Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena
Pridajte si svoje mesto

Postrachom svahov boli kedysi maďarskí lyžiari

Horský záchranár František Časo slúžil na Martinských holiach od roku 1979. Pamätá si i lyžiarsku sezónu 1993/1994, keď sa na svahoch strediska stalo neuveriteľných 367 úrazov.

František Časo sa na Martinských holiach „zdržal“ štyridsať rokov. (Zdroj: ROMAN BREZNIAK)

Ste rodákom z Dobšinej, tak ako ste sa dostali na Martinské hole?
– Ako mladý chalan som chcel robiť horského záchranára vo Vysokých Tatrách. Dostať sa tam však bolo v tých časoch takmer nemožné. V roku 1978 sa uvoľnilo miesto v stredisku Veľká Fatra. Robil som na Donovaloch, Tureckej a v decembri 1979 ma osud zavial na Martinské hole. Išiel som sem s tým, že keď sa nájde cestička, tak zamierim do Vysokých Tatier.

Prečo nakoniec dostali Vysoké Tatry košom?
– Bola tu skvelá partia ľudí, s ktorou sa výborne robilo a stredisko bolo známe široko ďaleko. Po ročnej skúške som sa rozhodol zostať, následne som si našiel manželku a definitívne sa usadil v Turci. A teraz, po 38 rokoch služby na Martinských holiach, odchádzam do dôchodku.

Vráťme sa ešte na úplný začiatok. Kedy ste zistili, že chcete byť záchranár?
– Otec aj mama liezli a ja som mal tiež odmalička veľmi pozitívy vzťah k horám. Síce som mal prácu v Tatravagónke v Poprade, no vyhrali gény po rodičoch.

V osemdesiatych rokoch zažívali Martinské hole zlaté časy. Ako na ne spomínate?
– Strojárska fabrika vybudovala na tú dobu výborné lyžiarske stredisko. Veľkým plusom bolo, že v porovnaní s inými sme mali vždy dostatok snehu. To trvalo až do vybudovania žilinskej priehrady, keď sa snehové podmienky výrazne zhoršili. Vždy v januári sem chodili vysokoškoláci na lyžiarske kurzy. Prišli Nitrania, Košičania, no najlepšie vzťahy sme mali s martinskými medikmi a poniektorí i s medičkami (smiech).

Bola vtedy lyžovačka iná ako dnes?
– Slovenské svahy zaplavil Maďari a s nimi boli problémy. Rozdiel bol, pochopiteľne, vo výstroji. Veľmi zlé skúsenosti sme mali s lankovým viazaním. Lyža síce vypla, no zostala pripnutá k nohe a pády spôsobovali množstvo úrazov. Pamätám si na úplne rozmliaždenú sánku či rozseknutú tvár od úst až k uchu. Ani lyžiarske svahy sa neupravovali tak ako dnes.

Pamätáte si na zimu, ktorá bola z pohľadu úrazov najhoršia?
– Počas lyžiarskej sezóny 1993/1994 sa na Martinských holiach stalo až neuveriteľných 367 úrazov, medzi ktorými bolo množstvo ťažkých zranení. Veľkou módou sa stal snowboard, žiaľ, jazdiť na ňom veľa ľudí nevedelo. K tomu sa pridal ešte skialp a všeobecne bolo na svahu plnšie.

Čo vtedy najviac sťažovalo prácu záchranárov?
– Komplikované bolo zvážanie zranených ľudí z holí. Na starej lanovke sme mali plošinu, ale na ňu sa zmestil len zranený. Niekedy ste ho nemohli pustiť dolu samého, a tak sa hľadali spôsoby, ako k nemu priviazať záchranára. Vždy sa niečo vymyslelo, no často to bolo na hrane.

Takmer štyri desaťročia sa venujete práci horského záchranára. Ako sa za tie roky táto robota zmenila?
– Po revolúcii sme začali chodiť na školenia do zahraničia a možnosť čerpať skúsenosti povedzme od Rakúšanov bola veľkým plusom. Potom sme mohli ako prví na Slovensku urobiť na starej lanovke ukážku, keď sme s pomocou vrtuľníka oslobodili lyžiara uväzneného na pokazenej sedačke. Postupne sa modernizovala naša technika, začali nám pomáhať lavínové psy a tak ďalej. Naopak, v súčasnosti mi chýba viac prevencie. Kedysi sem prišiel kurz a my sme pripravili prednášku, na ktorej sa mladí ľudia dozvedeli veľa vecí o horách a ako sa v nich a tiež k nim majú správať. Dnes sa tieto veci nerobia a myslím, že je to cítiť.

Ľutovali ste niekedy, že ste si vybrali povolanie horského záchranára?
– Zažili sme rôzne veci – radostné, ale tiež tragické. Niekedy trvá, kým človek dokáže nešťastie stráviť a musí to dosť dlho nosiť v sebe. Keď ste na akcii, tak postupujete automaticky a o možných následkoch svojho konania veľmi neuvažujete. No potom si všetko premietnete ešte raz a zistíte, čo všetko sa vám mohlo stať. Vtedy nikomu z nás nie je ľahko. Spomínané veci však jednoznačne preváži to, že náplňou našej práce je pomoc iným a takú robotu sa jednoducho nedá nemať rád.


  1. Polícia hľadá zlodejov, nepoznáte ich náhodou? 1 563
  2. Funkcionári MHA rokovali na hokejovom zväze, témou bola dorast a juniorka 1 190
  3. Na neslávnej betónke neďaleko Martina sa zdržíte, zastavia vás semafory 998
  4. Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka 497
  5. Vyrúbanie stromov v Šturke je začiatkom k jej veľkej premene 376
  6. V Belianskej doline zavalil strom robotníka, zasahovali horskí záchranári 297
  7. Brankár Sučian chytil penaltu, pomohol tak Tatranu získať bod 241
  8. Nová atrakcia na ferrate, pribudli tu adrenalínové mostíky 217
  9. Sumár 2. kola piatej ligy: Blatnica nestačila na Martin "B" 136
  10. Terchová poriadne rozbila Žabokreky i Diviaky, v nedeľu vyzve Belú 107

Najčítanejšie správy

Turiec

Polícia hľadá zlodejov, nepoznáte ich náhodou?

Chvíľka nepozornosti a peňaženka s dokladmi, peniazmi a bankomatovou kartou bola fuč. Problémy tým ale neskončili.

Funkcionári MHA rokovali na hokejovom zväze, témou bola dorast a juniorka

Mužstvo dospelých, ak vôbec bude, má ročník 2017/2018 odohrať v druhej lige.

Na neslávnej betónke neďaleko Martina sa zdržíte, zastavia vás semafory

Výraznejšie dopravné obmedzenia sa pre rekonštrukčné práce začali vo štvrtok doobeda. Cesta medzi Príbovcami a Diviakmi sa z obvyklých 15 - 20 minút predĺži aj na polhodinu či 40 minút.

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

Vyrúbanie stromov v Šturke je začiatkom k jej veľkej premene

​​​​​​​Štúrova štvrť v Martine postupne dostane novú estetickejšiu tvár. Začalo sa však radikálne, a to vysekaním stromov, keďže prvým krokom je vznik nových parkovacích miest, ktorých je tam málo. Tamojší obyvatelia boli v pozore.

Blízke regióny

Ženu už nedokázali zachániť

V stredu 16. augusta popoludní došlo na železničnom priecestí k zrážke cyklistky osobným motorovým vlakom.

Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria!

Polícia upozorňuje na dnešnú uzávierku cesty. Vodiči pripravte sa na zdržanie.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

V belgickom Essene majú Žilinskú ulicu. Aj vďaka Petrovi Saganovi

Flámske mesto pomenovalo ulice v novej štvrti po partnerských mestách.

Všetky správy

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Prvého podpredsedu SNS nahnevalo, že ombudsmanka Patakyová podporila Dúhový pochod.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky nielen na alkohol, ale aj na mäso.

Kam vyraziť