Už pred štartom ročníka ste sa netajili ambíciami vybojovať prvenstvo v náročnej súťaži a postúpiť do extraligy. Ako sa to rodilo?
– Navonok možno jednoducho, veď definitívne prvenstvo a vytúžený postup medzi slovenskú elitu sme si zabezpečili už štyri kolá pred koncom súťaže. Avšak nebolo to až také jednoduché. Každý súper sa chcel na favorita a aj dlhodobého lídra vytiahnuť a získať jeho skalp. Mužstvo však potvrdilo svoju kvalitu, vo viacerých ťažkých dueloch preukázalo charakter a v neposlednom rade i psychickú odolnosť. Navyše chalani tvoria výbornú partiu, povzbudzujú sa, držia spolu, jeden na druhého sa môžu spoľahnúť, nikto nikdy nič len tak nevypustil.
Ktoré momenty sezóny boli kľúčové?
– Už úvodné jasné domáce víťazstvo so Stránskym nás povzbudilo, ale silu a odhodlanie nám dodal aj úspech na palubovke u exligistu zo Starej Ľubovne a dôležité body sme si doviezli aj z Kežmarku. Cennou bola i výhra v Nižnej, ale zlomovými sa ukázali triumfy v Čadci a v Žiline, pričom pod Dubňom sme otáčali aj nepriaznivý stav.
Prvú stratu bodov mužstvo zaznamenalo až v 11. kole remízou s Michalovcami a prvú prehru dokonca až v 17. kole v Levoči. V následnom 18. kole po výhre v Rimavskej Sobote sme si definitívne zabezpečili postup.
Kto bol najväčšou oporou tímu?
- Lídrom bol jednoznačne Saša Dragaš, ktorý pre pracovné povinnosti odohral len polovicu zápasov. Prehral iba dva zápasy a bol veľkom oporou a prínosom pre mužstvo. Ďalší traja hráči Pavel Valko, Patrik Páleník a Ivan Páleník veľmi dobre dopĺňali Sašu, prípadne keď nehral, ťahali svojimi výkonmi mužstvo za výhrou. Taktiež Patrik Páleník pre pracovné povinnosti nehral posledné štyri zápasy, avšak o postupe už bolo rozhodnuté, takže jeho absencia nebola až taká citeľná.
Odohral niekto všetky zápasy?
- Áno, ale iba jeden hráč – Pavel Valko. Má za sebou solídnu sezónu, podával stabilné výkony, možno menej sa mu darilo iba v dvoch zápasoch, čo je obdivuhodná bilancia.
Kto bol vašim žolíkom?
– Možno skúsený Ivan Páleník, pretože dokázal vždy zabrať v pravý čas, čiže vtedy, keď to mužstvo najviac potrebovalo.
V zostave sa počas sezóny, najmä v jej druhej časti objavovali aj hráči béčka. Ako sa im darilo?
– V sezóne dostali príležitosť Jeremiáš Straka, Filip Vilga a Jano Stráňay, najmä vtedy, keď museli nahradiť naše opory. Teším sa z toho, že dokázali naskočiť do rozbehnutého vlaku, v náročných zápasoch nesklamali, statočne bojovali a veľmi dobre zapadli do kolektívu.
Počas sezóny ste prekvapili aj angažovaním legionára z Anglicka...
– Na dva zápasy v druhej polovici sezóny sme v mužstve vyskúšali aj paraolympijského medailistu z Ria – Aarona Mckibbina, rodáka z Londýna, ktorý v oboch zápasoch ne-sklamal a ukázal svoj potenciál. Mal ešte odohrať ďalšie dva zápasy, ale vzhľadom na naše postavenie v tabuľke po 18. kole, keď sme už neohrozene kraľovali v súťaži, nebolo treba Aarona nominovať.
Vytúžený sen – postup do extraligy ste si splnili, aký bude ďalší?
– V prvom rade by sme najvyššiu súťaž nechceli hrať len rok, naopak, radi by sme sa v nej čo najdlhšie udržali. Tajným snom by bol postup do prvej šestky, ale to je na úvod asi až privysoký cieľ. Skôr sa zameriame na to, aby sa mužstvo v extralige bez väčších ťažkostí adaptovalo a nemalo problémy so záchranou.
Plánujete sa aj posilniť?
– Áno a podnikli sme už aj konkrétne kroky. Na spolupráci sme sa dohodli s chorvátskym reprezentantom Lukom Fučecom, s ktorým počítame ako s našou jednotkou.
Kedy odštartujete prípravu na novú sezónu?
– Hráči sa spočiatku budú pripravovať individuálne, ale od polovice augusta už spoločne. Extraliga by mala začať koncom septembra.
