MARTIN. V Martine v minulom týždni poslanci schvaľovali záverečný účet mesta za minulý rok. V súvislosti s nútenou správou, ktorá trvá v meste už viac ako rok, to bol v novodobej histórii po prvý raz krízový rozpočet. Skončil s disponibilnými zdrojmi vo výške viac ako 4 milióny eur. Približne 119 tisíc eur z nich sa použije na výdavky škôl a školských zariadení , zostávajúca časť sa prevedie do rezervného fondu (3,113 milióna eur z prebytku hospodárenia) a z prebytku finančných operácií (999 tisíc eur), respektíve (21 133 eur) na výdavky do bytového fondu a infraštruktúru k bytom.
Šetrenie je dôsledkom nútenej správy i zodpovednosti
Ako pre TASR povedala správkyňa konkurznej podstaty Jana Tomšíková, prebytkový rozpočet je aj dôsledkom toho, že od marca 2016 v Martine trvá nútená správa a nebolo možné čerpať prostriedky na kapitálové výdavky.
„Museli byť zrušené. Avšak prebytkový rozpočet nie je len dôsledkom zavedenia nútenej správy, ale aj toho, že mesto Martin sa veľmi zodpovedne správa k peniazom, ktoré sú mu buď presunuté zo štátneho rozpočtu, alebo sú vybrané z miestnych daní a poplatkov,“ zdôrazila Tomšíková.
V roku 2016 dosiahli celkové príjmy, vrátane finančných operácií 40,01 milióna eur, z toho bežné príjmy 35,49 milióna eur, kapitálové príjmy 384 966 eur a finančné operácie 4,13 milióna eur. Príjmy celkom sú oproti rozpočtu splnené na 102,56 percenta.
Výdavky v roku 2016 boli vo výške 32,98 milióna eur, čo predstavuje z celkovej rozpočtovanej čiastky 84,55 percenta. Bežné výdavky predstavovali 31,54 milióna eur, kapitálové výdavky 922 473 eur a finančné operácie 516 359 eur.
Záverečný účet mesta poslanci na svojom rokovaní v pondelok minulého týždňa schválili.
Mohlo dať mesto športovcom viac?
Mesiac predtým – na marcovom rokovaní – bolo hospodárenie mesta podrobené nepriamej kritike zástupcov športových klubov, keďže na činnosť vzhľadom na nútenú správu nedostali začiatkom roku očakávané dotácie, respektíve inú podporu mesta, čo vnímajú ako podcenenie starostlivosti mesta o deti a športujúcu mládež.
Viceprimátor Milan Malík preto v rozprave k záverečnému účtu informoval o rozčlenení bežných výdavkov mesta. Pripomenul, že približne 17 miliónov eur boli výdavky na školstvo a iba zhruba 14 miliónov bolo možné použiť v minulom roku na iné bežné výdavky. Z nich napríklad približne 13 percent sa použilo na výdavky spojené s tvorbou a udržiavaním životného prostredia, 5,3 percenta na verejné osvetlenie, 3,5 percenta na udržiavanie verejnej zelene, 6,18 percenta na činnosť mestskej polície, 15 percent na opravu a rekonštrukciu chodníkov a komunikácií, 5 percent na opatrovateľskú službu, na šport mesto orientovalo 5,7 percenta bežných výdavkov a podobne.
„Čo sa týka športu je to podobne ako v iných porovnateľne veľkých mestách,“ zdôraznil viceprimátor. Upresnil, že v prípade športu išlo vlani o približne 970 tisíc eur, z nich na činnosť klubov sa použila asi tretina z tejto sumy, na športové zariadenia dve tretiny.
„V Martine formujeme pracovnú skupinu zloženú aj zo zástupcov jednotlivých športových klubov, ktorá má sformovať názor na proporcionálne rozdelenie financií na jednotlivé druhy športu v meste a rozvoj športových zariadení,“ povedal Malík.
Pripomenul ale zároveň, že v Európskej únii sa pripravuje štandardizácia rozpočtov, ktorá môže skorigovať predstavy samosprávy o použití výdavkov na jednotlivé oblasti života miest a obcí.
