BLATNICA. Na začiatok trochu histórie. Blatnický hrad vybudovali v druhej polovici 13. storočia v Gaderskej doline na ochranu obchodnej cesty Via magna. Odchodom Révaiovcov, posledných obyvateľov hradu, v roku 1790 začal pustnúť a rozpadať sa. Občianske združenie Diadém – združenie záchrany hradu Blatnica v spolupráci s ľuďmi z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine sa aj preto od roku 2008 rozhodlo hrad opravovať a konzervovať. V jeho areáli už badať zmeny – k lepšiemu. V okolí hradu ale neplánovane tiež.
Takýto bol pohľad na hrad pred mnohými desaťročiami (zdroj: Archív: Obnova.sk)Návštevníci Blatnice či Gaderskej doline sa na hrad môžu dostať práve cez Gaderskú dolinu po značenej turistickej trase. Okrem domácich dodnes len veľmi málo ľudí vedelo o ďalšej prístupovej ceste na hrad z opačnej strany od Kostola sv. Ondreja v Sebeslavciach.
„Na hrad som si pred rokom poctivo vyšliapal z Gadera a nedávno, keď som išiel na aute cez Blatnicu som si všimol, že hrad vidno iba kúsok od dediny, ale akoby z druhej strany. Prekvapilo ma to, pretože nikdy predtým som ho z tejto strany nevidel,“ prekvapene reagoval jeden z častých návštevníkov tejto oblasti Peter.
Dôvodom je odlesňovanie okolia hradu. Aj domáci si všimli, že stromov každým dňom ubúda. Na jednej strane ich teší, že hradnú dominantu vidno, lebo v nedávnych rokoch si od takéhoto pohľadu na hrad odvykli. No v minulosti v okolí hradu od Sebeslaviec neboli vôbec stromy, jeho múry bolo dobre vidieť. Hospodársku smrečinu vysadili až neskôr. No ľudia sú aj znepokojení, že výrub stromov môže narušiť tamojšiu flóru a faunu.
Drevokazný hmyz masívne napadol smrečinu. (zdroj: Henrieta Froľová)Hovorca Generálneho riaditeľstva štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici Vlastimil Rezek tvrdí, že ide o kalamitné vypiľovanie pre premnoženie podkôrneho hmyzu. Hmyz sa prenáša vetrom a lapače s lapákmi na tak obrovskú napadnutú plochu nestačia.
„Smrekovina v okolí Blatnice je napadnutá už dlhšie, nejde len o suché stromy, pretože tie v sebe už nemajú živiny pre tento hmyz. Ten sa presťahoval aj do naoko zdravých ešte zelených stromov. Preto padlo rozhodnutie vypíliť ich,“ zdôvodňuje odlesňovanie hovorca. No zdôraznil, že na odlesnené plochy sa už vysádzajú a v budúcnosti budú aj ďalej vysádzať nové stromčeky.
Ekológ Ján Topercer, ktorý pôsobí v blatnickej Botanickej záhrade UK, práce v okolí hradu označil za katastrofálnu situáciu a chybu prameniacu z nepoučiteľnosti tých, ktorí znovu na postihnutých miestach vysádzajú nepôvodný smrek. „Na týchto miestach je vhodnejšie vysádzať buk alebo dub. Smrek potrebuje vyššiu nadmorskú výšku. Je umelo vysádzaný na miestach, kde preň nie sú vhodné podmienky. Strom je v neprirodzenom prostredí oslabený, čo vedie opäť k napádaniu parazitmi,“ pripomína.
Autor: Henrieta Froľová
