Sobota, 23. september, 2017 | Meniny má Zdenka
Pridajte si svoje mesto

Postrachom svahov boli kedysi maďarskí lyžiari

Horský záchranár František Časo slúžil na Martinských holiach od roku 1979. Pamätá si i lyžiarsku sezónu 1993/1994, keď sa na svahoch strediska stalo neuveriteľných 367 úrazov.

František Časo sa na Martinských holiach „zdržal“ štyridsať rokov. (Zdroj: ROMAN BREZNIAK)

Ste rodákom z Dobšinej, tak ako ste sa dostali na Martinské hole?
– Ako mladý chalan som chcel robiť horského záchranára vo Vysokých Tatrách. Dostať sa tam však bolo v tých časoch takmer nemožné. V roku 1978 sa uvoľnilo miesto v stredisku Veľká Fatra. Robil som na Donovaloch, Tureckej a v decembri 1979 ma osud zavial na Martinské hole. Išiel som sem s tým, že keď sa nájde cestička, tak zamierim do Vysokých Tatier.

Prečo nakoniec dostali Vysoké Tatry košom?
– Bola tu skvelá partia ľudí, s ktorou sa výborne robilo a stredisko bolo známe široko ďaleko. Po ročnej skúške som sa rozhodol zostať, následne som si našiel manželku a definitívne sa usadil v Turci. A teraz, po 38 rokoch služby na Martinských holiach, odchádzam do dôchodku.

Vráťme sa ešte na úplný začiatok. Kedy ste zistili, že chcete byť záchranár?
– Otec aj mama liezli a ja som mal tiež odmalička veľmi pozitívy vzťah k horám. Síce som mal prácu v Tatravagónke v Poprade, no vyhrali gény po rodičoch.

V osemdesiatych rokoch zažívali Martinské hole zlaté časy. Ako na ne spomínate?
– Strojárska fabrika vybudovala na tú dobu výborné lyžiarske stredisko. Veľkým plusom bolo, že v porovnaní s inými sme mali vždy dostatok snehu. To trvalo až do vybudovania žilinskej priehrady, keď sa snehové podmienky výrazne zhoršili. Vždy v januári sem chodili vysokoškoláci na lyžiarske kurzy. Prišli Nitrania, Košičania, no najlepšie vzťahy sme mali s martinskými medikmi a poniektorí i s medičkami (smiech).

Bola vtedy lyžovačka iná ako dnes?
– Slovenské svahy zaplavil Maďari a s nimi boli problémy. Rozdiel bol, pochopiteľne, vo výstroji. Veľmi zlé skúsenosti sme mali s lankovým viazaním. Lyža síce vypla, no zostala pripnutá k nohe a pády spôsobovali množstvo úrazov. Pamätám si na úplne rozmliaždenú sánku či rozseknutú tvár od úst až k uchu. Ani lyžiarske svahy sa neupravovali tak ako dnes.

Pamätáte si na zimu, ktorá bola z pohľadu úrazov najhoršia?
– Počas lyžiarskej sezóny 1993/1994 sa na Martinských holiach stalo až neuveriteľných 367 úrazov, medzi ktorými bolo množstvo ťažkých zranení. Veľkou módou sa stal snowboard, žiaľ, jazdiť na ňom veľa ľudí nevedelo. K tomu sa pridal ešte skialp a všeobecne bolo na svahu plnšie.

Čo vtedy najviac sťažovalo prácu záchranárov?
– Komplikované bolo zvážanie zranených ľudí z holí. Na starej lanovke sme mali plošinu, ale na ňu sa zmestil len zranený. Niekedy ste ho nemohli pustiť dolu samého, a tak sa hľadali spôsoby, ako k nemu priviazať záchranára. Vždy sa niečo vymyslelo, no často to bolo na hrane.

Takmer štyri desaťročia sa venujete práci horského záchranára. Ako sa za tie roky táto robota zmenila?
– Po revolúcii sme začali chodiť na školenia do zahraničia a možnosť čerpať skúsenosti povedzme od Rakúšanov bola veľkým plusom. Potom sme mohli ako prví na Slovensku urobiť na starej lanovke ukážku, keď sme s pomocou vrtuľníka oslobodili lyžiara uväzneného na pokazenej sedačke. Postupne sa modernizovala naša technika, začali nám pomáhať lavínové psy a tak ďalej. Naopak, v súčasnosti mi chýba viac prevencie. Kedysi sem prišiel kurz a my sme pripravili prednášku, na ktorej sa mladí ľudia dozvedeli veľa vecí o horách a ako sa v nich a tiež k nim majú správať. Dnes sa tieto veci nerobia a myslím, že je to cítiť.

Ľutovali ste niekedy, že ste si vybrali povolanie horského záchranára?
– Zažili sme rôzne veci – radostné, ale tiež tragické. Niekedy trvá, kým človek dokáže nešťastie stráviť a musí to dosť dlho nosiť v sebe. Keď ste na akcii, tak postupujete automaticky a o možných následkoch svojho konania veľmi neuvažujete. No potom si všetko premietnete ešte raz a zistíte, čo všetko sa vám mohlo stať. Vtedy nikomu z nás nie je ľahko. Spomínané veci však jednoznačne preváži to, že náplňou našej práce je pomoc iným a takú robotu sa jednoducho nedá nemať rád.


  1. Hokejisti vyhrali aj druhý zápas, Dzubina si udržal čisté konto 1 032
  2. Ak máte vodičák, v MHD cestujete cez víkend bezplatne 634
  3. Elán v martinskom Amfiku 291
  4. To by bolo skál do skaliek 259
  5. Futbalový program: Martin bude hrať na Hurbanke 253
  6. Voľby do VÚC 2017 Martin: Kandidáti na poslancov 156
  7. Rekapitulácia 7. kola I. triedy: Brankári Teplíc sú nepriestreľní 122
  8. Šofér z Martina mal viac ako tri promile, skončil v cele 104
  9. Ľudia majú právo na pokojnú jeseň života 77
  10. I. trieda, priebežné výsledky 8. kola: Príbovce nadelili sedmičku Lipovcu 68

Najčítanejšie správy

Turiec

Hokejisti vyhrali aj druhý zápas, Dzubina si udržal čisté konto

Trebišov bol ťažším súperom než pred týždňom Rimavská Sobota. Naši duel prakticky rozhodli v priebehu 16. a 17. min, kedy hosťom strelili dva góly.

Ak máte vodičák, v MHD cestujete cez víkend bezplatne

Šoféri o akcii z minulého týždňa spočiatku nevedeli, vodičské preukazy preto ako náhradu za lístok neuznávali. Napokon sa všetko vysvetlilo.

Elán v martinskom Amfiku

Priaznivci skupiny Elán sa dočkali. Kapela v týchto chvíľach začína svoj koncert v martinskom Amfiku.

To by bolo skál do skaliek

„Z toho by bolo skál do skaliek,“ nadchýňajú sa dámy šoférujúc okolo skládky rúbaniny pri Dubnej Skale. Koľko je tam materiálu a čo sa s ním stane?

Futbalový program: Martin bude hrať na Hurbanke

Po daždnivých dňoch sa martinskí funkcionári rozhodli preložiť zápas na umelú trávu. Fomat hrá so Žarnovicou.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Cestu cez Považský Chlmec na deväť dní úplne uzavrú

Investor stavby Severoslovenské vodárne a kanalizácie uvažuje s dvoma termínmi.

Zaujímavé podzemie na Orave prilákalo tisíce ľudí. Čo tam je?

Jedinú sprístupnenú jaskyňu na Orave navštívilo počas prvého roka jej prevádzky viac ako 12-tisíc ľudí.

Všetky správy

Z KĽDR hlásili slabé zemetrasenie, už nehovoria o výbuchu

Otrasy najprv pripisovali ďalšiemu možnému testu.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Mnoho vlajok, hluk i emócie. Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

Kam vyraziť