MARTIN, TRENČÍN. Často sme sa hrdili tým, že Martin je ôsmym najväčším mestom na Slovensku. Už to neplatí, predbehol nás Trenčín.
K 1. januáru tohto roku eviduje martinská radnica 54 360 obyvateľov, trenčianska rovných 55-tisíc. Paradoxne, obidve mestá dlhodobo zápasia s poklesom občanov, ale u nás to má rýchlejší spád. Za desať rokov stratila metropola Turca 3 928 ľudí, Trenčín 1 735.
„S týmto trendom zápasí celá republika, nie je to len problém nášho mesta. Súvisí to s nepriaznivým demografickým vývojom, ale aj s ďalšími faktormi. Ľudia si hľadajú lepšie platenú prácu v zahraničí alebo uplatnenie vo väčších metropolách Slovenska, ďalší sa sťahujú na vidiek. Najčastejšie v okruhu pätnástich kilometrov od mesta,“ povedal Imrich Žigo, viceprimátor Martina.
Na dedinách hľadajú pokoj
Medzi Martinčanmi sú populárne Dražkovce, Diaková, Dolný či Horný Kalník, ale aj Košťany, Žabokreky či Turčianske Kľačany, ktoré sa za posledné roky viditeľne rozrástli.
„V júli sme sa odsťahovali z Martina do Žabokriek. Je tu väčší pokoj a ticho, nemenil by som za nič. Je na nezaplatenie sedieť ráno na terase a piť kávu. Ďalšou výhodou je čerstvý vzduch a určite aj príroda,“ vysvetľoval svoj odchod z mesta Erik Antuš.
Do Sučian sa už pred viacerými rokmi odsťahovala aj Miriam Fučelová. Pochvaľuje si väčšie súkromie, viac zelene, možnosť chovať zvieratá a pracovať v záhrade.
„A aj deti sa majú kde vyšantiť. A to nehovorím o susedských vzťahoch, sú podstatne lepšie, ako boli v meste.“
V lete sa z Martina chystá odísť do Koštian Vladimír Janík, ktorý finišuje s výstavbou svojho nového rodinného hniezda.
„Je to tu drahé, poplatky, nájmy, nenechám sa zdierať,“ upozornil na ďalší problém, ktorý tiež rezonuje medzi ľuďmi.
Drahé bývanie v meste
Zabezpečiť si v Martine bývanie za prijateľnú cenu naozaj nie je vôbec jednoduché. Staré, hoci zrekonštruované byty v panelákoch, sa predávajú už aj za 65-tisíc eur, nové sa vyšplhajú i nad stotisícovú hranicu. Z bežných ľudí na to málokto má, na rad tak prichádzajú hypotéky, ktoré sa splácajú dlhé roky. Cenovo premrštené sú i podnájmy, predo-všetkým v centre a na sídliskách Ľadoveň, resp. Jahodníky. O tie majú záujem najmä zahraniční študenti zo severu Európy, trebárs Nóri, ktorí študujú na lekárskej fakulte.
„Nehnuteľnosti v Martine sú k pomeru počtu obyvateľov drahé,“ potvrdila Anna Bellová, maklérka z firmy Reality Center.
Platí to aj o parcelách. Keď sa mesto rozhodlo vo viacerých lokalitách vytvárať podmienky na individuálnu výstavbu, cena pozemkov išla logicky prudko hore.
„Platí to o Tomčanoch, Odtokoch či Hrboch pod Bystričkou. Ale aj tak sa kupujú. Ale lacnejšia alternatíva je na vidieku, aj preto sa ľudia v produktívnom veku sťahujú,“ myslí si Imrich Žigo, ktorý tiež povedal, že mesto je povinné vytvárať podmienky na takúto výstavbu aj formou rozvoja infraštruktúry – budovanie inžinierskych sietí, ciest, bežného občianskeho vybavenia. „Je to však aj o možnostiach rozpočtu, ktorý má však svoje limity,“ doplnil ešte viceprimátor.
Mesto v minulosti prostredníctvom neziskovej organizácie Matra stavalo aj nájomné byty financované z fondu rozvoja bývania. Do užívania sa dali naposledy byty v Košútoch za Kauflandom či predtým na Ľadovni – Ulici Šefčenkovej.
„Najmä pre začínajúce rodiny je to riešenie, aj keď nie vždy ideálne. Lebo okrem nájmu sa užívatelia podieľajú aj na splácaní pôžičky od fondu, čo zvyšuje ich mesačné náklady,“ upozornil na riziká Imrich Žigo.
Je Martin atraktívny?
V debate na redakčnom facebooku rezonovala aj otázka atraktívnosti Martina. Názory boli rôzne. Niekto sa sťažoval na večne rozbitú dlažbu na pešej zóne, iným sa nepáči presklená budova Millenia, ďalším prekáža zhustená doprava, martinské jednosmerky, poškodené cesty, nastupovanie do autobusov MHD len prednými dverami. Výhrady smerovali aj k predstaviteľom samosprávy. Tých si ale vo voľbách sami vyberáme.
„Martin upadá, pripadá mi ako väčšia dedina, všetko je rozbité, chýbajú ihriská, oddychové zóny. Až tu človek nemá chuť žiť,“ napísala jeden z názorov Mária Rumanová.
V ankete sa objavili ale i pozitívne reakcie. Nemalá časť respondentov sa citovo tak zblížila s Martinom, že by ho nevymenila za žiadne iné mesto. K pozitívam sa radí najmä príroda, hory, možnosť kultúrneho vyžitia, kvalitné školstvo.
„Mám Martin rada, je to naše mesto. My sme Martin, každý jeden z nás. Ak ho chceme mať lepšie, musíme sa sami o to pričiniť,“ reagovala na diskusiu Martinčanka Júlia Novanská.
Nútená správa mesto limituje
Problémom Martina je aj to, že o päť týždňov uplynie rok, čo je v nútenej správe.
„Viaceré projekty sa zastavili, kapitálové výdavky nemôžeme využívať. Doslova môžeme len kúriť a svietiť a opravovať havarijné situácie. Pripravujeme sa však projektovo, aby sme po skončení problematického obdobia mohli začať napredovať, rozvoj mesta vo viacerých oblastiach je nevyhnutný. Plánov je veľa. Napríklad, na spadnutie je už projekt cyklotrasy popri rieke Turiec od bývalých strojárni až po železničnú stanicu vo Vrútkach,“ prezradil viceprimátor Imrich Žigo.
Priority v Trenčíne
Trenčania, ktorí už majú viac obyvateľov ako Martin, demografický deficit riešia najmä tým, že sa snažia ľuďom zabezpečiť prácu a bývanie. Priemyselný park sa zapĺňa, roboty je viac a viac. Pomalšie to zatiaľ ale ide s bývaním, hoci aj to sa podľa slov Eriky Ságovej, hovorkyne mestského úradu, zlepšuje.
„V tomto roku bude hotových 48 nájomných bytov v Zámostí, ďalší rok samospráva zabezpečí ďalších 25. Do konca tohto volebného obdobia bude dokončená príprava územia v areáli mestského hospodárstva, kde už má mesto pripravené projekty napojenia územia na sieť pozemných komunikácií. Tu počíta s približne 130 mestskými nájomnými bytmi,“ povedala hovorkyňa.
Ani mesto Trenčín nevie zastaviť úbytok ľudí zo dňa na deň, ani z roka na rok, veľa si však sľubuje od projektu „Trenčín si Ty“, ktorý sa má schvaľovať v budúcom roku v rámci územného plánu mesta.
„V budúcnosti nielenže zastaví ubúdanie, ale zabezpečí pribúdanie obyvateľov. Je to strategický a zásadný projekt pre budúci rozvoj mesta, na ktorom mesto pracuje už šesť rokov.“
