratám by sme nemali ubližovať. Je veľa dôvodov, prečo ľuďom odporúčame, aby sa stravovali sattvicky, vegetariánsky. Rovnako by sme nemali zneužívať alkohol, ani užívať ťažké drogy. Toto priaznivci jogy nerobia. Sú to veľmi priateľskí ľudia. Joga ako veda o tele, mysli, vedomí a duši vedie k fyzickému, duchovnému a sociálnemu zdraviu. Je to veľmi vedecký a veľmi starý systém. V tejto krajine je skutočne uznávaná. Takmer v každej dedine nájdete cvičencov Jogy v dennom živote.
A Stromy mieru, ktoré sme tu zasadili? Kdekoľvek na svete prídem, sadím „stromy mieru“, aby prinášali mier a harmóniu.
Slovensko navštevujete podľa mojich informácií od roku 1974. Za tých vyše 40 rokov tu vyrástli nové generácie a udiali sa historické zmeny. Ako vnímate zmeny Slovenska po toľkých rokoch?
- Slovensko sa mení spoločne so svetom... (úsmev). Nie ste v tom pozadu. Zažívate rovnaké skúšky. Špeciálne odvtedy, ako ste vstúpili do EÚ. Je to pozitívne, že ste sa, viaceré krajiny, znovu spojili, ale je veľmi ťažké porovnávať sa s takými krajinami, ako sú napr. Nemecko, Veľká Británia alebo iné. Je tu veľká priepasť. Mnoho vecí sa tiež predalo do iných krajín. Predáva sa pôda, továrne, v rámci EÚ môžete kúpiť čokoľvek. Takže je to pekné, že sa Európa zjednotila, ale zároveň sa niektorí ľudia sťažujú, že sem môžu prísť aj ľudia z iných krajín a kúpiť si čokoľvek, pretože majú viac peňazí. Tomuto treba rozumieť
a musí to mať určité hranice, obmedzenia. Inak dôjde k tomu, že krajina sa predá – nemyslím v politickom, ale v obchodnom zmysle. V tomto budete so mnou určite súhlasiť.
Nedávno jeden minister konštatoval, že za posledných sto rokov Slovensko urobilo možno svetovo unikátny skok v rozvoji vzdelanosti, v posledných desaťročiach však tunajšie školstvo upadá a produkuje polovzdelancov. Myslíte, že je to len naše špecifikum – alebo sa čosi podobné deje aj v iných, postkomunistických či západných krajinách?
- Od polovice minulého storočia alebo, povedzme, od 2. svetovej vojny, sa vzde-lávanie postupne, pozvoľna menilo. A to smerom k materializmu, pričom utrpela etika a duchovno. No keď naše deti nebudeme vzdelávať k etickým princípom a k duchovnosti, dôjde k zničeniu rodiny. Vaša krajina je krajinou rodín. Všetci majú veľmi radi svoje rodiny. No pri súčasnom vzdelávaní dochádza k ich rozdeľovaniu – a v tomto zmysle dnešné vzdelávanie nie je dobré. Samozrejme,
z hľadiska ekonomiky, techniky, technológií a pod. napredujeme. Ale technika a peniaze nie sú všetko. Musíme sa znovu obrátiť k ľudskému životu
a k duchovnosti. A my vieme, že naše cirkvi, cirkevné spoločenstvá sa veľmi snažia, aby nám pomohli, aby pomohli rodinám a aby priviedli ľudí znovu do kostolov. Ale výchova a vzdelávanie k tomu nesmeruje. Spomínaný minister mal na to svoj pohľad a povedal to tým politic-kým jazykom. Ja nie som politik. Mojimi témami sú duchovnosť, etické princípy, rodina, ľudskosť, ochrana životného prostredia. Som presvedčený, že by sme mali používať menej vecí a nehromadiť tie, ktoré následne vyhodíme. Sme hrdí na to, že máme staré nádoby, starý nábytok, na druhej strane však používame priveľa plastov, ktoré vzápätí vyhadzujeme, a to nie je pre Zem dobré. Niekto povedal: Použi a zahoď. Ale kam zahodiť? Na našu Zem? To ju znečisťuje.
Zdá sa, že nielen na Slovensku možno v posledných desaťročiach pozorovať odklon od materialistického vnímania sveta a príklon k duchovnu. To by sa dalo chápať pozitívne, keby to nebolo sprevádzané nárastom konzumného spôsobu života a rastúcou obľubou rôznych siekt a konšpiračných teórií. V čom je tento vývoj zákonitý a v čom je výsledkom zlyhaní politických, vedeckých či duchovných elít, alebo aj jednotlivých ľudí?
Ak sa vrátime späť k téme morálky a duchovnosti, spirituality, mladá generácia je presýtená týmito modernými aktivitami a hľadá cestu k nim. Ale ani politici ani spoločnosť to nepodporujú. Dokonca to nepodporujú ani rodičia. Takže jednotlivci hľadajú cestu sami. Nemyslím si, že ide o sekty – sekta znamená, že tí ľudia robia zlé veci. V skutočnosti je siekt
v súčasnosti veľmi málo. Tie negatívne javy sa rozvíjajú kvôli drogám alebo u detí, ktorým rodičia nedávali dosť lásky. Nuž niekam idú a niečo hľadajú. Politika určite nepodporuje duchovné aktivity. Politici sa zaujímajú najmä o to, aby boli zvolení, väčšina politikov chce mať hlavne čo najviac hlasov. Podľa toho sa prikláňajú k náboženstvu, alebo nie. A to sa deje
v mnohých krajinách.
Terorizmus, to je zas iná téma. Členovia týchto organizácií musia cítiť vo vnútri nejakú bolesť, prečo to robia. Tento problém možno riešiť len vtedy, ak si ľudia spolu sadnú a budú viesť dialóg. Je to podobné ako s alkoholikmi – nemôžete im hovoriť: Nesmieš piť! Treba sa pýtať: Prečo piješ? Je za tým nejaké sklamanie – v rodine alebo komunite, spoločnosti. Treba hľadať príčinu, prečo ten človek nenašiel spokojnosť vo svojom živote. Ak ľudia bojujú navzájom, musí to mať nejakú príčinu. Ak by sme si dokázali spolu sadnúť a vzájomne si porozumieť, skončili by všetky vojny. Pýtame sa tzv. veľkých krajín: Je to hra – alebo ide
o peniaze? Kto bojujúcim dáva zbrane? V kresťanstve sa hovorí: Nezabiješ! Ale ak dodávate zbrane, je to horšie, ako keby ste sami zabíjali, lebo tie zbrane zabijú oveľa viac ľudí. To je veľký problém: peniaze a moc. Je jediná cesta: vzájomné porozumenie. Mnohí sa o to aj snažia; ale je tu nejaká priepasť.
Predsavzatie na rok 2017
Z prednášok Višvagurudžiho (Paramhansa svámiho Mahéšvaránandu), ášram Střílky, Česká republika, 31. 12. 2016 a 1. 1. 2017
Mali by sme si dať predsavzatie, že budeme podporovať všetkých náboženských a politických vodcov z celého sveta a modliť sa za nich, za ich pevné zdravie, duševnú i duchovnú pohodu, za ochranu a úspech v ich úsilí
a dobrej práci pre mier, harmóniu a porozumenie
v našom svete.
KAŽDÝ DEŇ ZAČÍNA NOVÝ ROK
Maháprabhudži hovorí vo svojom Zlatom učení: „Minulosť je minulosť. Prítomnosť je tu. Budúcnosť tu nie je. Vaša budúcnosť bude ako vaša prítomnosť. Preto venujte pozornosť prítomnosti.”
Urobte niečo dobré pre budúcnosť. Ale pretože budúcnosť nepoznáte, pracujte pre ňu už teraz, v prítomnosti. Každý deň je deň „nového roku“. Každé ráno začína nový rok a je čas premýšľať: Som človek. Čo to pre mňa znamená byť človek? Aké vlastnosti zo mňa robia človeka?
POMALY
Neponáhľajte sa. Trikrát si rozmyslite, kým niečo urobíte. A položte si otázku, či konáte s pokorou
a vľúdnosťou, alebo zo sebectva, pýchy či ctižiadostivosti. Nezraníte svojím konaním druhých? Premýšľajte, buďte pozorní! Vždy sa pýtajte sami seba, ako môžete pomôcť druhým. To je posolstvo pre nový rok.
CHRÁŇME ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Dajte si sankalpu (predsavzatie), že budete vytvárať menej znečistenia a odpadu. Malý príklad: používame množstvo plastov a papierov na balenie darčekov k Vianociam či narodeninám. Baliaci papier je drahý, na jeho výrobu sa spotrebuje mnoho dreva a obsahuje plno chemikálií a plastov; a vlastne vôbec ho nevyužijeme – hneď ho roztrháme a vyhodíme. Keby sme vylúčili len toto, už len tým by sme lepšie chránili životné prostredie. Robíme to pre stromy, lesy, vodu. Byť človekom znamená byť ochrancom, nie ničiteľom.
MODLIME SA
Každý deň, keď sa modlíme, mali by sme časť svojej modlitby venovať ľuďom a zvieratám, ktoré trpia. Modlime se, aby im boh pomohl. Modlitba má veľký účinok. Ľudské vedomie má nesmiernu silu a – vedená energiou nášho srdca – táto pozitívna energia určite dospeje
k chudobným a trpiacim.
MYSLITE POZITÍVNE
Len pozitívne myslenie povedie k pozitívnym veciam
a výsledkom. Majte to vždy na pamäti. Harmónia, mier, porozumenie, odpustenie, láskavosť, milosrdnosť, súcit – práve to potrebujeme. Pozitívne myslenie i pozitívne vety, slová, predstavy majú uzdravujúci vplyv na naše telo, myseľ a vedomie. Negatívne chovanie zraňuje nás i ostatných. Pozitívne myslenie je prínosné pre nás i pre ostatných. Je na vás, čo si vyberiete. Myslite pozitívne.
ODPÚŠŤAJTE
Pozitívne myslenie znamená tiež odpustenie. Ježiš povedal: „Odpúšťajte i svojim nepriateľom.“ Niekedy nie je ľahké odpustiť. Možno, že odpustíte, ale nezabudnete. V ten deň, kedy budete vedieť odpustiť a zabudnúť, budete už na zozname svätcov.
NEBUĎME ŽIARLIVÍ, ZLOSTNÍ, CHAMTIVÍ…
Nežiarlime jeden na druhého. V hindí nazývame žiarlivosť džalan, čo znamená ,horieť v ohni’. Chamtivosť, žiarlivosť, hnev, krutosť a pod. spaľujú naše dobré vlastnosti a dobrú energiu. Povedzme jednoducho týmto vlastnostiam, aby „spali“, zobuďme tie pozitívne. Vždy veďme svoje vnútorné ja s dobrým úmyslom.
PREBUĎTE SA
Holy Gurudži v jednom svojom bhadžane radí: „Prebuďte sa! Ó, bratia, prebuďte sa! Nespite spánkom nevedomosti“. Nežite nevedome, inak zomriete ako pavúk chytený do svojej vlastnej siete. Svetskými túžbami a chtivosťou si splietame lepkavú sieť pripútanosti. Osloboďte sa od pripútanosti k hmotným veciam a presmerujte sa na duchovnú cestu.
KONAJME DOBRO
Dajme si sankalpu, že budeme na tomto svete robiť dobré veci. Vzdajme sa konzumácie mäsa, drog a alkoholu, aby sa náš život stal zdravým, šťastným a harmonickým a aby sme mohli dosiahnuť svoj cieľ – zjednotiť sa so svojím ātma, svojím skutočným Ja.
POŽEHNANIE
V mene línie ÓM šrí Alakhpurídži siddha píth parampara vám žehnám a prajem veľmi šťastný, zdravý, harmonický, pokojný a úspešný rok.
ÓM ŠÁNTI, ŠÁNTI, ŠÁNTI
Váš Višvagurudži Mahéšvaránanda
viac na www.jogavdennomzivote.sk
Autor: Michal Beňadik
