Streda, 17. január, 2018 | Meniny má Nataša
Pridajte si svoje mesto

Postrachom svahov boli kedysi maďarskí lyžiari

Horský záchranár František Časo slúžil na Martinských holiach od roku 1979. Pamätá si i lyžiarsku sezónu 1993/1994, keď sa na svahoch strediska stalo neuveriteľných 367 úrazov.

František Časo sa na Martinských holiach „zdržal“ štyridsať rokov. (Zdroj: ROMAN BREZNIAK)

Ste rodákom z Dobšinej, tak ako ste sa dostali na Martinské hole?
– Ako mladý chalan som chcel robiť horského záchranára vo Vysokých Tatrách. Dostať sa tam však bolo v tých časoch takmer nemožné. V roku 1978 sa uvoľnilo miesto v stredisku Veľká Fatra. Robil som na Donovaloch, Tureckej a v decembri 1979 ma osud zavial na Martinské hole. Išiel som sem s tým, že keď sa nájde cestička, tak zamierim do Vysokých Tatier.

Prečo nakoniec dostali Vysoké Tatry košom?
– Bola tu skvelá partia ľudí, s ktorou sa výborne robilo a stredisko bolo známe široko ďaleko. Po ročnej skúške som sa rozhodol zostať, následne som si našiel manželku a definitívne sa usadil v Turci. A teraz, po 38 rokoch služby na Martinských holiach, odchádzam do dôchodku.

Vráťme sa ešte na úplný začiatok. Kedy ste zistili, že chcete byť záchranár?
– Otec aj mama liezli a ja som mal tiež odmalička veľmi pozitívy vzťah k horám. Síce som mal prácu v Tatravagónke v Poprade, no vyhrali gény po rodičoch.

V osemdesiatych rokoch zažívali Martinské hole zlaté časy. Ako na ne spomínate?
– Strojárska fabrika vybudovala na tú dobu výborné lyžiarske stredisko. Veľkým plusom bolo, že v porovnaní s inými sme mali vždy dostatok snehu. To trvalo až do vybudovania žilinskej priehrady, keď sa snehové podmienky výrazne zhoršili. Vždy v januári sem chodili vysokoškoláci na lyžiarske kurzy. Prišli Nitrania, Košičania, no najlepšie vzťahy sme mali s martinskými medikmi a poniektorí i s medičkami (smiech).

Bola vtedy lyžovačka iná ako dnes?
– Slovenské svahy zaplavil Maďari a s nimi boli problémy. Rozdiel bol, pochopiteľne, vo výstroji. Veľmi zlé skúsenosti sme mali s lankovým viazaním. Lyža síce vypla, no zostala pripnutá k nohe a pády spôsobovali množstvo úrazov. Pamätám si na úplne rozmliaždenú sánku či rozseknutú tvár od úst až k uchu. Ani lyžiarske svahy sa neupravovali tak ako dnes.

Pamätáte si na zimu, ktorá bola z pohľadu úrazov najhoršia?
– Počas lyžiarskej sezóny 1993/1994 sa na Martinských holiach stalo až neuveriteľných 367 úrazov, medzi ktorými bolo množstvo ťažkých zranení. Veľkou módou sa stal snowboard, žiaľ, jazdiť na ňom veľa ľudí nevedelo. K tomu sa pridal ešte skialp a všeobecne bolo na svahu plnšie.

Čo vtedy najviac sťažovalo prácu záchranárov?
– Komplikované bolo zvážanie zranených ľudí z holí. Na starej lanovke sme mali plošinu, ale na ňu sa zmestil len zranený. Niekedy ste ho nemohli pustiť dolu samého, a tak sa hľadali spôsoby, ako k nemu priviazať záchranára. Vždy sa niečo vymyslelo, no často to bolo na hrane.

Takmer štyri desaťročia sa venujete práci horského záchranára. Ako sa za tie roky táto robota zmenila?
– Po revolúcii sme začali chodiť na školenia do zahraničia a možnosť čerpať skúsenosti povedzme od Rakúšanov bola veľkým plusom. Potom sme mohli ako prví na Slovensku urobiť na starej lanovke ukážku, keď sme s pomocou vrtuľníka oslobodili lyžiara uväzneného na pokazenej sedačke. Postupne sa modernizovala naša technika, začali nám pomáhať lavínové psy a tak ďalej. Naopak, v súčasnosti mi chýba viac prevencie. Kedysi sem prišiel kurz a my sme pripravili prednášku, na ktorej sa mladí ľudia dozvedeli veľa vecí o horách a ako sa v nich a tiež k nim majú správať. Dnes sa tieto veci nerobia a myslím, že je to cítiť.

Ľutovali ste niekedy, že ste si vybrali povolanie horského záchranára?
– Zažili sme rôzne veci – radostné, ale tiež tragické. Niekedy trvá, kým človek dokáže nešťastie stráviť a musí to dosť dlho nosiť v sebe. Keď ste na akcii, tak postupujete automaticky a o možných následkoch svojho konania veľmi neuvažujete. No potom si všetko premietnete ešte raz a zistíte, čo všetko sa vám mohlo stať. Vtedy nikomu z nás nie je ľahko. Spomínané veci však jednoznačne preváži to, že náplňou našej práce je pomoc iným a takú robotu sa jednoducho nedá nemať rád.


  1. Povaľujúce sa vrecia s odpadom narúšali pokoj martinského cintorína 517
  2. FOTO: Ako bolo na Hornotučianskom plese v Turčianskych Tepliciach 323
  3. Záturčie sa bude prerábať, kvôli doprave 261
  4. Tréner Brezna: Je smutné, že Martin musí hrať druhú ligu 226
  5. Vrútočan Igor najskôr vykradol dôchodcov, potom potraviny 219
  6. V Turci hrozila epidémia vtáčej chrípky, aj výstavba krematória 182
  7. Každý týždeň štyri tréningy a zápas, to je program Fomatu 174
  8. Nová nemocnica bude v Martine do troch rokov 140
  9. Tenis v Záturčí pod hlavičkou mesta 132
  10. K vlámaniu do zlatníctva došlo aj v Martine, priamo v centre mesta 114

Najčítanejšie správy

Turiec

Povaľujúce sa vrecia s odpadom narúšali pokoj martinského cintorína

​​​​​​​S pribúdaním nových obyvateľov a chatárov na Martinských holiach vzniká čoraz viac odpadu, čo občas spôsobí poriadne preplnenie kontajnerov. Tie navyše stoja podľa mnohých na nevhodnom mieste.

FOTO: Ako bolo na Hornotučianskom plese v Turčianskych Tepliciach

Dobrá zábava, uvoľnená atmosféra, skvelý Štefan Skrúcaný, jednoducho pohoda. To všetko zažili hostia na plese v Turčianskych Tepliciach. Viac v našej fotoreportáži.

Záturčie sa bude prerábať, kvôli doprave

Začína sa obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu zóny Martin – Záturčie.

Tréner Brezna: Je smutné, že Martin musí hrať druhú ligu

Brezno nás potrápilo aj v druhom zápase sezóny. Tentoraz však len počas prvej tretiny, pretože v ďalšom priebehu už naši nenechali nič na náhodu a kontrolovali hru i výsledok.

Vrútočan Igor najskôr vykradol dôchodcov, potom potraviny

Mladému mužovi z Vrútok hrozí, že si za mrežami posedí až desať rokov. V meste vykradol dva objekty. Polícia ho už chytila.

Blízke regióny

Opitý Kysučan jazdil na diaľnici v protismere

Štyridsaťdvaročný vodič, ktorému namerali policajti až 2,48 promile, jazdil na diaľnici v protismere.

Pozor, na ceste sú klince! Značkou upozornil žilinský poslanec na dlhodobý problém

Kritická dopravná situácia v čase špičky v Bánovej priniesla radikálne riešenie. Obyvateľ mestskej časti sa bráni prejazdu áut klincami.

Rýchlik v Čadci stojí, cestujúci však nemôžu doň nastúpiť

Kysučania sú nespokojní s novým grafikonom. Ide konkrétne o ranný rýchlik Slovakia, ktorý už v Čadci nezastavuje pre cestujúcich. Paradoxom je, že tam pritom stojí, ale len pre výmenu vlakových čiat.

Kamión sa vyvalil na chodník pre chodcov

Turci nezvládli prejazd dedinou, skončili v priekope.

Ministri sa dohodli na dobudovaní diaľnice D3 a rýchlostnej cesty S1

Dvaja ministri vo vyhlásení, ktoré včera podpísali v Žywci, potvrdzujú potrebu pokračovať v príprave výstavby diaľnice D3 na slovenskej strane a rýchlostnej cesty S1 v Poľsku v rámci baltsko - jadranského koridoru.

Všetky správy

Dobré ráno: Česi si dovolili, čo si u nás ani Fico netrúfol

Ako prebiehajú české prezidentské voľby.

Stretol som desiatky satanom posadnutých ľudí, tvrdí exorcista

Exorcista môže pomôcť veriacemu človeku uniknúť pred problémami, ale nie ich vyriešiť, vraví psychiater Hunčík.

Ilumináti, pedofília a ŠtB. Špinavý boj o Hrad sa rozbieha

Na Kisku pred voľbami vytiahli scientológiu, na Drahoša iluminátov. Hoaxy môžu pomôcť Zemanovi vyhrať.

Babiš nedostal dôveru, ale vládnuť môže roky. Čo teraz čaká Česko?

Český premiér vedel, že hlasovanie o dôvere prehrá. Post premiéra napriek tomu tak skoro neopustí.