"Takmer 170 prerozprávaných a ním vymyslených rozprávok, ktoré sa stále tešia obľube na celom svete, mu priniesli nepísaný titul kráľa rozprávkárov. Dátum narodenia dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena – 2. apríl - bol preto vyhlásený za Svetový deň detskej knihy. Pri tejto príležitosti ponúka Slovenská národná knižnica (SNK) pohľad do svojich zdigitalizovaných „rozprávkových“ archívov," informovala Katarína Mažáriová, hovorkyňa Slovenskej národnej knižnice.
Kde bolo tam bolo…
Veď to všetci poznáme - kde bolo, tam bolo – tak sa začínala každá „slušná“ rozprávka. Zvyčajne sa všetko odohrávalo za siedmimi horami a siedmimi dolinami, prípadne tam, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Našli sa aj odvážlivci, žijúci vo svete, ktorý bol obitý doskami....
No a kto tam zvyčajne žil? Chudobný rodič (rodičia) s hladnými deťmi, chudobné dievča s nevlastnou zlou macochou. Ak nazrieme do vyšších kruhov, tak tam žil kráľ a kráľovná, ktorí mali buď jednu alebo tri krásne princezné. Kráľ – vdovec – zvyčajne mával troch synov, z ktorých dvaja boli „akční a na úrovni“ a ten tretí taký jednoduchý, truľko, pecúch, povaľač, niktoš a podobnými prívlastkami častovaný ignorant konzumnej spoločnosti. Zvyčajne to však dotiahol v živote najďalej - buď najďalej docválal na svojom starom, krivom koňovi (pod touto maskou sa skrýval lámač dostihových rekordov), alebo oslobodil tri princezné z pazúrov draka, prípadne odklial zakliate kráľovstvo.
Rozprávky – pôvodné verzie
Fakt, že rozprávky vôbec neboli určené pôvodne deťom, je už všeobecne známy. Mali výchovne a mravno-poučne pôsobiť na dospelých, resp. adolescentov - podľa toho, koho bolo treba umravniť. Mali im vštepovať, že múdrosť, odvaha, dobré srdce a poctivá práca im budú najužitočnejšie v živote. Ukazovali, že priamy charakter, slušnosť a mravnosť býva odmenená a nemravníci skončia vždy zle. Zdôrazňovali hodnoty, múdrosti predkov a pominuteľnosť niektorých pôžitkov. Vyzdvihovali životné skúsenosti našich prarodičov, ich múdrosť. Nabádali na dodržiavanie pravidiel. Zjednodušene teda môžeme povedať, že práve preto „rozprávky“ boli v podstate horory, krváky, znôška nemravností a vraždenia – taká výstraha zaberala najúčinnejšie. ……..
