MARTIN. Písal sa rok 1971 a v Martine si pripomínali storočnicu významného Slovenského spevokolu s domovským Turčianskym Svätým Martinom. Na začiatku, v roku 1871, spevokol založili samí muži a vznikol ako „ustanovizeň spevu a slova“. A o rovných sto rokov uzrel v Martine svetlo sveta tentoraz ženský vokálny protipól.
Od Devína, cez Bradlo až po Duklu
Pri jeho zrode stála zakladateľská osobnosť nového spevokolu turčianskych učiteliek Ján Ďurík. Meniaci sa dirigenti zboru, pohyblivá členská spevácka základňa i noví zriaďovatelia mali v toku rokov vplyv na charakter repertoáru i názov spevokolu. Od roku 1976 to je Spevácky zbor turčianskych učiteliek, so zmenou členstva sa neskôr zmenil názov na Spevácky zbor turčianskych učiteľov (1981) a pôsobil tiež ako Miešaný spevácky zbor okresu Martin (1986). Napokon sa názov speváckeho zboru vykryštalizoval a bol známy ako Martinský spevokol (od roku 1989).
Účasťou a víťazstvami v krajských i celoslovenských súťažiach (strieborné pásmo, opakovane zlaté pásmo) sa spevokol postupne vypracoval z neznámeho, začiatočníckeho zboru medzi vyspelé slovenské spevácke zbory vo svojej kategórii. Okrem domácich vystúpení Martinský spevokol často hosťoval po celom Slovensku, doslova „od Devína, cez Bradlo, po Duklu“.
No spievajúcich Martinčanov spoznali tiež v jedenástich krajinách Európy, kde vystupovali na štrnástich zahraničných zájazdoch a festivaloch. Spevákov z Martinského spevokolu poznali od Českej republiky, cez Maďarsko, Poľsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Grécko, Juhosláviu a Švajčiarsko či Nemecko. Recipročne privítali v Martine a pripravili koncerty jedenástim zahraničným zborom. Okrem rozdávania slovenského speváckeho umenia členovia zboru na cestách radi poznávali prírodu, históriu, umenie krajín, kam sa v Európe, najmä po roku 1989 dostali.
Široký záber skladieb, ba aj ľudovky
Dirigenti s dramaturgmi zboru zaraďovali do repertoáru Martinského spevokolu široký výber skladieb od renesancie a baroka cez klasicizmus a romantizmus až po domácu i svetovú hudbu 20. storočia. Spevokol obsiahol vo svojom širšom portfóliu vybrané, umelecky spracované slovenské ľudové aj národné piesne spolu s úpravami černošských spirituálov.
Pod vedením dirigentov Ivana Piliša a Jána Leporisa a v spolupráci s hudobnou réžiou nahrali speváci dve „cédečká“ s pestrým výberom rôznorodých skladieb. Oslovili napríklad Staroslovanský otčenáš či Kyrie, až po ľudové piesne v úpravách Za horami za dolami či Tancuj, tancuj (cd Martinský spevokol 1994)... A zaujali tiež v náročných duchovných skladbách Missa in honorem Semi Cordi Jesu, Ave Maria, Alleluja, Agnus Dei (cd Duchovná hudba 2002)...
Počas svojej aktívnej činnosti patril Martinský spevokol prirodzene a neodmysliteľne do kultúrneho spektra mesta Martin. Nepísanou filozofiou zboru bolo, že aj Martinský spevokol niesol pochodeň, ktorú zapálili slávni martinskí predchodcovia v Slovenskom spevokole.
Pripomenuli si krásne roky účinkovania
Takmer polstoročnú cestu so spevom si na pôde Martina prednedávnom sprítomnili členovia Martinského spevokolu milou slávnosťou. Zišli sa, aby z rôznych objektívnych príčin nateraz uzavreli činnosť svojho vokálneho zboru pôsobiaceho dlhé roky v kultúrnom povedomí Martina.
Bezmála tri stovky účinkujúcich Martinského spevokolu - spevákov miešaného speváckeho zboru – sa vystriedali počas štyridsaťpäťročného života ich zborového spievania. Pri slávnostnom pripomínaní krásnych rokov účinkovania v zbore sa zišlo obdivuhodných deväťdesiat mladších i starších členov spevokolu z mesta aj z rôznych častí Slovenska. Na úvod venovali pietnu spomienku s chvíľou ticha tým, ktorí nenávratne odišli.
No v sále počas večera nechýbal ani obľúbený spev, čo spojil generácie. Hneď na začiatku si zaspievali zborovú znelku Viva la muzika... Po slávnostnom príhovore spontánne zaznela Aká si mi krásna, dávna takmer hymna spevokolu... V priebehu večera si ďalší zúčastnení pripomenuli obľúbený Zbor židov a opäť s chuťou spustili rezkú Tancuj, tancuj...
Patrí sa tiež pripomenúť, že za desaťročia vytrvalého pôsobenia sa vo vedení spevokolu vystriedalo mnoho vedúcich. Na potrebnom dirigentskom poste pôsobilo za štyridsaťpäť rokov sedem osobností – J. Ďurík, B. Vongrej, I. Piliš, P. Prochádzka, J. Leporis., O. Moravčíková, J. Bosáková, a krátko hosťujúci A. Kállay, Š. Sedlický.
Členovia Martinského spevokolu za bezmála polstoročie prenikli svojím umením do sŕdc nadšencov. Spevom šírili lásku k umeniu a národu, v zmysle známej myšlienky Duch národa žije v piesni...
