MARTIN. Štartové listiny motocyklových pretekov dlho bez mena Katriňák nezostali. Stále len dvanásťročný Jaroslav sa vydal v šľapajach svojho slávneho otca a má za sebou už prvé súťažné vystúpenia.
Chceli im to znechutiť, no nepodarilo sa
„Priznám sa, že som veľmi nechcel, aby sa Jarko uberal touto cestou, pretože viem, čo to celé obnáša. Koľko času, energie, no tiež peňazí všetko stojí,“ začal rozprávanie Jaroslav Katriňák starší.
Pritom ešte nedávno nič nenasvedčovalo tomu, že sa syn „potatí“. Hráva totiž hokej za martinský klub a navštevuje i športovú triedu na ZŠ Gorkého. Všetko sa zvrtlo vtedy, keď za niekoľkonásobným účastníkom Dakaru prišiel s nápadom jeho kamarát a takisto bývalý aktívny pretekár Roman Koričár.
„Vlastne on za všetko môže,“ ukázala motocyklová legenda s úsmevom na tvári na svojho priateľa. Ten sa však nedal a vysvetlil, ako sa všetko zbehlo.
„Na motorku si občas sadla aj moja dcéra Silvia. S malým Jarkom nás stále otravovali, že si chcú vyskúšať preteky. Preto sme ich raz na jedny zobrali. Hovorím si, skončia niekde vzadu a prestane ich to baviť. Lenže oni to tam povyhrávali,“ vrátil sa o niekoľko mesiacov späť Roman Koričár.
Sympoška na motorke
Dvanásťročný Jaro a štrnásťročná Silvia nedávno vyhrali podujatie v Slovenskom Pravne. Pritom intenzívnejšie sa pretekaniu venujú len niekoľko mesiacov. Veľký rešpekt si zaslúži sympatická Sisa, ktorá si na trati meria sily so ženami.
Silvii Koričárovej to naozaj sekne (zdroj: ARCHÍV RK)„Zo začiatku som mala trochu rešpekt, no keď som zistila, že s nimi stíham, tak to zo mňa spadlo,“ povedala dievčina, ktorá je výnimočná tiež v tom, že sa tomuto športu venuje ak jediná baba v Turci.
Jaroslav Katriňák mladší teraz delí čas medzi hokej a motorku. Kolektívna hra stále zostala prioritou, no jazda v teréne sa ukazuje ako veľmi vhodný doplnkový šport.
„Na hokeji získam napríklad kondičku, na motorke si zas vylepšujem reflexy. Tieto veci pritom môžem využiť pri obidvoch športoch,“ hovorí.
V súčasnosti sa obidvaja talentovaní jazdci chystajú na majstrovstvá Slovenska, kde by chceli takisto ukázať to najlepšie, čo v nich je. Katriňákovci síce bývajú v Žabokrekoch a Koričárovci zas vo Valči, ale vždy sa stretávajú na spoločných tréningoch.
„Využívame i lokality, kde sme kedysi jazdili i my,“ vysvetľuje majster sveta v Enduro z roku 1991 a dopĺňa, že tréning nie je len o jazdení a vybláznení sa na trati, ale tiež o posilňovni a naberaní potrebnej kondície.
Skúsený motocyklový harcovník si zatiaľ netrúfne povedať, ako ďaleko to talentovaná dvojica môže dotiahnuť. V hre je stále veľa okolností – zdravie, športové šťastie či materiálne zabezpečenie. Na záver ho ešte jednou myšlienkou doplnil jeho kamarát Roman Koričár.
„Je to po každej stránke veľmi náročný šport. Sme však radi, že naše deti trávia čas zmysluplne a nie neustálym posedávaní za počítačmi,“ uzavrel našu debatu.
