MARTIN. Až do 17. apríla si návštevníci Turčianskej galérie v Martine môžu pozrieť výstavy dvoch velikánov slovenskej povojnovej moderny – Evera Púčeka a Ivana Štubňu. Tvorba oboch majstrov výtvarného umenia je spojená s Turcom. Sú teda dokladom cesty, na ktorú aktuálne galéria nastúpila. A síce, že prednostne sa bude v prezentácii výtvarného umenia, tak to zdôraznil jeden z kurátorov aktuálnych výstav Miroslav Haľák, orientovať na tvorbu umelcov, ktorí tvorili v Martine a Turci, respektíve ich toto žičlivé výtvarné prostredie formovalo, čiže najmä na skupinu M. Galandu a výtvarníkov, ktorých galandovci inšpirovali.
Z vernisáže výstavy. (zdroj: Foto: Viera Legerská)Napriek zrelému veku tvoriť neprestal
V minulom roku sa Ever Púček, umelec, ktorý sa narodil vo Vrútkach a na svojej tvorivej ceste sa zastavil v Martine, Sučanoch a dnes má jeden zo svojich ateliérov i v Podhradí, dožil 85 rokov. Napriek zrelému veku tvoriť neprestal a ešte aj dnes má vo svojom bratislavskom ateliéri rozrobených niekoľko diel. Bohumír Bachratý, kurátor aktuálnej martinskej výstavy a zároveň aj jeho priateľ, ktorý umelcovu životnú a tvorivú cestu sleduje niekoľko desaťročí, pripomenul, že takýto prístup k tvorbe sa dnes už tak ľahko nevidí.
„Mnohí výtvarní umelci majú v jeho veku svoju tvorbu uzavretú, Ever Púček ale nie. Lebo patrí k tým maliarom, ktorí vnímajú svoju prácu zodpovedne a poctivo, sú si vedomí súvislostí na spojnici: umenie – spoločnosť – odkazy,“ zdôraznil.
K cestám a spomienkam treba pripojiť túžbu
Obrazy Evera Púčeka sú obrazy z ciest i z putovania po krajinách spomienok. „K téme výstavy Cesty a spomienky by som dodal ešte jedno slovíčko: túžby. Premosťuju prácu majstra našej výtvarnej moderny, ktorý svoje obrazy tvorí s vedomím súvislostí v celej škále života a s presvedčením, že tvorí nielen pre seba, ale najmä pre druhých. Jeho tvorba je poklad, aj preto by mala prežiť v našej ére rozkolísaných hodnôt,“ opísal Bachratý.
Vysvetlil ďalej, že jedinečným špecifikom a kvalitou obrazov Evera Púčeka je ich formálna a materiálová realizácia. V Martine vystavuje viac ako deväťdesiat svojich obrazov, výber zo svojho diela z rokov 2000 až 2016. Všetky sú verné Slovensku a regiónu Turca. Ide o motívy krajiny, inšpirácie z rozprávok, variácie poľných strašiakov, fantázie o lietaní, snoch, príbehy „tela a duše“, odkazy poznania i tichej radosti z cesty a ciest po prostiestore zážitkov a spomienok.
Ivan Štubňa: Prípad figúra. (zdroj: Foto: Viera Legerská)Galandovec , no nie celkom docenený
Ivan Štubňa (1926 – 1994) sa svojou grafickou tvorbou radí k reprezentantom slovenskej výtvarnej moderny, no podľa M. Haľáka nie je dostatočne doceneným členom skupiny Mikuláša Galandu. Inšpiroval sa krajinou slovenského vidieka, témami života na dedine, všímal si ženy či mužov pri práci, nadviazal na národné tradicie slovenského výtvarného umenia.
„Jeho program sa vyznačuje redukciou tvarov a geometrickým abstrahovaním foriem. Na ploche monochromatickej tlače komponuje konštrukcie ľudských tiel a tvárí ako špecifických znakov života na Slovensku. Tieto výtvarné znaky nám referujú už takmer zabudnuté a nevídané obsahy manuálnej práce a ľudovosti, ale aj univerzálne stránky človeka,“ charakterizuje Štubňovu aktuálnu prezentáciu v Turčianskej galérii, ktorá výstavou Prípad figura vzdáva poctu dôležitému turčianskemu rodákovi prezentujúc jedinečný výber témy ľudskej figury v jeho tvorbe.
Lepšie poznaná, lepšie osvetlená tvorba
M. Haľák sa počas vernisáže tejto výstavy pochvalne vyjadril o spolupráci rodiny Ivana Štubňu počas jej prípravy.
„Stretnutia s manželkou I. Štubnu mi osvetlili mnohé osobné impulzy, komorné udalosti a inšpirácie pri výtvarnej tvorbe tohoto Galandovca, ktoré boli dôležitým kontextom jeho práce a pomohli mi ju lepšie spoznať,“ vyzdvihol.
