Pondelok, 26. február, 2018 | Meniny má Viktor
Pridajte si svoje mesto

Jubilant Ján Žirko: Dedina sa nedá riadiť autoritatívne

​​​​​​​Dnes už dôchodcu Jána Žirka z Mošoviec si mnohí Turčania pamätajú ako dlhoročného starostu tejto dediny. Funkciu hlavy obce zastával päť volebných období, teda dve desaťročia. Okrem toho viedol aj Združenia miest a obcí Turca.

Ján Žirko.(Zdroj: ARCHÍV JŽ)

Pred pár dňami ste sa dožili krásnych 70 rokov. Už ste narodeniny stihli aj osláviť alebo vás to ešte len čaká?

- Kamaráti a bývalí spolupracovníci z obce mi už stihli zavinšovať priamo v deň mojich narodenín, a tak sme strávili také príjemné posedenie pri hudbe. Pripravili mi dokonca veľké prekvapenie a na oslavu mi prišiel zaspievať môj dobrý kamarát Robo Kazík, čo ma veľmi potešilo. S rodinou a mojimi najbližšími sme moje okrúhliny oslávili v sobotu.

Ako trávite dôchodok? Zvoľnili ste to rozbehnuté starostovské tempo alebo potrebujete stále niečo robiť?

Článok pokračuje pod video reklamou

- Na dôchodku som sedem rokov a rozhodne sa nenudím. Niekedy mám pocit, že dôchodcovia majú oveľa menej času ako vy pracujúci. Venujem sa napríklad písaniu, keďže som spoluautorom knihy Pamätnica mošovského futbalu a tiež prispievam svojimi názormi do ankety vo vašich novinách. Chodím aj na univerzitu tretieho veku, kde študujem informačné technológie a teda prácu s počítačom. Doma sa vonku krútim okolo chalupy, kde je stále čo robiť a opravovať a zušľachťujem i našu záhradku. Rád sa venujem aj môjmu štyri a pol ročnému vnukovi a zaúčam ho do tajov hry na harmonike, aby som mal svojho pokračovateľa.

Máte za sebou dvadsať rokov starostovania v Mošovciach. Ako si spomínate na toto obdobie?

- Boli to náročné, ale zároveň dobré časy, kedy existovala veľká chuť do roboty. Starostovia si navzájom ochotne pomáhali, boli viac súdržní a nehľadeli iba na blaho vlastnej dediny, ale chceli skrátka spraviť niečo prínosné pre prostredie a život v celom regióne Turca. Na toto obdobie mám len tie najlepšie spomienky.

A na aký úspech obce ste najviac hrdý?

- Napríklad na to, že sme založili úspešnú tradíciu Mošovského jarmoku, že sa nám podarilo vybudovať miestnu infraštruktúru, aj chodníky či dotiahnuť do obce plyn. Veľmi ma tiež teší rekonštrukcia rodného domu Jána Kollára ako i požiarnej zbrojnice či základnej školy.

Spomínali ste Mošovský jarmok, ktorý dnes patrí medzi najväčšie a najobľúbenejšie podujatie tohto typu v Turci. Keď ste ho zakladali, verili ste, že raz bude až tak úspešný?

- Vtedy sme šli do toho veľmi bojazlivo a opatrne. Jarmok sme sa v prvom rade snažili založiť na miestnej remeselnej tradícií. Dôležité bolo vytvoriť i dobrý program a nesmela chýbať pozitívna nálada. Náš Mošovský jarmok sa odjakživa niesol vo veľmi žičlivej atmosfére, kde sa postretajú ľudia, ktorí sa dlho nevideli a spoločne sa odreagujú od starostí.

V čom teda tkvie tajomstvo úspechu Mošovského jarmoku?

- Je to určite o veľkej ochote ľudí a organizátorov, ktorí sa do príprav jarmoku nezištne zapájajú s cieľom urobiť niečo pekné pre Turčanov, pretože do Mošoviec zavítajú vždy ľudia z celého regiónu.

Stále sa uberá dobrým smerom, ktorý ste pôvodne nastavili?

- Pôvodná myšlienka ostala určite zachovaná, ale treba sa samozrejme prispôsobiť súčasnej modernej dobe, pretože sa vyvíja nielen svet, ale aj ľudia.

Byť starostom a rozhodovať o obecných veciach nie je vždy ľahké a v tejto funkcií sa nedá zavďačiť každému. Ako ste sa dedinu snažili viesť vy?

- Vždy som sa snažil načúvať hlasu ľudí. Dedina sa nemôže viesť autoritatívne, ale treba si nechať poradiť a počúvať názory ostatných. Za mojich čias mi veľmi pomáhali rôzne spolky, ako napríklad hasiči, športovci, chovatelia či záhradkári.

Aké vzťahy boli v samospráve kedysi? V čom boli iné ako dnes?

Nebola taká závisť. Ľudia boli viac ústretoví a mali chuť spraviť niečo osožné pre miesto, kde žijú. Teraz je to iné, každý sa stará už len skôr sám o seba a a ako sa hovorí, hrá sa len na vlastnom piesočku. Keď sme kedysi zakladali Združenie miest a obcí Turca, tak hlavným cieľom bolo, aby si starostovia navzájom vymieňali skúsenosti a poháňali dianie v obciach dopredu.

Aký by mal byť správny starosta?

- Musí byť prirodzená autorita a vedieť si získať ľudí. Má ísť príkladom svojou prácou, zbytočne sa nesťažovať a radšej hľadať kompromisy. Základom je tiež súdržné obecné zastupiteľstvo, lebo ak to škrípe medzi poslancami, je to na nič a ťažko sa potom pracuje a robí niečo pre dedinu.

Sledujete aj na dôchodku dianie v samospráve?

- Určite, nikdy som sa od toho neodtrhol. Pravidelne sledujem správy v televízií, čítam noviny. S bývalými turčianskymi starostami sme si zas založili klub, kde rozoberáme súčasnú politickú situáciu a spomíname aj na naše starostovské časy.

A čo vás tak hnevá na súčasnej politike v Turci?

Hovorí sa, že hlava smrdí od vrchu. Negatívny príklad, ktorý dostávajú naši starostovia z úradu vlády či parlamentu, už presakuje aj do komunálnej politiky. Občas mám pocit, že starostovský plat je hlavnou motiváciou, prečo sa niektorí chcú dostať na čelo obce. Samozrejme, česť výnimkám.

Zaujímavosti

 


  1. Hokejisti zrejme narazia v semifinále na silné Humenné 675
  2. Krása Fábryho dcéry z Martina opantala režiséra v Amerike 260
  3. Opitá Martinčanka nedokázala pre bolesti vstať zo zeme 188
  4. Ak máte doma staré hračky, prineste ich do Turian 179
  5. Ak chceme postúpiť do finále, musíme zdolať Rimavskú Sobotu 140
  6. Vieme, kedy sa Hurban prestal holiť. Martinčankin prastarký to videl a zapísal 139
  7. V pondelok rokujú v Martine poslanci, rozhodne sa aj o investíciách? 122
  8. Odbočiť skratkou do Šútova už roky vodiči nesmú, no predbiehajú sa stále 105
  9. S dopravným inžinierom aj o kritických miestach v Turci 91
  10. Úspešný reštart okorenilo Mažgútove zlato 89

Najčítanejšie správy

Turiec

Hokejisti zrejme narazia v semifinále na silné Humenné

Martinčania bez problémov preskočili štvrťfinálovú bratislavskú prekážku. V ďalšom kole narazia na Humenné alebo Liptovský Mikuláš B.

Krása Fábryho dcéry z Martina opantala režiséra v Amerike

​​​​​​​Rodinný dom Fábryovcov blokoval ešte v 30-tych rokoch cestu z dnešného Divadelného námestia k múzeu na Malej hore. Budovu preto neskôr zbúrali, no vo dvore Jozefa Fabryho sa herectvu ešte stihla priučiť krásna Mária, aby neskôr mohla zažiariť na filmovom plátne.

Opitá Martinčanka nedokázala pre bolesti vstať zo zeme

​​​​​​​Policajti včera pomáhali podguráženej žene, na ktorú navyše doľahli zdravotné problémy. Prišla aj záchranka.

Ak máte doma staré hračky, prineste ich do Turian

​​​​​​​Nevšednú výstavu venovanú deťom a ich hračkám práve pripravuje turianske múzeum. Nové prírastky stále radi uvítajú.

Ak chceme postúpiť do finále, musíme zdolať Rimavskú Sobotu

Martinčania bez problémov preskočili štvrťfinálovú bratislavskú prekážku. Výkon v druhom zápase série by nám však v ďalšom kole na postup cez Rimavskú Sobotu nestačil.

Blízke regióny

Vrtuľník letel do Turzovky k zranenému dievčatku, pre zlé počasie sa vrátil na základňu

Sedemročné dievčatko utrpelo pri sánkovaní vážny úraz. Na pomoc privolali posádku leteckých záchranárov zo Žiliny. Pre zlé počasie sa vrtuľník musel vrátiť na základňu. Napokon ju do nemocnice previezli hasiči.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Učiteľ z Oravy absolvoval vesmírny výcvik v americkej NASA

Peter Strežo sa podieľal na zostrojení lunárneho modulu, programoval rakety, zásoboval kozmonautov vo vesmíre, prežil pád vrtuľníka. Zvládol aj pozíciu veliteľa misie na Mars. Zo Zeme sa však neodlepil.

Oravci reagovali na medaily Naste Kuzminovej pesničkou

Spevák Marián Vlčák z Oravy naspieval úspešnej biatlonistke pesničku. Vypočujte si ju.

Na Oravu priniesli aj žobrácku kašu

Viac ako dve tony mäsa z takmer desiatich prasiat spotrebovali mäsiari na Zabíjačkovom festivale v Dedine roka. Ich kulinárske umenie si prišlo pozrieť viac ako tisíc ľudí.

Všetky správy

Nemci hokejovú senzáciu nezavŕšili, Rusi rozhodli o zlate v predĺžení

Jedinými premožiteľmi Rusov na olympijskom turnaji boli Slováci.

Ruskí hokejisti počas tónov olympijskej hymny spievali svoju vlastnú

Rusi porušili zákaz, spolu s fanúšikmi si zaspievali svoju hymnu.

Nemci boli pár sekúnd od zázraku. Zastavilo sa nám srdce, priznal Daciuk

Hokejové zlato v Pjongčangu získali Rusi, vo finále zdolali Nemcov 4:3 po predĺžení.

Holandsko sa mení na narkoštát. Polícia nezvláda boj s kartelmi

Veci, vďaka ktorým je Holandsko úspešné, uľahčujú život aj kartelom.

Kuzminová zachránila slovenskú povesť. Akú známku si dala Vlhová?

Prinášame hodnotenie slovenských športovcov na olympiáde v Pjongčangu.