MALÁ FATRA. Sedemdesiatjeden pozorovateľov sa nedávno vydalo do hôr Národného parku Malá Fatra a do okolitého ochranného pásma. Hľadali všetko, čo čokoľvek prezradí o živote vlka, medveďa či rysa. Pozorovali stopy šeliem, snažili sa odhadnúť pohyb a početnosť zvierat vo voľnej prírode, zbierali vzorky trusu a moču pre genetický výskum.
Medveďa monitorujú ochranári v letných mesiacoch už od roku 2003. Počas stacionárneho monitoringu niekoľko desiatok pozorovateľov hľadá medveďa v prírode. Zimný monitoring veľkých šeliem sa robí len po druhýkrát. Pozorovatelia prechádzajú veľké územia zaborení v hlbokom snehu a hľadajú pobytové znaky šeliem.
Podľa strážcu Národného parku Malá Fatra Tomáša Flajsa, ktorý monitoring organizuje a vyhodnocuje, je pre úspech akcie kľúčová snehová pokrývka.
„Na snehu vieme lepšie stopovať. Je to ako kniha, v ktorej čítate informácie z pobytových znakov. Lepšie sa zisťujú počty zvierat, ktoré žijú v skupinách, ako je vlk.“
Dobrovoľníci sa za stopami vydali na celkovo 44 trás po turistických chodníkoch a lesných cestách Malej Fatry. Prešli približne 340 kilometrov a zmapovali národný park i jeho ochranné pásmo.
„Monitorovali sme celý národný park - 22-tisíc hektárov - a aj celé ochranné pásmo, čo je ďalších takmer 23-tisíc hektárov. To všetko v priebehu jediného dňa, počas ktorého pokrývame veľké územie,“ povedal Tomáš Flajs.
Medvedia stopa. (zdroj: ARCHÍV TF)Vodiace rysice
Zimný monitoring veľkých šeliem priniesol aj niekoľko prekvapení. Ochranára Tomáša Flajsa potešilo, že pozorovatelia identifikovali dve vodiace rysice, každú s jedným mláďaťom. Stopy jednej našli v národnom parku, druhá sa pohybovala v ochrannom pásme.
„Rysov na území národného parku by sme sotva zrátali na prstoch jednej ruky, preto ma to potešilo. Rysicu z ochranného pásma pozorujeme už dlhšie, voláme ju Danka. Mala dve mláďatá, ale v súčasnosti sa potuluje už iba s jedným. Druhé mláďa sa už pravdepodobne osamostatnilo. Druhá vodiaca rysica bola pre nás neznáma,“ opísal Flajs a dodal, že rysy majú obrovské teritórium. Tá druhá neznáma sa pohybovala v národnom parku v čase ruje, ale potom sa presunula na Kysuce. Podľa Flajsa jej pravdepodobne viac vyhovovali inakšie podmienky, kde má lepšiu možnosť loviť srnčiu zver a zajace.“
Naďabili na divú mačku
Raritou je výskyt mačky divej, na ktorú sa v minulosti veľa poľovalo. Monitoring potvrdil jednu mačku v oblasti Domašínskeho meandra. Mačky divé sú samotárske zvieratá. Živia sa myšami a vtákmi a operujú na neveľkom teritóriu. O mačke divej majú ochrancovia prírody údaje z predhoria Malej Fatry.
Podľa Tomáša Flajsa je však pobyt tohto živočícha priamo v národnom parku zriedkavý.
„Má rada teplejšie oblasti a Malá Fatra je predsa len pohorie s vyššou nadmorskou výškou. Ak sa dá nájsť, tak skôr na juhu Malej Fatry v Turčianskej kotline. Z terchovskej strany nie je záznam o prítomnosti mačky.“
Stopy vlka. (zdroj: ARCHÍV TF)Tvárou v tvár vlkovi
Januárové pozorovania potvrdili, o čom sa medzi ochranármi vedelo už dávnejšie. Na území národného parku žijú dve vlčie svorky.
„Dvaja mapovatelia nezávisle od seba potvrdili jednu svorku po štyroch vlkoch. Okrem nej existuje ešte východná svorka. V ochrannom pásme dlhodobo sledujem svorku v Oravskej Magure. Tá je tento rok len trojčlenná. Rozpadáva sa kysucká svorka na hranici ochranného pásma národného parku. V nej bolo v minulosti päť vlkov, dnes už je len jeden jedinec, aj ten vraj kríva. Buď sa zranil pri love, alebo ho postrelil nejaký poľovník,“ hovorí strážca parku Tomáš Flajs.
Tvrdí, že zazrieť vlka vo voľnej prírode, je takmer nemožné. Po horách Malej Fatre chodí ochranár už osemnásť rokov a videl ho iba štyrikrát.
„Vlk určite nie je premnožený, snažím sa ich stopovať, čo najviac sa o nich dozvedieť a aj tak som videl vlka len mizivýkrát.“
Počas zimného monitoringu sa však jednému pozorovateľovi podarilo pozrieť vlkovi do očí. K šelme sa priblížil asi na 150 metrov. „Je to veľmi aktívny chalan, ktorý sa venuje ochrane prírody a toto je pre neho veľmi dobrá motivácia do ďalšieho „šelmiarskeho“ života,“ teší sa Tomáš Flajs z nečakaného zážitku mladého kolegu.
,,Určite by sa vlkov v území uživilo viac, aspoň by pomohli potlačiť všadeprítomné diviaky či jeleniu zver, ktorá robí škody na poľnohospodárskych a iných plodinách. Miesto toho ho nelogicky lovíme a vytláčame. Má to logiku? Určite nemá.“
Neodolateľné bučiny
Najviac odhalených pobytových znakov patrilo medveďovi. Hoci mali medvede v tomto čase hibernovať, takmer všetky pozorované jedince sa dali zlákať do bučín na úrodu bukvíc, ktorú vyhrabávali spod snehu.
„Uplynulá jeseň bola bohatá na bukvice. Medvede ich radi vyhľadávajú, lebo majú vysokú energetickú hodnotu. Vlani, keď nebol taký silný bukvicový rok, sme narátali len troch medveďov, teraz odhadujeme, že sme pozorovali znaky 13 až 16 jedincov. Je dosť potravy, dosť semien v bučinách a oni to vyhľadávajú. Keď má medveď dostatok potravy, nezalezie do brloha a nebude driemať, ale radšej si hľadá potravu a je aktívny,“ uzatvára Tomáš Flajs.
