Počas posledných mesiacov chodil do našej redakcie čoraz zriedkavejšie. Vedeli sme, že zápasil s chorobou, ktorá iba málokedy zahlási ústup. Napriek tomu nám občas poslal fotku na uverejnenie, tip na článok.
Keď sme sa vlani na Kvete Podhradia, kam zvykol posielať do fotosúťaže svoje príspevky, dlhšie zhovárali, mala som dojem, že je z najhoršieho vonku. Bol plný optimizmu, plánov, tešil sa zo stretnutia s priateľmi – fotografmi, dokumentoval si toto podujatie. Povedal, že si ho nikdy nenechá ujsť. A hoci sa zmienil o tom, že musí viac oddychovať, vtedy mi ani nenapadlo, že o rok bude na Kvete Podhradia chýbať.
Teraz tomu musíme uveriť. Ľudovíta Košálku pochovali v stredu minulého týždňa. Zomrel 12. marca 2017 vo veku nedožitých 74 rokov a Turiec v ňom stratil športového či hasičského činovníka a fotografa, novinára a publicistu, spoluorganizátora viacerých podujatí, ktorý dlhé roky vykonával aj funkciu poslanca mestského zastupiteľstva.
„Za poslanca mestského zastupiteľstva ho zvolili v roku 1994,“ spomína si terajší predseda výboru mestskej časti Priekopa Peter Kašuba. „Podľa môjho názoru vtedy sa sformovala najlepšia partia ľudí v našej mestskej časti a bolo to vidieť aj na výsledkoch. Ľudo mal svoje témy, ktorým sa prednostne venoval. Bol to predovšetkým šport a v rámci neho atletika,“ zalistoval v pamäti a dodal, že práve on presadil bežeckú dráhu s doskočišťom v areáli základnej školy na Priehradnej ulici. Dodnes sa používa.
„Teraz to chce človeka, aby po ňom pokračoval, nebude ľahké ho nájsť,“ uzavrel. No pripomenul ešte, že s jeho odchodom sa bude ťažko osobne vyrovnávať. Boli susedia, navštevovali sa, rozumeli si.
„Na Ľuda Košálku sa dá spomínať iba v dobrom. Bol to človek bezprostredný, seriózny, ak ste sa s ním na niečom dohodli, platilo to,“ povedal nám Ján Šesták, organizátor viacerých kultúrno-zábavných podujatí v Martine, medzi nimi Turčianskeho repete a Turčianskej Šlágerbomby, ktoré mu Ľudo fotograficky dokumentoval.
„Dnes sa už tak často nevidí človek, ktorý má radosť zo svojej práce. Ľudo sa vedel vytešovať z fotiek, ktoré urobil a keď si kúpil nejaký nový fotoaparát, hneď ho chcel skúšať, ukazoval, čo nafotografoval. Na ňom ste videli, že ho to baví,“ nechal sa počuť ďalej J. Šesták.
Deň po pohrebe na pamiatku svojho kolegu dvihli pohárik Jagermajstra aj členovia Fotoklubu Karola Plicku.
„Ešte pred mesiacom prišiel do klubu, bolo to obdivuhodné, ako svojho chorobu zvládal,“ povedal nám jeho predseda Juraj Antal. Dodal, že patril medzi najspoľahlivejších dokumentaristov činnosti klubu. „Jeho fotiek máme plnú kroniku, bol to poctivec, otvorený ku každému. Keď bolo treba, urobil aj nemožné,“ spomenul a dodal, že veľmi dobre sa cítil v tvorbe športových a reportážnych fotografií, ktoré mali úspech aj na početných výstavách, na ktorých sa zúčastnil.
„Po otcovej smrti som ho mal ako dvojičku, vždy bol ochotný pomôcť, poradiť,“ uvažuje nad otázkou, aký bol Ľudo, jeho priateľ Michal Lašut. Spolu funkcionárčili aj v Slovenskom syndikáte novinárov. Bolo toho hodne, čo dokázal na tejto pozícii. Ale hádam najviac majú novinári v pamäti to, že vymyslel Kolkársky turnaj novinárov, primátorov a starostov Žilinského samosprávneho kraja. Vlani – 17. decembra – bol už jeho deviaty ročník.
„Ešte na neho prišiel, ale bolo vidieť, že bilancuje, lúči sa , uzatvára rozrobené veci,“ spomína si Lašut. „Takmer do konca žil naplno, chcel žiť aj ďalej, bojoval, no posledný mesiac mal veľmi zlý. Je tu úvaha, že kolkársky turnaj pomenujeme po ňom. Zaslúžil by si, aby sme si na neho spomenuli aj takto,“ zamýšľa sa M. Lašut, ktorý je dnes krajským predsedom Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov Žilinského kraja.
Spomienka nech navždy nás spojí. Časť slov z motta parte Ľudovíta Košálku akoby predznamenala to, čo mnohí pociťovali pri poslednej rozlúčke s človekom, ktorý nechal v Turci stopu.
Česť jeho pamiatke!
