KĽAČIANSKA MAGURA. Veľmi vyhľadávaným miestom i pre rekreačných turistov je v Turci už dlhé roky aj Chata na Kľačianskej Magure. Už sedem rokov tu chatárku robí Silvia Pittnerová z Turian, bývalá učiteľka na tamojšej základnej škole. Ruch školských lavíc tak vystriedala za príjemné a harmonické prostredie Malej Fatry.
Turistika je populárna
„Dcéra má túto chatu v prenájme a keďže ja milujem hory a dôchodok predsa treba tráviť aktívne, tak som tu,“ s úsmevom hovorí Silvia Pittnerová, ktorej s prácou na chate vždy pomáha ešte nejaký brigádnik. V lete sa i postriedajú.
Ako veselá dôchodkyňa ďalej dodáva, na Magure teraz strávila celú zimu.
„Až pred pár dňami som po troch mesiacoch zliezla dole, aj to len preto, že som musela ísť k doktorovi s boľavými kolenom. Milujem výhľad dole, keď je všetko zasnežené. Táto chata je také moje zimné sídlo. Už na jeseň sa sem teším,“ opisuje chatárka, ktorá sa s niektorými pravidelnými turistami dokonca dobre pozná.
„Cez víkendy tu máme stále plno. Je jedno, či je zima alebo leto. Ľudia na hory chodia radi. Dokonca aj s deťmi. A práve teraz je turistika vo všeobecnosti veľmi populárna,“ skonštatuje.
Ani pohľad na seniorov stúpajúcich hore do nadmorskej výšky 1115 nie je na Magure nič nezvyčajné.
„Každý utorok sem príde skupinka okolo 85-ročných dôchodcov, ktorá sa takto udržuje v kondícií. Niekedy sem vyšliapu i s dáždnikom v ruke, vraj keby pršalo,“ so smiechom zmieňuje Pittnerová.
Chatárka Silvia Pittnerová je zároveň aj kuchárka v bufete. (zdroj: ANDREA DUDRÁKOVÁ)Štvornohý návštevník
Na Chate Kľačianska Magura medzi vysmädnutými a hladnými návštevníkmi najviac letí kapustnica a mexická fazuľa. Obľúbené sú tiež šišky, zemiakové placky či klobáska.
„Pripravujeme také ľudové jedlá. Z nápojov si zas turisti najviac objednávajú pivo a nechýba ani poldecáčik tvrdého. Najčastejšie je to borovička s horcom,“ vykresľuje Silvia Pittnerová a jedným dychom dopĺňa, že okrem dvojnohých návštevníkoch ku chate zablúdia i tie štvornohé.
„Minule som sedela vonku na lavičke a malý medveď sa tu prechádzal. Prišiel dosť blízko, až na dva metre. Bol to adrenalín, nevedela som, čo spraví. Úplne stratil plachosť,“ spomína si.
Iný život ako hore na chate si už Silvia Pittnerová ani nevie predstaviť. Ráno vstane, ide sa rýchlo poprechádzať, lebo okolo desiatej ráno už zvyknú zavítať prví turisti. Niektorí prídu dokonca na východ slnka alebo si iba tak v rámci tréningu vybehnú hore a hneď bežia naspäť.
Po parádnom výstupe na chatu nesmie chýbať kávička či poldecáčik. (zdroj: ANDREA DUDRÁKOVÁ)Zo smogu na čistý vzduch
Nedávny utorok sme na chate našli mnoho spokojných slniacich sa ľudí. Pravidelným návštevníkom Kľačianskej Magury je i Pavol Dinga zo Žiliny.
„Chodím sem rád, lebo je tu príjemný personál a vyjsť kopec vedúci sem je parádny tréning a dobré na vypotenie tela. O krásnom výhľade asi ani netreba hovoriť,“ spokojne zhodnotí Žilinčan, ktorý si na chate rád pochutí na zemiakových plackách a k tomu nechýba i nejaké to poldeci.
„Inokedy sem vybehnem s priateľkou, no dnes som prišiel sám. Som na predčasnom dôchodku a nevyužiť takéto krásne počasie by bol hriech,“ vysvetľuje P. Dinga.
Aj Martinčan Daniel Chmúrny rád relaxuje aktívnym spôsobom. Na Maguru niekedy rýchlo vyšliape buď po robote alebo cez víkend so svoju rodinkou.
„V týždni hore vybehnem radšej, lebo nie je tak rušno. Cez víkend niekedy ani nemáme kde sedieť a ja mám v horách rád pokoj. Viac si tak oddýchnem. Magura mala vždy pre mňa svoje čaro. Keď sa odtiaľ dívam dolu, vždy krútim hlavou, v akom smogu v meste žijeme,“ zamýšľa sa Daniel.
Život na chate by preto nemenila ani Silvia Pittnerová.
„Už som si zvykla a chýbalo by mi to tu. Večery trávim štrikovaním, lúštením krížoviek, no pozriem si aj televízor a popozerám internet. I keď som vysoko v horách, potrebujem predsa vedieť, čo sa deje vo svete,“ dodáva na záver dlhoročná chatárka.
