Je martinský kapitán spokojný s vystúpením svojej družiny v aktuálnej sezóne?
– Ináč ako pozitívne sa sezóna hodnotiť nedá. Zvlášť po tom, ako po dobrej príprave a solídnom vstupe do ročníka prišiel nečakaný výpadok pre žltačku. Ešte aj v závere základnej časti sa i vďaka rôznym okolnostiam naša cesta za postupom do play off skomplikovala, ale všetko sa nám podarilo ustáť. V zlomových situáciách sa ukázalo, že v porovnaní s poslednými rokmi máme kvalitnejší tím.
Vo finiši dlhodobej časti rozvíril hladinu náš duel v Banskej Bystrici a domáce derby proti Žiline, pretože o obidvoch sa rozhodovalo za zeleným stolom a v náš neprospech. Platilo v tomto prípade známe, čo ťa nezabije, to ťa posilní?
– Ťažko to posúdiť, ale niečo na tom môže byť. Ja mám pocit, že keby v náš prospech kontumovali zápas v Bystrici, čo asi mali, tak zrušenie derby o pár dní neskôr by zrejme taký rozruch neprinieslo. My sme sa predovšetkým snažili sústrediť na svoje výkony a týmito vecami sa nezaťažovať.
Nakoniec nám osud vo štvrťfinále postavil do cesty Košice. Verili ste si pred štartom série na súpera, s ktorým Martin vyhráva raz za uhorský rok?
– Cítili sme, že zo silnej trojky sú Košice pre nás najprijateľnejším protivníkom a keď môžeme cez niekoho prejsť, tak cez nich. Túto sezónu totiž nemali ideálnu. Som rád, že mužstvo sa tejto šance chytilo a dokonale ju využilo. Donútili sme favorita hrať podľa našich nôt a zaslúžene sme sa dostali ďalej. Základom postupu bol výborný Corbeil a naše odhodlanie vytrvalo bojovať o každý milimeter ľadu.
S Košicami ste získali tri majstrovské tituly. Pred desiatimi rokmi ste ešte ako ich hráč vyradili Martin v semifinále. Aké to bol stáť na druhej strane barikády?
– Vo štvrťfinále sme na nich narazili aj vlani a to som prežíval intenzívnejšie. Zvlášť, keď niektorí ľudia v Košiciach na mňa pokrikovali čudné veci. Tentoraz som sa už nenechal rozladiť a zvýšenú motiváciu poraziť svojho bývalého zamestnávateľa sa mi darilo využívať pozitívne.
Prišiel však piaty štvrťfinálový súboj, ktorý ste nedo-hrali a sezóna sa pre vás predčasne skončila. Čo sa tam stalo?
– Po buly som bol v súboji s protihráčom a prišla k nám ďalšia dvojička, tuším tam bol Paťo Bačík. Spadli mi na nohu a vyskočilo mi koleno. Najskôr som myslel si, že mi potrhalo všetky väzy, ale našťastie sa táto prognóza nenaplnila.
Ako sa cítite v súčasnosti?
– Skúšal som pred domácimi zápasmi proti Bystrici trénovať, no zmeny smeru mi robili problém a po odchode z ľadu koleno poriadne opuchlo. Postupne sa to však zlepšuje a keby chalani postúpili do finále, tak určite hrám. Ale asi sú to kamoši a chceli, aby som si zranenie poriadne doliečil (s úsmevom).
Proti Banskej Bystrice ste pre zranenie nenastúpili a sériu ste tak mohli sledovať s určitým nadhľadom. Bol tím spod Urpína zdolateľný?
– Po ťažkom štvrťfinále sme boli emočne aj fyzicky vybití. Veľa spoluhráčov už proti Košiciam hralo so sebazaprením a mohli nastúpiť len vďaka injekciám proti bolesti. To spôsobilo, že pribudlo individuálnych chýb a skúsenému súperovi nebol viac treba. Ani fyzický štýl Bystrice nám tak nesedel ako technickejšia hra východniarov.
Tipsport liga pokračuje bojmi o zlato. Kto z finálového dua si viac zaslúži titul?
– Patrilo by sa fandiť Bystričanom, aby sme si mohli povedať, že nás vyradil majster. Videl som však niečo zo semifinálovej série Nitra – Žilina a podľa toho by som o niečo viac veril Nitranom (rozhovor sme robili ešte pred štartom finále).
Na záver nám ešte prezraďte, či vás v martinskom drese uvidíme aj v nasledujúcom ročníku?
– V tejto sezóne ma prenasledovali zranenie a preto som často nehral, takže síl je dosť a končiť sa ešte nechystám. Nejaké debaty o budúcnosti s vedením klubu už prebehli, no ja zvyknem tieto veci definitívne uzatvárať niekedy okolo júla – augusta.
