MARTIN. Najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové sa vo februári dočkal ďalšieho míľnika, keď prerazili jeho polovicu. V tom čase sa o prípadnom posunutí termínu dostavby nahlas nehovorilo.
„V prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala platí zmluvný termín ukončenia výstavby úseku do konca roka 2019,“ uviedla vtedajšia hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.
Dúha hovorí o poškodzovaní mena
Približne o mesiac neskôr rozvírila hladinu správa, že Okresný súd v Bratislave začal konkurzné konanie voči firme Dúha, ktorá v konzorciu tunel stavia. Stalo sa tak pre nezaplatené faktúry dodávateľovi, s ktorým sa stavebná firma podieľala na rekonštrukcii jednej z bratislavských univerzít. Podľa spoločnosti však ide o fiktívne faktúry v rozpore so zmluvou s cieľom poškodiť samotnú spoločnosť. Preto očakáva, že čoskoro dôjde k ukončeniu začatého konkurzného konania a na svoju obranu podala trestné oznámenie.
„Rozhodli sme sa podniknúť právne kroky voči skupine firiem, ktoré dlhodobo protiprávnym konaním poškodzujú naše dobré meno a pokúšajú sa opakovane od spoločnosti vymáhať fiktívne pohľadávky,“ napísala firma Dúha v stanovisku.
Diaľničiari aj po tejto správe naďalej hovorili o dodržaní termínu dostavby.
Na stole je žiadosť o posunutie termínu
Týždenníku Trend však mal majiteľ spoločnosti Dúha Miroslav Remeta nedávno povedať, že stavba môže meškať dva roky, čo by dátum ukončenia posunulo až na koniec roka 2021. Podľa jeho slov omeškanie až tak nesúvisí s tunelom, väčšie problémy sú na nadväzujúcej prístupovej ceste. Podľa firmy tam vznikli neočakávané skutočnosti, ktoré v ponuke predpokladať nemohli a nárokujú si predĺženie termínu. Bližšie detaily spoločnosť nechcela špecifikovať a diaľničiari v súčasnosti ich žiadosť posudzujú. Rozhodnutie, či sa termín naozaj posunie, tak zatiaľ definitívne nepadlo.
Samotný tunel sa podľa Remetu dá postaviť v termíne, i keď ani tam nejde všetko hladko. Úsekov so zlou geológiou je vraj viac, ako avizoval geologický prieskum. Viacerí odborníci tento argument neuznávajú a tvrdia, že Višňové bolo najlepšie pripraveným tunelovým úsekom na Slovensku. Poukazujú na to, že k dispozícii boli podrobné informácie z prieskumnej štôlne, ktorá vedie v tesnej blízkosti oboch tunelových rúr. Skôr sa preto prikláňajú k názoru, že stavbári zvolili nesprávny spôsob razenia.
Rizikom je geológia
Geológia býva pri výstavbe tunelov štandardným rizikom, no zároveň môže slúžiť stavbárom aj ako vhodná výhovorka na nafúknutie zmluvnej ceny.
Aby stavbári čelili podobným pochybnostiam, dali si vypracovať posudok od Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Jeho výsledok by mal byť známy v priebehu júna. Následne ho posúdi diaľničná spoločnosť a nezávislý dozor.
„Hornina v tunelových rúrach je naozaj iná ako v prieskumnej štôlni. Tá bola menšia, preto neodhalila „geologické fenomény“, ktoré vidno vo väčších tunelových rúrach,“ povedal pre týždenník Trend prodekan fakulty Juraj Janočko a dal tak predbežne Remetovi za pravdu.
