MARTIN. Práca v Horskej službe sa musí robiť najmä srdcom. Chlapi z Horskej záchrannej služby Veľká Fatra sú v službe doslova 24 hodín, aby pomáhali iným, no napriek tomu by nemenili.
„Celý deň sme obklopení krásnou prírodou, sme na čerstvom vzduchu a hlava vtedy funguje úplne inak ako v kancelárií,“ zhodujú sa záchranári Branislav Černák a Peter Jurčík, ktorých sme minulý štvrtok našli v službe na chate pod Martinskými hoľami.
Baví ich pomáhať druhým
Mnoho ľudí sa domnieva, že ich práca spočíva iba v záchrane a pomoci zranených turistov. V zime okrem toho každé ráno najskôr nahlásia na centrálnu stanicu v Liptovskom Hrádku snehové podmienky na horách, výšku snehu i riziká spadnutia lavín. To všetko preto, aby ľudia vedeli, či sa majú v ten konkrétny deň vybrať do hôr alebo radšej ostať doma.
Keďže záchranári z Veľkej Fatry trávia zimné obdobie na Martinských holiach, medzi ich povinnosti patrí tiež kontrola zjazdoviek, monitorovanie strediska a podľa počasia tiež zhodnotia, či by vleky mali premávať alebo nie.
Každého záchranára ale najviac teší, keď pomôže druhému človeku v núdzi.
„Mám jednoducho rád, keď môžem druhému pomôcť a ak sa niekomu podarí zachrániť dokonca život, je to ešte lepší pocit na duši,“ vysvetľuje Peter Jurčík.
Za mnoho úrazov alebo problémov v horách si podľa neho ale ľudia často môžu i sami.
„Preceňujú svoje schopnosti a vyberú sa na túru aj za zlého počasia. Skúsený turista vie, kedy je lepšie zaradiť spiatočku. Niektorí akoby chceli zažiť nejaké dobrodružstvo,“ opisuje Branislav Černák.
„Špecialisti sú v tomto Česi. Tí sa riadia heslom: Když už tady jsme, tak jdeme. Počasie v horách však býva zradné,“ dopĺňa kolegu Peter Jurčík.
Aj na smrť sa dá zvyknúť
Ako ďalej skúsení záchranári dodávajú, problémy nastávajú aj keď si turisti nevezmú dostatočnú výstroj či správne oblečenie. Napríklad, ak sa niekto vyberie bivakovať pod holé nebo a myslí si, že zdolá všetky nástrahy prírody, no často skončí podchladený a omrznutý.
„Ďalšou veľkou chybou je, ak sa skupinka turistov rozdelí a rýchlejší idú napred. Slabších a pomalších ale treba počkať a pomôcť im, lebo môžu niekde skolabovať,“ vystríha B. Černák a dodáva, že v súčasnosti nastáva veľký turistický boom. Kedysi vraj chodili do hôr len tí, čo ich to bavilo, teraz turistiku skúša každý, no nie všetci sú na to patrične pripravení.
Aj záchranári z Veľkej Fatry sa pri svojej práci často stretávajú so smrťou. Zaujímavým javom je takzvaná smrť zo záchrany.
„Človek bojuje o život, kým je odkázaný sám na seba a lomcuje ním adrenalín. No občas sa stane, že keď už prídeme my, aby sme mu pomohli, tak v tom momente sa opustí, lebo čaká, že ho zachránime, úplne sa odovzdá do našich rúk, prestane sa snažiť a vtedy umrie. Ale bojovať treba stále,“ opisuje smutné okolnosti Peter Jurčík.
So smrťou sa každý záchranár zmieruje po svojom.
„Mám s tým veľký problém, keď mi niekto zomrie pod rukami a ťažko sa s tým vyrovnávam. Vtedy si nalejem poldeci a snažím sa prebrať si všetko v hlave,“ priznáva P. Jurčík. Jeho kolega Branislav je v tomto smere odolnejší.
„So mnou to už akosi neotrasie, musíte si zvyknúť, čo už narobíte. Samozrejme je iné, keď vám pod rukami umrie kamarát alebo dieťa. To otrasie aj silnými povahami,“ skonštatuje B. Černák.
