MARTIN. Pred siedmimi rokmi zažil Martin podobnú hokejovú eufóriu ako v posledných týždňoch. Tím MHC skončil po základnej časti na štvrtej priečke a vo štvrťfinále narazil na Skalicu vedenú hokejovým virtuózom Žigmundom Pálffym. Séria mala neuveriteľný priebeh a až do stavu 3:3 v každý zápas vyhrali hostia.
Skalicu zarezal Beran
Stretnutie číslo sedem hostil Podháj a naši chceli pretrhnúť prekliatie domáceho ľadu. Skalica sa síce ujala vedenia, ale v oslabení vyrovnal obranca Ľuboš Velebný. Víťazný gól strelil v 29. sekunde tretej tretiny počas presilovky o dvoch hráčov Michal Beran. „Tuším som dorazil do brány strelu Jirka Poláka. Bolo to bláznivá séria plná zvratov. Po prvých dvoch domácich prehrách sme sa neskutočne zomkli, čo bolo základom úspechu,“ vrátil sa o niekoľko rokov späť strelec postupového gólu.
Približne štyritisíc divákov na tribúnach tak mohlo oslavovať postup medzi najlepších štyroch. V semifinále na nás čakali „nadupané“ Košice. V ich elitnej formácii nastupovali naši odchovanci Peter Bartoš s Jánom Tabačkom a bránu strážil Július Hudáček. Martin dokázal zobrať vysokému favoritovi aspoň jeden zápas a so súťažou sa rozlúčil so cťou. „Košice boli rozbehnuté, hrali veľmi dobre a nakoniec vo finále porazili i Slovan a získali titul. My sme takisto nezanechali zlý dojem, ale priznám sa, že súpera sme plánovali potrápiť o trochu viac,“ priznal bývalý vynikajúci stredný útočník.
Spomienky na celý život
Turiec však smútiť nemusel, keďže vo štvrťfinále stroskotala na Nitre po základnej časti druhá Banská Bystrica a tím spod Zobora v semifinále nestačil na Slovan, družina okolo trénera Dušan Gregora sa mohla tešiť z bronzu.
„Zažili sme veci, ktoré si potom človek pamätá celý život. Ľudia boli fantastickí, veľa ich chodilo i na naše duely vonku. Super pripravené boli i spoločné bronzové oslavy,“ zaspomínal si hokejista, ktorý viedol mužstvo ako kapitán.
Michal Beran sledoval i počínanie svojich nasledovníkov v aktuálnej sezóne. Videl všetky zápasy play off, okrem dvoch úvodných súbojov v Košiciach.
„Chalani, bez preháňania, dokázali veľkú vec. Keď si uvedomíte, že fungujú v skromnejších podmienkach ako súperi, proti ktorým hrali, tak ich úspech ešte viac naberá na hodnote,“ prízvukuje.
Úspešného hokejistu tiež zaujalo, že v drvivej väčšine duelov vyraďovacej časti Martinčania donútili protivníka hrať na sto percent.
„Bolo príjemne sledovať ako sa kvalitatívne silnejšie tímy trasú sa o výsledok a nemôžu si byť dopredu ničím isté,“ doplnil.
Nebolo mu všetko jedno
Hokejovú kariéru Michala Berana ukončilo zranenie. Síce už mal štyridsať rokov, no stále dokázal konkurovať oveľa mladším extraligovým hráčom. Nebyť problémov s chrbticou, ešte mohol pár sezón potiahnuť.
„Samozrejme, mrzí to, nič sa však už nedá robiť. Na druhej strane som rád, že teraz môžem vybehnúť do prírody a v rámci možností si zašportovať. Pretože, keď mi vtedy doktor zahlásil vetu, ak všetko dobre dopadne, budete môcť chodiť, tak mi nebolo všetko jedno,“ priznal.
Našťastie v civilnom živote ho hokejové zranenie zásadne neobmedzuje. V súčasnosti sa môže naplno venovať rodine a pomaly si hľadá nové uplatnenie. S hokejom zatiaľ svoju budúcnosť nespája.
„Úprimne poviem, že práca v slovenskom hokejovom klube mi nepríde veľmi perspektívna. Často sa menia ľudia vo vedení, keď sa niečo začne budovať, za rok možno dva sa to celé zbúra a ide sa zas odznova,“ ponúkol svoj pohľad.
Ak profesionálny športovec po skončení kariéry nezostane v odvetví, ktoré robil, musí mať i trochu šťastia, aby sa v civilnom povolaní hneď uchytil. V súčasnosti týmto prechodným obdobím prechádza aj legendárna martinská tridsaťtrojka.
„Nejaké aktivity už mám rozbehnuté a niečo ďalšie sa mi črtá. Nič zatiaľ nesilím a budúcnosť ukáže, kde nakoniec zakotvím,“ dodal na záver pozitívne naladený Michal Beran.
