MARTIN. Nastane zlom v kauze Martinské hole a začne mesto rokovať s protistranou o dohode, ktorá by napokon viedla k vyplateniu súdnych nárokov a definitívne tak ukončila vlečúci sa spor? Ešte nedávno bolo takéto riešenie nepredstaviteľné, takmer unisono sa tvrdilo, že budeme bojovať až do konca, pričom ak bude treba, tak aj na medzinárodnej scéne. Čo však platilo včera, zajtra nemusí, pretože pod tlakom poslancov by sa stratégia vedenia sporu mohla zásadne zmeniť.
Súčasný stav je vraj dlhodobo neudržateľný
Naznačuje to predovšetkým vyhlásenie poslanca Petra Kašubu na minulotýždňovom zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktorý kolegom navrhol, zatiaľ bez uznesenia s konkrétnym termínom, aby sa otvorila diskusia o možnosti dohody.
„Súčasný stav je dlhodobo neudržateľný. Každým dňom pre úroky rastie zadlženie mesta, pritom súdy konajú liknavo, nejednoznačne a vyzerá to tak, že celá kauza sa môže vliecť ešte veľmi dlho. Celý život v meste je týmto sporom negatívne poznačený, môžeme riešiť iba havarijné situácie. Doslova prežívame zo dňa na deň, takto to ďalej nemôže ísť,“ odôvodňoval svoj návrh šéf početne najsilnejšieho poslaneckého klubu v zastupiteľstve.
„Pravdou je, že nútená správa nás na jednej strane chráni, exekútor nám nemôže siahnuť na účty, ale na druhej strane prichádzame o obchodné podiely v rôznych spoločnostiach, naposledy v Marticu, s. r. o,“ zdôraznil ešte Peter Kašuba, podľa ktorého otvoriť takúto diskusiu je politicky nevýhodné, ale treba nájsť na ňu odvahu.
Zároveň jeden z najvplyvnejších poslancov ešte podotkol, že zásadnou podmienkou dohody musí byť definitívne ukončenie celého sporu bez akýchkoľvek ďalších nárokov na mesto.
„Samozrejme, že som nehovoril len za seba, ale bol som kolegami z klubu poverený, aby som túto tému otvoril. Mojou predstavou je, aby sme v priebehu apríla, resp. mája mali v tejto veci jasno,“ povedal Peter Kašuba.
Klub občianskych poslancov disponuje v zastupiteľstve trinástimi hlasmi, k väčšine by potreboval získať ešte ďalšie tri.
„Takto si to ale nepredstavujeme, s obyčajnou väčšinou by sme sa neuspokojili. Ak má dôjsť k dohode, tak to musí byť naprieč celým politickým spektrom. Naozaj zmysel to má iba vtedy, keď sa za takéto riešenie postaví drvivá väčšina poslancov,“ myslí si Peter Kašuba.
Názory za a aj proti
Viceprimátor Martina a predseda druhého najpočetnejšieho poslaneckého klubu Spoločne pre Martin Imrich Žigo pre MY Turčianske noviny povedal, že o návrhu na mimosúdnu dohodu nepočul prvý raz, v politických kuloároch sa o tejto téme už nejaký čas hovorí.
„Diskutovali sme o tom aj v našom klube a musím povedať, že sú hlasy za a aj proti takémuto riešeniu. Politika ma naučila, že unáhlené rozhodnutia a naoko populárne riešenia nie sú vždy tie najlepšie.“
Imrich Žigo ďalej podotkol, že v najbližších týždňoch bude veľmi pozorne počúvať argumenty jednej i druhej strany a následne spolu kolegami prijmú k tejto veci rozhodnutie.
V hre je veľa miliónov
V zastupiteľstve pôsobí aj klub poslancov Smeru. Jeho predsedníčka Tatiana Červeňová povedala, že ju postoj kolegov z najväčšieho poslaneckého klubu, ktorý prakticky v meste rozhoduje o všetkom, prekvapil.
„Dopredu s nami túto problematiku nikto nekonzultoval, nevedeli sme o takejto iniciatíve. No napriek tomu diskusiu na túto tému nevylučujeme. K tomu však budeme potrebovať odborné stanoviská právnikov, ktorí jasne pomenujú naše možnosti, výhody a aj riziká. Táto debata musí byť výsostne odborná. V hre je veľa miliónov a treba sa k celej veci stavať zodpovedne, nielen s ohľadom na blížiace sa voľby.“
Primátor Andrej Hrnčiar na margo diskusie v zastupiteľstve podotkol, že rešpektuje akýkoľvek názor poslanca, dlhodobo však razí cestu právneho riešenia tejto nespravodlivosti.
„Žiaľ, cielene sa dostávame pod tlak, ktorý sa stupňuje. Nervozita narastá, naposledy sme boli konfrontovaní s nespokojnosťou športových klubov, ktorým nemôžeme poskytnúť dotácie na činnosť, čím sa oni dostávajú do problémov,“ povedal primátor, ktorý dodal, že podobných príkladov by sa našlo viac.
„Momentálne čakáme na písomné zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré je nutné podrobiť analýze. Dovtedy určite nie je žiadny dôvod na to, aby sme menili našu stratégiu. Napokon treba ale zdôrazniť, že v tejto veci nerozhoduje vedenie mesta, ale mestské zastupiteľstvo.“
Čo je vo veci
Mesto Martin po neúspechu na Najvyššom súde bolo povinné zaplatiť viac ako 8 miliónov eur majiteľovi pohľadávky, ktorú nikdy neuznalo. Celý spor vznikol v roku 1995, keď chcelo bývalé vedenie mesta vložiť svoj majetok do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole. Nevložilo ho však, pretože ani ďalší akcionári nesplatili svoje vklady. V roku 2002 štatutárni zástupcovia Lyžiarskeho strediska Martinské hole zažalovali mesto Martin a žiadali zaplatiť sumu vyše 103 miliónov korún. Súdy vrátane Najvyššieho súdu rozhodli štyrikrát v prospech mesta. V roku 2009 však šesť dní pred uplynutím ročnej lehoty voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu podal vtedajší zástupca generálneho prokurátora mimoriadne dovolanie s odôvodnením, že si to vyžaduje záujem štátu. Pohľadávka zároveň prešla do rúk schránkovej firmy, neskôr sa jej majiteľom stala spoločnosť PK Faktoring a súdy rozhodli v neprospech mesta, čím ho v marci minulého roku priviedli do nútenej správy. Tá trvá doteraz.
Na konci januára tohto roku vydal v spore svoje rozhodnutie už aj Ústavný súd, ktorý vec vracia na Najvyšší súd. Avšak preto, že o dovolaní generálneho prokurátora rozhodoval zaujatý senát, čím mali byť porušené práva mesta na spravodlivý proces. Na fakte o povinnosti zaplatiť dlh mesta sa doteraz nič nezmenilo. Exekútori, kým sa Martin nedostal pod nútenú správu, už z účtov stiahli viac ako 2,2 milióny eur.
