MARTIN. Film Únos zo slovenskej produkcie prilákal do kín opäť rekordný počet návštevníkov.
„Bolo to peklo,“ povedal producent Milan Stráňava. Na Slovensku je prvý, komu sa podarilo dotiahnuť do konca ambiciózny projekt o súčasnej politike. Trvalo mu to viac ako sedem rokov.
Diváci si pochvaľovali
Príbeh o odvlečení Michala Kováča ml. do cudziny a vraždy Roberta Remiáša zaujal i Martinčanov.
„Bol to najlepší film, aký som kedy videl. Dej ma úplne pohltil,“ spokojne skonštatoval Peter Drlička z Martina.
„Film ma veľmi zaujal, len by ma zaujímala celá pravda. Ako to v skutočnosti celé bolo,“ pridal názor Róbert Janu.
Tvorcovia sa v snímke Únos nevyhli ani téme Mečiarových amnestií, ktoré sa ešte dnes snažia niektorí politici zrušiť. Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča prešli niektoré právomoci hlavy štátu na vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie, ktoré sa týkali zmareného referenda v roku 1997 a trestného činu únosu Kováča mladšieho. Amnestie platia dodnes, vďaka nim tak nebolo zavlečenie Michala Kováča nikdy vyšetrené a nikto nebol odsúdený a potrestaný.
Dobrá reklama spraví svoje
Počas premietacích dní v Kine Strojár a v Kine Moskva boli sály poriadne nabité.
V Kine Moskva videlo film Únos počas piatich dní 1 458 divákov a zaplnená bola vždy viac ako polovica hľadiska.
„Vedeli sme, že naň príde veľa ľudí, pretože je to kontroverzný film, ktorý mal ešte pred premiérou veľmi dobrú propagáciu. Čiže aj keby bol kvalitou slabší, čo sa však v tomto prípade nestalo, správna reklama v médiách pritiahla ľudí do kín,“ zhodnotil Stanislav Thomka konateľ Televízie Turiec, ktorá prevádzkuje aj Kino Moskva.
Ako ďalej hovorí, Únos prilákal vysoký počet divákov do kín aj zrejme preto, lebo téma amnestií bola dlho prepieraným problémom a mnohí z návštevníkov sami zažili časy, kedy sa udalosti okolo Michala Kováča odohrali a boli zvedaví, ako bude príbeh filmársky spracovaný.
Tento film si podľa Thomku prišli do ich kina pozrieť buď úplne mladí ľudia, ktorí si tie časy ani nepamätajú alebo dnešní 30-tnici a 40-tnici.

Odchádzajú ako vymenení
Slovenské filmy začali byť vraj oveľa viac vyhľadávané medzi divákmi.
„Rekordy lámal aj film Všetko alebo nič a v našom kine ho videlo až 500 ľudí denne. Dnes sa už robia kvalitné slovenské filmy. Už aj naši tvorcovia majú dostatok peňazí na dobrú techniku a snímku vedia predať i v zahraničí,“ približuje Stanislav Thomka a zároveň dodáva, že verejnosť opäť začína viac vyhľadávať kiná a už ich príliš nebaví sťahovať si filmy doma. Ako Thomka vysvetľuje, radšej zájdu do kina, kde film lepšie precítia a vtiahnutím do deja si aj psychicky oddýchnu, zabudnú na starosti a úplne vypnú.
„Sami vidíme túto zmenu na tvárach našich návštevníkov. Keď idú dnu, tak sú často namosúrení, zamračení a neskôr keď po filme vychádzajú zo sály, sú ako vymenení a v lepšej nálade,“ opisuje konateľ TV Turiec.
Ťahúňmi sú komédie i drámy
Dobrú návštevnosť zaznamenal Únos aj v Kine Strojár, kde ho počas piatich dní videlo šesťsto divákov.
Peter Ducár vedúci Kina Strojár sa tiež domnieva, že ľudí prilákal verejne známy príbeh z nedávnej minulosti, pretože film vychádzal zo skutočných udalostí.
„Životopisné žánre vždy pritiahnu do kina. Aj film o Líde Baárovej mal veľký úspech. Na takéto filmy prídu dokonca diváci, ktorí neboli desať- dvadsať rokov v kine,“ referuje Ducár.
Aj do Strojára prišli na Únos rôzne vekové kategórie. Mladí prišli zo zvedavosti, čo prinesie tento mafiánsky ladený film a starší zas preto, lebo pozadie únosu už poznali.
„Ľudia sa vo všeobecnosti opäť vracajú do kina, čo potvrdzuje aj minuloročná vysoká návštevnosť slovenských kinosál. Ťahúňmi sú aj v Martine buď komédie, drámy alebo životopisné príbehy,“ dodáva Peter Ducár.
MEČIAROVE AMNESTIE
- o zrušenie amnestií sa politici pokúšali od roku 1998, medzi právnikmi dlhé roky prebiehajú debaty, či sa vôbec zrušiť dajú
- po smrti Michala Kováča v októbri 2016 sa téma zrušenie Mečiarových amnestií opäť otvorila
- koncom januára 2017 vydalo viacero právnikov vyhlásenie, podľa ktorého je legitímne zrušiť amnestie formou ústavného zákona. Medzi signatármi vyhlásenia boli aj sudcovia
Najvyššieho súdu, sudca Súdneho dvora EÚ či bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák
- vo februári požiadalo poslancov o zrušenie amnestií tiež približne 80 osobností spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi boli napríklad herečky Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, ako i ďalší speváci a športovci
- o návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií by mal parlament rozhodovať na najbližšej marcovej schôdzi