I. Fungujúci kolektív
Do Martina sa štvrťfinálová séria s Košicami po prvý raz dostala za stavu 1:1 na zápasy. Nepochybne, už to bolo veľkým prekvapením, ktoré ešte zvýraznili domáce výhry Turčanov v pomere 4:1 a 3:0. Zrazu bol košický strašiak v podobe sedemnástich prehier za sebou preč, nepríjemné štatistiky ostali zaprášené na papieri, do popredia sa dostal víťazný martinský hetrik.
„Mužstvo je oproti minulosti kvalitnejšie a aj skúsenejšie, viacerí borci v tíme už majú niečo za sebou. Určite nás nakopla druhá tretina v Košiciach, kde sme zistili, že aj súper je zraniteľný a dá sa s ním hrať. Keď k tomu pridáte bojovnosť, obetavosť, nepoddajnosť, húževnatosť, zdravé sebavedomie, navyše vás dopredu ženú skvelí diváci, tak sa môžu diať aj veľké veci. Dôležité je, že funguje kolektív, že aj tí najlepší vedia potlačiť svoje ego v prospech celku, že nikto nehrá na seba, ale všetky svoje prednosti podriaďuje záujmom tímu,“ povedal kapitán MHC Martin Ján Tabaček, ktorý vo svojej kariére získal sedem majstrovských titulov a veľmi dobre pozná recept, čo treba pre úspech urobiť. „A nezabudnime na pokoru, bez nej to nejde. V sérii síce vedieme 3:1, ale kým nemáte štvrtý bod, tak to nič nerieši,“ zdôraznil ešte jeden z lídrov tímu.
II. Skvelý Corbeil
Martinčania majú skvelú dvojicu gólmanov, na oboch sa môžu spoľahnúť. Zatiaľ všetky zápasy s Košicami odchytal Mathieu Corbeil. Oceliari síce jeho výkon tak trochu zľahčovali, vraj vyráža puky iba pred seba, ale pravdou je, že zo 75 striel mu dali iba jeden gól.
Rodák z Montrealu má fazónu, dokáže perfektne vykryť priestor, rýchlo reaguje, nedá sa len tak niečím zaskočiť. Navyše veľmi dobre číta hru, jeho práca s hokejkou je ukážková. Vie pristaviť nahodené puky, pripraviť ich pre obrancov. Nám sa zdalo, že odchytal životné zápasy. Napríklad, o jeho zákroku z prvého domáceho duelu, keď už takmer prekonaný stihol ešte akrobaticky lapačkou vytesniť puk smerujúci do brány do bezpečia, sa dlho hovorilo. Bodaj by nie, mal Haškovské parametre.
„Dúfam, že životný zápas mám ešte pred sebou, aj keď pre mňa je každý jeden, ktorý chytám, dôležitý. Chcel som chalanom pomôcť a som rád, že to vyšlo. Oni zas veľmi pomáhali mne. Zbierali odrazené puky, nepúšťali súpera k dorážkam, zblokovali množstvo striel,“ chválil spoluhráčov večne usmiaty 26-ročný Kanaďan.
III. Efektivita v koncovke
Dva zápasy, sedem „kúskov“ v sieti Košíc, vynikajúca vizitka. A to Martinčania vôbec nedávali šťastné góly, za každým jedným bol aj kus odvahy, precíznosti, rozhodnosti či umenia. Rany Kozáka a Pulliho od modrej, Vargova šikovnosť, Rapáčova skúsenosť, Heizerova pohotovosť a Koyšov inštinkt vyšperkovali obidva domáce duely.
„Chceli sme hrať jednoducho, často strieľať, chodiť pred bránu, tečovať či dorážať puky. Celkom to vychádzalo,“ pochvaľoval si Róbert Varga, ktorý prispel k druhej výhre Martina v sérii dvomi gólmi.
IV. Veľa čiernej roboty
Bola to pastva pre oči a doslova hokejová nádhera. Po úspešných zápasoch si média často vyberajú úspešných strelcov, ale my nemôžme zabudnúť ani na hráčov, ktorí v obidvoch dueloch odviedli kusisko mravčej práce. Neskutočná bojovnosť a húževnatosť Radka Dlouhého, Petrov Galambošov prehľad v kritických situáciách, ale aj pozitívny vklad štvrtého útoku vedeného Tomášom Pokrivčákom boli ozdobou obidvoch stretnutí. To je len pár príkladov z viacerých. Jednoducho, celé mužstvo hralo ako jeden muž, každý svoju úlohu zvládol stopercentne a rovnakým dielom sa pričinil o úspech. Aj o tom je play off.
„Keď som videl tú obetavosť, vôľu ísť do každého jedného súboja, odhodlanie získať aj navonok stratený puk, hádzanie sa do striel, vzájomné povzbudzovanie sa, tak som nemal obavy o to, že by sme tie zápasy nedoviedli do úspešného konca,“ podotkol Jano Tabaček. „To je, cesta, možno jediná, ako sa dá s favorizovanými Košicami uspieť,“ dodal ešte kapitán.
V. Stratég Paukovček
Trénerský chlebík je ťažký. Veď viesť mužstvo na tréningoch, pripravovať ho na zápasy, koučovať počas hry, dať mu systém, správne ho nabudiť, zložiť jednotlivé formácie, rozhodnúť sa v okamihu a popri tom všetkom analyzovať aj stratégiu súpera, hľadať jeho slabiny, si vyžiada skutočné majstrovstvo. A nielen to, aj nesmiernu trpezlivosť, hodiny pri videorozbore, premýšľania a osobného nasadenia.
„To všetko by sa ale minulo účinku, keby medzi mužstvom a trénermi nefungovala chémia a vzájomná dôvera. Bez nej neurobíte nič, nikoho nepresvedčíte o správnosti vybranej cesty. Našťastie, nie je to náš prípad. S chalanmi sme našli spoločnú reč, rozumieme si. Martinská partia je súdržná, jeden bojuje za druhého, každý sa snaží urobiť pre úspech kolektívu maximum. Nech už to dopadne akokoľvek, môžem byť na svojich zverencov a aj spolupracovníkov hrdý. Nielen teraz počas play off, ale aj za celú neľahkú sezónu,“ povedal Pavel Paukovček, tréner MHC Martin.
