MARTIN, TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA. Tú podivnú hru s loptou si prakticky vôbec nevšímali, nebavila ich, no potom ako sa stali partnerkami hráčov či trénerov, tak im futbal chtiac-nechtiac vstúpil do života. A mnohé mu časom aj prišli na chuť.
„Pravdou je, že kým som sa nezoznámila so svojím partnerom, tak som futbal vôbec nesledovala, skôr ma zaujímal hokej a predovšetkým majstrovstvá sveta,“ povedala Renáta Kramárová, priateľka trénera Martina – Jozefa Šina.
„Dnes už má celkom slušný prehľad, sledujem futbalové dianie nielen na Slovensku, ale aj Ligu majstrov či zápolenia reprezentácie. Chápem aj taktiku, mám dobrého učiteľa. Jediné s čím mám problém, je ofsajd. Neviem pochopiť, čo je to za pravidlo. Jozef mi to už, hádam, aj tisíckrát vysvetľoval, ale stále v tom nemám jasno,“ zasmiala sa pani Renáta, ktorá logicky najviac drží palce Martinčanom.
„Veď ako by to bolo, keby som nepodporovala svojho partnera. Snažím sa chodiť na domáce zápasy, tie vonkajšie sledujem aspoň na internete. Napokon, aj Jozef mi vždy hneď po zápase zavolá. Už podľa hlasu viem, či hralo jeho mužstvo dobre alebo zle. Slabší výkon ho vie rozladiť, býva viac zadumaný a dlhšie mu trvá, kým sa rozhovorí. Cením si však na ňom, že zlú náladu z výsledku nenosí domov. Naopak, vie aj futbal odložiť. Je veľmi pozorný i galantný. Nezabúda na moje narodeniny či meniny. Oslávili sme spolu Valentína a spomenul si na mňa aj na MDŽ. Inak vtedy hrala Barcelona, a tak z pôvodne avizovanej večere zišlo,“ prezradila aj niečo zo súkromia Renáta Kramárová.
Ak prehrajú, nemá náladu
Futbal je veľkou témou i v rodine Ratajovcov. Zdenkin manžel Tibor trénuje už pekných pár sezón Turčiansku Štiavničku, za ktorú v minulosti aj strieľal góly, veď to bol vychýrený kanonier.
„Od kedy sme spolu, tak je v kuse na nejakom zápase alebo tréningu. Najprv ako hráč, teraz už ako tréner. Nedá si s tým pokoj, nevedel by bez futbalu žiť. Zvykla som si ale na to, tušila som, čo ma asi čaká a tak sa nesťažujem. Naopak, aj spolu s dcérou Sašou Tibora podporujeme,“ povedala Zdenka Ratajová.
Ratajovci. Keď sa nehrá, tak Tibor vezme svoju ženu Zdenku a dcéru Sašu aj na turistiku. (zdroj: ARCHÍV ZR)Jej manžel je veľký srdciar a jeho mužstvo preňho veľa znamená. A nestará sa len o futbal, zaujíma sa aj o život hráčov, pomáha im, ako len vie. V kuse vymýšľa nejaké akcie, len aby sa partia utužila. Napríklad aj predvianočná zabíjačka je jeho nápadom.
„On všetko veľmi prežíva a obávam sa, že za svoje mužstvo by aj život položil. Keď prehrajú, tak ho to trápi. Vtedy toho veľa nenahovorí, je zadumaný a aj zle spí. Niekedy sa mu aj tlak riadne zdvihne, až mám oňho strach,“ prezradila na Tibora jeho manželka Zdenka, ktorá ešte podotkla, že všetko je o stoosemdesiat stupňov iné, keď vyhrajú.
„Chodí po dome vysmiaty, volá ma na prechádzku, na nákupy do mesta, teší sa zo života. Zvykla som si na to, mám pre jeho koníček pochopenie a držím mu palce.“
Domácu pohodu zvýrazní aj dobrý obed
Na futbalové víkendy, ale aj pravidelné tréningy v týždni si zvykla aj Vladimíra Hoťková, partnerka trénera Žabokriek Petra Žabku.
„Keď sme sa spoznali, ešte tréner nebol. Už ako hráč bol veľmi zanietený, každý tréning bol povinný, žiadny nemohol vynechať. Hovorila som si, veď to nebude stále, vek ho nepustí a hrať nebude večne. Futbal síce už nehrá, ale dal sa na trénovanie a všetko berie ešte poctivejšie. Čo vám poviem, je to jeho srdcová záležitosť, nič sa nedá robiť.“
Šťastná rodinka. Peter Žabka pri spoločných chvíľach s partnerkou Vlaďkou Hoťkovou a deťmi na problémy z futbalu rýchlo zabudne. (zdroj: ARCHÍV VH)Vlaďka veľkým fanúšikom futbalu nie je, a tak táto téma u nich doma až tak často nerezonuje.
„Tie najčerstvejšie emócie spracuje ešte s kamarátmi po zápase, tak nás to doma až tak neovplyvňuje. Samozrejme,
keď sa darí, má lepšiu náladu. Keď sa nedarí alebo sa udeje niečo nefér, vie ho to zobrať. Ale deti mu zas vždy vrátia úsmev na tvári,“ podotkla partnerka trénera Žabokriek, ktorá svojmu chlapovi drží palce a podporuje ho v tom, čo robí.
„Najmä preto, lebo vidím koľko energie do futbalu dáva a ako sa na všetko okolo neho pripravuje. Všetko je to časovo náročné, s čím sa ešte stále niekedy ťažšie vyrovnávam, ale som vďačná aj za tie chvíle, keď nám s radosťou navarí nedeľný obed alebo sa ideme len tak prejsť. Tým že je spokojný, a to aj vďaka futbalu, vie vytvoriť domácu pohodu a to je to najviac,“ myslí si Vladimíra Hoťková.
