Sobota, 23. október, 2021 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Marián Pecko: Je dôležité hovoriť o vojne práve dnes, pamäť sa nám už zahmlieva

Najmrazivejšie na príbehoch Svetlany Alexijevič je, že to nie je literatúra, ale reálny život.

Marián Pecko.Marián Pecko. (Zdroj: Braňo Konečný)

Vojna nemá ženskú tvár. Toto suché konštatovanie je zároveň názvom poslednej novinky z repertoáru martinského SKD. Inscenácia vznikla podľa knihy bieloruskej autorky Svetlany Alexijevič, pre divadlo ju adaptovala Iveta Horváthová. Autentické, necenzurované výpovede žien, ktoré bojovali v druhej svetovej vojne, ukazujú vojnu optikou, akou sa na ňu doposiaľ nikto nedíval. Optikou žien, ktorých zvyčajným poslaním býva život dávať, nie ho ničiť.

O inscenácii sme sa porozprávali s jej režisérom Mariánom Peckom.

Skryť Vypnúť reklamu

Pamätáte sa na svoj prvý kontakt s literatúrou nositeľky Nobelovej ceny, s knihami Svetlany Alexijevič?

  • Predtým, ako ma oslovilo Slovenské komorné divadlo Martin, som tvorbu Svetlany Alexijevič nepoznal. Pôvodne ma martinské divadlo oslovilo na spoluprácu s takým textom, ktorý by bol vhodný pre obsadenie všetkých herečiek zo súboru. Šlo o akési vyváženie k inscenácii Gogoľových Hráčov, v ktorej hrá mužská časť súboru. Najprv mi teda ponúkli inscenovať Lorcovu drámu Dom Bernardy Alby. Tento autor mi je veľmi blízky, robil som ho už v Nitre, Prešove a Hradci Králové, mám ho veľmi rád. Ponuka od Martinčanov ma potešila, ale nechcel som opakovane robiť Dom Bernardy Alby. Požiadal som o možnosť zmeniť titul, pretože skvelé martinské herečky si nezaslúžia, aby som s nimi robil len akýsi „remake“. Umelecké vedenie to akceptovalo. Dostal som otázku, či poznám knihu Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár. Nepoznal som. Vyžiadal som si pár dní, kým si knihu zoženiem a prečítam, potom sa vyjadrím. Akceptovali to a vzhľadom na to, o čom kniha je, mi čítanie trvalo trochu dlhšie. Potom som do Martina zavolal: ak je to vaša ponuka, ja sa o to pokúsim a veľmi rád. V tej chvíli som vedel, že je to veľmi dôležitá literatúra a že sa chcem pokúsiť preniesť ju na divadelnú scénu.

Kniha, doslova každá veta v nej, je plná bolesti. Nevystrašilo vás to – preniesť takú intímnu emotívnu záležitosť ako je bolesť – na javisko?

Skryť Vypnúť reklamu
  • Na základe skúseností a doterajšej práce viem, že na všetko sa dá nájsť nejaký kľúč. Netvrdím, že sme našli ten správny, ale našli sme ten svoj. Neviem, ako sa to podarilo, ale celý čas som veril, že sa to dá. Nech je príbeh tej knihy akokoľvek trpký, jednotlivé situácie, výpovede a epizódy sú obrazové a inšpiratívne, teda uchopiteľné a materializovateľné.

Keď ste knihu prečítali, vedeli ste si ju predstaviť v divadle?

  • Vnútorne som si bol absolútne istý, že aj keby sme to celé mali vystavať len ako scénické čítanie, aj tak to musíme urobiť.

Ani na okamih ste nekoketovali s nápadom „hrať“ vojnový príbeh, plný uniforiem, strieľania, bojov, hrdinstva?

  • Od začiatku som bol presvedčený, že sa nebudeme hrať na vojnu. Spomeniem svoj zážitok z Noci divadiel, kde ma zasiahla výpoveď jednej slečny, ktorá s partiou nadšencov robí rekonštrukcie príbehov z vojny. Hovorila o tom, ako majú všetko dôsledne zrekonštruované, no nepripínajú si medaily, lebo sa to jednoducho z etických dôvodov voči tým ženám nepatrí. A my podobne – nechceme tvrdiť, že sú to naše príbehy, že sme to prežili. Preto nemáme na sebe uniformy, preto sa celý čas predstavujeme civilnými menami a celý čas to scudzujeme, chceme dať tomu formu dokumentárnosti. Nechceli sme sa hrať na vojačky v uniformách, ale vnútorne sa čo najviac priblížiť k tomu, čo prežili.

Aké posolstvo ste chceli inscenáciou Vojna nemá ženskú tvár tlmočiť predovšetkým?

Skryť Vypnúť reklamu
  • Veľmi nerád poskytujem návod pre potenciálnych divákov, ako majú porozumieť predstaveniu. Keď sa rozprávam s hercami, s ktorými pracujem, potrebujem veľmi jasne formulovať líniu, ale bránim sa zhrnúť to, čo vzniká toľko mesiacov do jednej vety. Je jasné, prečo som túto inscenáciu robil. Má to dva dôležité aspekty. Knižka je dôležitá tým, o čom hovorí, teda o skúsenostiach z vojny a druhý podstatný aspekt, ako o tom hovorí – optikou ženského rodu, optikou ženskej skúsenosti. Optikou skúseností, ako hrôzy vojny ešte nikdy doteraz neboli rozpovedané. Oba tie aspekty sú rovnako dôležité a vážne.

Prečo je dôležité hovoriť o vojnových skúsenostiach práve dnes?

  • Momentálne žijeme v období, kedy sa na celom svete doba akosi vymyká z kĺbov. Všade jednoznačne napreduje a mocnie extrémizmus, agresia, nenávisť. Čím viac sme časovo vzdialení od konca druhej svetovej vojny, čím menej je medzi nami pamätníkov a ľudí, ktorí majú skúsenosť s vojnou, tým viac je akoby vzdialená aj bolesť. Pamäť sa zahmlieva, treba pripomínať všetko, čo vojna s ľuďmi spravila. Musíme si pripomínať, že všetko to, čo sa považuje za históriu, dejepis, za akési učebné osnovy, že sú to všetko udalosti, ktoré istí ľudia prežili. Ich životy sú rovnako dôležité ako tie naše. Keď odstránime papier, na ktorom sú tie „dejiny“ zapísané, keď tie písmenká medzi nimi a nami zmiznú, potom každé telo rovnako bolí. Ich aj naše. Žiaľ, táto téma je dnes veľmi aktuálna. Pred 10 – 15 rokmi mi ani nenapadlo, čím sa ja budem posledných 4 – 5 rokov zaoberať. Extrémizmus nám tu sedí v parlamente, na úrade... áno, život to prináša. Moja generácia bola odchovaná na vojnových filmoch, vojnových príbehoch, boli to síce akési povinné jazdy, ale dozvedeli sme sa veľa. No nikdy sme nevideli a nepoznali ženský pohľad na vojnu, takouto optikou sa nikto na vojnové udalosti nepozeral.

Čo bolo pre vás v knihe Svetlany Alexijevič najsilnejšie?

  • Asi ten fakt, že to, čo Svetlana Alexijevič napísala, je život, nie literatúra. Robili sme v divadle veľa autorov, môžeme sa donekonečna rozprávať o Hamletovi a nachádzať v 400-ročnom príbehu nové významy, dokonca sa môžeme navždy rozhádať – kvôli fiktívnej postave, kvôli človeku, ktorý nikdy nežil. Tieto príbehy, ktoré inscenujeme podľa Alexijevičovej knihy, to sú reálne životy, reálne skúsenosti, reálna bolesť... a to je to najmrazivejšie.

Neobávate sa, že to divákov udusí traumou zážitku, že sa budú báť chodiť na takýto bolestný obraz ľudstva?

  • Myslím si, že umenie, a divadlo zvlášť, je práve na takýto prístup ako stvorené. Iba cez umenie sa divák môže takýchto vážnych vecí bez ujmy dotýkať. A cez ne sa učiť. Máme obrovskú príležitosť učiť sa bezbolestne, nie v reále. V divadle môžeme mať emocionálny aj vizuálny zážitok, ale domov sa vrátime nepoškodení – na rozdiel od žien, ktoré vojnu zažili. Kde sa dá lepšie a intenzívnejšie učiť ako v divadle, v umení? Aj v tomto zmysle má divadlo nezastupiteľnú úlohu. Je predsa obrovský rozdiel, či niekto niekoho zmláti na ulici alebo v divadle. Umenie je vynikajúci priestor na to, aby sme si veci o živote uvedomili, učili sa, premýšľali o nich, ale späť do každodenného života sa vrátime nepoškodení. Možno zasiahnutí či dotknutí presne tak, ako mňa poznamenala kniha Svetlany Alexijevič. Dala mi niečo, o čom som predtým nevedel. Neskutočne ma obdarovala a zároveň som vďačný, že som skúsenosť vojny nemusel prežiť a pritom o nej viem.

Vlani na festivale Dotyky a spojenia odznela z úst režiséra Patrika Lančariča veta, že divadlo niekedy musí stáť na barikádach. Je toto inscenácia, ktorou sa SKD na tie pomyselné barikády stavia?

  • Bol som tu, keď to kolega Lančarič povedal a zároveň som videl jeho úžasnú inscenáciu Vtedy v Bratislave, s ktorou ten výrok súvisel. Inscenácia sa mi mimoriadne páčila, priniesla dôležitú tému, ale výrok o barikádach by som takto neformuloval. Zvlášť keď si predstavím, čo sa na barikádach deje. Myslím si, že pokiaľ je divadlo financované z verejných peňazí, je jeho povinnosťou – bez ohľadu na obsadenosť stoličiek – tvoriť aj veci, ktoré nie sú zaujímavé pre každého. Divadlo nás musí učiť, čo je dôležité, musí byť o krok vpred a otvárať nám oči, aby sme boli empatickí, aby sme vedeli pomenovať a vidieť veci, ktoré sa dejú a aby sme boli za ne aj spoluzodpovední. Martinské divadlo to vedelo vždy, odkedy ho poznám. V rámci tej spomínanej metafory teda vždy stálo na barikáde a aj súčasná dramaturgia potvrdzuje túto kontinuitu. Je to divadlo, ktoré si uvedomuje, že s divákmi treba komunikovať a nie sme tu na to, aby sme vyrábali mainstream.

Na začiatku skúšobného obdobia ste povedali, že je pre vás priam darom pracovať opäť s martinským súborom. Myslíte si to aj po tomto náročnom tvorivom procese?

  • Naozaj ma ponuka z Martina úprimne potešila, lebo to je divadlo, ktoré so mnou ide celý divadelný život. Ako Žilinčan som na ňom odchovaný, dokonca môže aj za moju profesionálnu orientáciu. Ako hosťujúci režisér som tu prvý raz pracoval pred dvadsiatimi dvomi rokmi. Aj teraz cítim obrovskú zodpovednosť a možno trochu aj trému. Práca so súborom bola aj teraz výborná, opäť som tu stretol talentovaných a slušných ľudí a čo je podstatné – cítil som veľkú podporu a dôveru. Vedel som, že hovorím k ľuďom, ktorých táto práca baví a zaujíma.

Po premiére je inscenácia už samostatným dieťaťom, ktoré si žije vlastný život. S akým želaním ste ju vypustili do sveta?

  • Želám si, aby ju všetci zúčastnení brali za svoju, aby ich to bavilo, aby si kostým z tejto hry herečky aj herci radi obliekali. Potešilo by ma, keby to bolo ich predstavenie, aby mu verili. Potom presvedčia aj publikum a inscenácia bude mať svoju výpovednú hodnotu. A samozrejme, želám si, aby inscenácia mala divákov, lebo ak diváci neprídu, my neexistujeme.

(Inscenáciu Vojna nemá ženskú tvár môžete v SKD Martin najbližšie vidieť 1. apríla. o 18.30 h, 19. apríla o 18.30 h)

Marián Pecko (1958) je režisér, umelecký šéf a iniciátor mnohých prerodov Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Vlani oslávil tridsať rokov svojho pôsobenia v tomto divadle. V súčasnosti má na svojom konte viac ako sto bábkových i činoherných inscenácií pre deti aj dospelých v krajinách V4. Je držiteľom mnohých významných domácich i medzinárodných ocenení. Jeho tvorbu charakterizuje vizuálna aj výrazová expresivita, nekonvenčné témy a mnohovrstevné príbehy. Inscenácia Vojna nemá ženskú tvár je jeho treťou réžiou pre SKD Martin (Bláznove zápisky, 1994 a Drak sa vracia 1996). Martinčania môžu inscenácie v jeho réžii pravidelne vidieť na festivale Dotyky a spojenia.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  2. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  3. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  4. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  5. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  6. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  7. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato
  8. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Zánovné vozidlá na slovenskom trhu za rok zdraželi až o 15 %
  3. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania
  4. Darujte úsmev dvakrát pre šťastie mnohých rodín
  5. Ocenenie získali Innovatrics, Kellys Bicycles a Bivio
  6. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  7. Ako sa technologické spoločnosti starajú o bezpečnosť platieb
  8. Vyberte sa s nami za strašidlami. Žiadny strach, bude to zábava
  9. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom
  10. 5. ročník Trhu kože bude po prvý raz aj v Košiciach
  1. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 14 809
  2. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 7 260
  3. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 6 666
  4. Ako je na tom naša ekonomika? Začína sa konferencia #akonato 6 159
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 3 580
  6. Prichádzame o pamiatky? Obnoviť všetky by trvalo 180 rokov 3 493
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 450
  8. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok 2 769
  9. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 2 670
  10. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 2 398

Blogy SME

  1. Ján Marton: Za Bíreša ide veterinárna činnosť a kontrola potravín ku dnu. Kolaps sa dá očakávať.
  2. Marián Kozák: "Konečne normálny život"
  3. Věra Tepličková: Všichni jsou už v Dubaji, co na Slovensku, co tady?
  4. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis)
  5. Anton Kovalčík: Ublíženejší vyhráva.
  6. Štefan Vidlár: 613 a 363
  7. Lucia Žárska: Nedostatok čipov si riešia firmy po svojom
  8. Jozo Peric: Nemecká Lufthansa sa zbavuje dlhov vydaním nových akcií, trhy jej zatiaľ veria
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 32 462
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 029
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 362
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 210
  5. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 626
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 4 640
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 532
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 386
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dramaturg inscenácie Miroslav Dacho a riaditeľ SKD Tibor Kubička preberajú ocenenie.

Slovenské komorné divadlo Martin si so svojou inscenáciou D1 (pracovný názov) odnieslo zo záverečného ceremoniálu festivalu Nová dráma/New Drama 2021 Cenu bratislavského diváka a Grand Prix Nová dráma/New drama.


a 1 ďalší 4 h
Álej pod Blatnickým hradom.

Jeseň býva v Turci očarujúca. Zábery našej krásnej prírody zachytil fotoaparátom nadaný Martin Kleskeň.


RED 9 h
Naši majú za sebou šesťbodový týždeň.

Naši povolili Breznu skórovať po sedemdesiatich sekundách zápasu, no potom už ovládli diania na ľadovej ploche. Podarilo sa im streliť aj gól v oslabení.


11 h
Poľnohospodári z TRPPK majú za sebou voľby. Aj naďalej ostávajú v štrajkovej pohotovosti.

Členovia Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory si na 32. valnom zhromaždení volili zástupcov do predstavenstva aj dozornej rady. Hodnotili sezónu, vízie do budúcnosti, dopad covidu či interné problémy.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V nákupnom vozíku sa nachádzalo viac ako 150 položiek v hodnote takmer 500 eur.


SITA 10 h

Smrad by mal pominúť do niekoľkých dní.


22. okt

Naháňačka a skrývačka po hornooravskom regióne trvala takmer týždeň. Viacerí chlapi si pri nej museli vyhrnúť rukávy.


15 h

Po dokončení výstavby novej väznice sa práce presunú na staručké objekty.


22. okt

Blogy SME

  1. Ján Marton: Za Bíreša ide veterinárna činnosť a kontrola potravín ku dnu. Kolaps sa dá očakávať.
  2. Marián Kozák: "Konečne normálny život"
  3. Věra Tepličková: Všichni jsou už v Dubaji, co na Slovensku, co tady?
  4. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis)
  5. Anton Kovalčík: Ublíženejší vyhráva.
  6. Štefan Vidlár: 613 a 363
  7. Lucia Žárska: Nedostatok čipov si riešia firmy po svojom
  8. Jozo Peric: Nemecká Lufthansa sa zbavuje dlhov vydaním nových akcií, trhy jej zatiaľ veria
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 32 462
  2. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 15 029
  3. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 10 362
  4. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 8 210
  5. Martina Hilbertová: Zomrela Gruberová, ktorú sme za komunizmu nemohli počúvať 5 626
  6. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 4 640
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 532
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 386
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal

Už ste čítali?