MARTIN. Spoločnosť Martinská teplárenská končí s výrobou energií prostredníctvom spaľovania uhlia. Štátna tepláreň sa rozhodla realizovať projekt zvýšenia energetickej efektívnosti výroby a ukončenia uhoľnej prevádzky.
Uhlie nahradí plyn a biomasa
Po novom by mali tri kogeneračné jednotky s celkovým výkonom 66 megawattov a štyri nové horúcovodné kotly s výkonom 60 megawattov nahradiť dva dvadsaťpäťročné hnedouhoľné kotly.
„Uhoľnú prevádzku nahradí prevádzka zariadení s priaznivejšími emisnými charakteristikami, pričom očakávame zvýšenie produkcie elektriny, zníženie vlastnej spotreby elektriny a podstatné zníženie produkcie odpadu zo spaľovania,“ uviedla martinská tepláreň v oznámení, ktoré už predložila štátnym orgánom.
Dnes vyrába tepláreň 60-ti-síc megawatthodín elektriny ročne. Po realizácii investičného plánu by to malo byť od 160- do 210-tisíc megawatthodín. „Vďaka zmene zariadení podstatne narastie produkcia elektrickej energie. Zhruba 20 až 25 % z nej bude pochádzať zo spaľovania biomasy a vďaka voľbe nových spaľovacích jednotiek bude výroba elektriny významne efektívnejšia,“ píše sa v oznámení.
Zvýši sa spotreba zemného plynu zo súčasných 1,245 mil. metrov kubických za rok na maximálne 47 mil. metrov kubických ročne. Predpokladá sa aj nárast spotreby drevo-štiepky zo 64-tisíc ton za rok na 110-tisíc ton. Podnik by mal po realizácii svojich plánov skončiť s využívaním hnedého uhlia, ktorého za rok spotrebuje 89-tisíc ton.
Proces zmeny bude dlhý
S realizáciou projektu chce martinská tepláreň začať koncom tohto roka. Začiatok skúšobnej prevádzky odhaduje na koniec roka 2018. K definitívnemu odstraňovaniu zariadení uhoľnej prevádzky prikročí až po úspešnom uvedení nových zariadení do trvalej prevádzky a osvedčení tejto energetickej koncepcie v praxi.
„Predpoklad je približne tri až päť rokov po povolení trvalej prevádzky. Trvanie samotnej likvidácie uhoľnej prevádzky sa odhaduje na zhruba dva až tri roky,“ uvádza sa v podkladoch.
Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby si vyžiada aj pokles zamestnancov, a to zo súčasných 202 na približne 140 pracovníkov. „Samotné ukončovanie a odstraňovanie uhoľnej prevádzky ešte bude spojené s bližšie nešpecifikovanými nárokmi na pracovné sily,“ doplnili teplári.
Výstavba Martinskej teplárne sa začala v roku 1949 a do prevádzky ju uviedli o šesť rokov neskôr. Novodobá história teplárenskej výroby v Martine je spojená so zrušením štátneho podniku SSE Žilina, pod ktorý Martinská tepláreň patrila. Transformácia na akciovú spoločnosť sa uskutočnila k 1. januáru 2002. Novozaložená spoločnosť Martinská teplárenská, a. s., pokračuje vo výrobe a rozvode tepla a elektriny v Martine. Jediným akcionárom je štát.
