MARTIN. Po skončení sezóny 2006/2007 rozmýšľal Branislav Stolárik nad tým, či bude ešte pokračovať v hráčskej kariére. V tom čase ho oslovilo vedenie martinského hokejového klubu, či by nezobral pozíciu vedúceho mužstva pri tíme mužov.
„Mal som ešte nejaké ponuky zo zahraničia, ale nakoniec som sa rozhodol zostať doma,“ spomína na obdobie spred desiatich rokov.
V šatni bolo cítiť odhodlanie
Na martinskej lavičke vydržal až dodnes. Okrem tradičnej pozície vedúceho mužstva tiež okúsil, aké to je byť asistentom trénera. Takisto bol pri všetkých najväčších úspechoch klubu. Ešte ako hráč pomohol vybojovať bronz v premiérovom ročníku slovenskej extraligy. Ako člen realizačného tímu bol pri zisku Kontinentálneho pohára, bronzu v sezóne 2009/2010 a samozrejme i pri našej nedávnej rozprávkovej jazde, ktorá skončila až v semifinále.
„Posledné týždne boli super. Už atmosféra v šatni pred zápasmi každého dostala do správneho rytmu. Na chalanoch bolo vidieť, že sú odhodlaní nechať na ľade všetko. Pred zrakmi toľkých ľudí si nikto nedovolil nič odfláknuť,“ hovorí.
Takmer každý hráč mal nejaký svoj rituál a snažil sa ho dodržiavať, aby si nenarušil pohodu. Niekoľko hodín pred úvodným buly síce mal vedúci mužstva roboty vyše hlavy, ale keď všetko potrebné urobil, vždy zašiel s trénermi na kávu.
„Tam sme si povedali niečo o zápase, ale aj niečo na uvoľnenie. To bol taký náš malý rituál,“ prezradil.
Chlapi na správnom mieste
Na lavičke zažil Branislav Stolárik už niekoľko trénerských dvojíc. Spoluprácu s duom Paukovček – Halaj si nevie vynachváliť. Nikdy medzi nimi nevidel zásadné rozpory a tie malé si vždy rýchlo vydiskutovali. Zároveň vyzdvihuje ľudský prístup, ktorý zvolili vo vzťahu k svojim zverencom. Takisto vždy vedeli, kedy majú zvýšiť hlas a kedy naopak riešiť problémy pokojným spôsobom.
„Sú fantastickí motivátori. Obidvaja boli vynikajúci hokejisti a cenné skúsenosti, ktoré ako hráči získali, vedia teraz pri svojej práci dokonale využiť,“ nešetrí slovami chvály.
Kormidelníci podľa neho bravúrne zvládli i neľahkú situáciu okolo žltačky, keď bolo treba v rozbehnutej súťaži po dlhšej pauze citlivo vrátiť mužstvo do tréningovej a zápasovej záťaže.
Jedným z kľúčov pri prekonávaní všetkých problémov bolo i to, že kolektív absolvoval spoločnú letnú prípravu.
„Počas nej sa dá o hráčoch veľa zistiť. A to po viacerých stránkach,“ podčiarkuje.
Dlhý pracovný čas
Práca vedúceho pri profesionálnom športovom tíme je možno atraktívna, ale tiež veľmi náročná. Vecí, na ktoré netreba zabudnúť, je veľa. Branislav Stolárik prichádza na štadión o ôsmej ráno. Pred tréningom treba pripraviť šatňu a to od pitného režimu až po suché veci. Po príchode chalanov sa dopĺňajú pásky či iný nevyhnutný materiál. V deň zápasu potom nasleduje spoločný obed, po ktorom dostávajú hráči voľno.
„Ja si začnem chystať registračky, zápis o stretnutí a zas musím pripraviť šatňu, tentoraz už so sadami dresov. Takisto chystám šatňu pre rozhodcov a zabezpečím našu i hosťujúcu súpisku pre potreby novinárov či VIP hostí,“ opisuje základné povinnosti.
Počas stretnutia okrem iného zapisuje potrebné štatistické údaje a po jeho skončení ešte musí podpísať zápis. Domov odchádza zväčša o pol desiatej večer.
„Teraz počas play off toho bolo naozaj dosť. Napríklad z Košíc prídete okolo jednej v noci a už ráno o ôsmej ráno treba byť zas na zimáku. Bolo treba potiahnuť aj pár šestnástok,“ s úsmevom na tvári zakončil debatu Branislav Stolárik.
