TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA, MARTIN. Prvý prípad vtáčej chrípky na Slovensku sa objavil dva dni pred koncom starého roka v bratislavskej Dúbravke. Prešlo len pár týždňov a už s ňou bojujeme aj v Turci. Nasledujeme tak Záhorie, horné Považie, Oravu.
Volavka popolavá. (zdroj: FOTO: ARCHÍV RVPS)Objav na prechádzke
Začalo to úplne prozaicky. V stredu 8. februára okolo pol dvanástej sa Viliam Ťaptík z Turčianskej Štiavničky vybral na obvyklú prechádzku so svojím psíkom. Od domu ďaleko nezašiel, prešiel možno len šesťsto-sedemsto metrov, keď v kríkoch zbadal uhynutého vtáka.
„Bolo to len kúsok od futbalového ihriska neďaleko Kantorského potoka v blízkosti kopca, ktorý u nás voláme Kukučka. Keďže sledujem správy, čítam noviny, prvé čo mi napadlo, bola vtáčia chrípka. Volavka popolová - spoznal som ju hneď, lebo sa v tom trochu vyznám, ležala v snehu. Bola bez hlavy, čo má na svedomí zrejme líška, a zmrznutá,“ povedal dôchodca.
Zamyslel sa aj nad tým, či volavka len prelietala okolo a vysilená tu skončila alebo pochádzala z tejto oblasti.
„Volavky či kačky tu bežne registrujeme, rovnako od jari do jesene i bociany. Podľa mňa sa nedá vylúčiť ani jedna možnosť. Kedysi sa udomácnili v neďalekom Štiavnickom parku, ale potom, čo sa vypustili rybníky, tak si našli novú lokalitu neďaleko potoka. Ale to je už je na odborníkoch, aby to posúdili,“ podotkol Viliam Ťaptík, ktorý sa s nálezom uhynutého vtáka rýchlo vysporiadal.
„Hneď som volal starostovi Petrovi Očkovi, ktorý už zariadil všetko, čo bolo treba. Informoval veterinárov, ktorí po príchode na mieste nálezu vykonali obhliadku, uhynutého vtáka zbalili a v prenosnom kontajneri odniesli. Zároveň všetko zdokumentovali a spísali protokol. Týmto to všetko pre mňa skončilo,“ povedal Štiavničan.
ČO HOVORIA ČÍSLA?
Súpis chovateľov a ich vtáctva v Sučanoch, Turanoch, Turčianskej Štiavničke a Podhradí ukázal, že v monitorovaných lokalitách je spolu:
zaevidovaných chovateľov – 513
chovanej hydiny a záujmového vtáctva – 5 692 kusov, z toho:
- hrabavej hydiny – 4 509 kusov
- vodnej hydiny – 67 kusov
- holubov – 803 kusov
Rýchla reakcia úradov
Odobraté vzorky volavky popolavej, ktoré išli na laboratórne vyšetrenie, o dva dni potvrdili vírus H5N8 a spustili sériu rôznych rozhodnutí, opatrení, nariadení a zákazov. Tie sa okrem Turčianskej Štiavničky dotkli aj Podhradia, Sučian a Turian, pretože sa nachádzajú v okruhu troch kilometrov od nálezu. V Martine zas na okresnom úrade zasadal krízový štáb, na ktorý prizvali starostov z dotknutých lokalít.
Museli urobiť preventívne kroky, aby sa zabránilo šíreniu nákazy a vírus nezmutoval. „Kantorský potok v Štiavničke nie je ohniskom nákazy, ale iba miesto, kde sa uhynutá volavka našla. Nevieme, či tam žila a združovala sa, alebo tadiaľ iba prelietavala a pri napájaní sa z potoka tam uhynula,“ približuje Marcel Maťovčík prednosta Okresného úradu v Martine. Ako ďalej hovorí, starostovia z rizikových oblastí mali medzi svojimi obyvateľmi urobiť osvetu, aby chovatelia vedeli, ako postupovať a zabránili prípadnému prenosu vírusu na ich hydinu.
„Vodu i krmivo treba mať vo vnútri kurínov a vodu dávať hydine len z pitných zdrojov a nie z potoka. Prípadne by chovatelia mali natiahnuť nejaké pletivo nad voľný výbeh hydiny. Voľne žijúce vtáky sa tak nedostanú k tejto potrave a možný vírus sa nedostane do domáceho chovu,“ opisuje Marcel Maťovčík.
V prípade nájdenia ďalších uhynutých vtákov v Turci, ich môžu prísť zlikvidovať nielen veterinári, ale aj miestni hasiči, ktorých vybavili špeciálnymi jednorazovými oblekmi pre tieto prípady.
ČO JE VTÁČIA CHRÍPKA?
Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je infekčné ochorenie spôsobené vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kury domácej, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, pštrosov. Ochorenie sa môže preniesť aj na iné cicavce, hlavne ošípané.
Vírus sa z organizmu vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest, kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom. Šíri sa kontaktom s chorými vtákmi, prostredníctvom ošetrovateľov, kontaminovanými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom, vodou.
Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľko hodín do troch dní. Hlavnými klinickými príznakmi je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa aj respiračné príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov. Ďalej sa vyskytujú aj poruchy tráviaceho a nervového systému, hnačky, kŕče či poruchy pohybu.
Vírus v truse prežíva až 30 dní, na vajcovej škrupine osem dní. Nejaký čas prežije tiež vo vode.
ČO MAJÚ SPRAVIŤ CHOVATELIA?
- vo všetkých chovoch hydiny a iných vtákov v zajatí zabezpečiť dezinfekciu pri vstupoch a východoch z priestorov, v ktorých sa vtáctvo chová
- zamedziť priamemu a nepriamemu kontaktu chovaného vtáctva s voľne žijúcimi vtákmi (predovšetkým vodnými druhmi)
- voda, ktorou napájajú chované vtáctvo nesmie pochádzať z tokov, kde majú prístup voľne žijúce vtáky
- oznamovať regionálnym veterinárom v Martine akékoľvek príznaky vtáčej chrípky u hydiny, holubov a iných vtákov chovaných v zajatí ak:
- klesne ich príjem krmiva a vody o viac ako 20 percent
- klesne ich produkcia vajec o viac ako päť percent a trvá to dlhšie ako dva dni
- je týždenná miera úmrtnosti vyššia ako tri percentá
- spozorujete prejavy alebo posmrtné zmeny typické pre vtáčiu chrípku
- platí zákaz premiestňovať hydinu a iné vtáky chované v zajatí a ich produkty z monitorovacej oblasti bez povolenia RVPS Martin
- platí zákaz zhromažďovať hydinu a vtáky v zajatí na veľtrhoch, výstavách či iných podujatiach
- platí zákaz vstupu cudzím osobám do chovov v monitorovanej oblasti bez povolenia RVPS Martin
