MARTIN. Recept na riešenie problému s nelegálnymi sklád-kami sa hľadá už dlhý čas. V praxi to však zvyčajne vyzerá tak, že keď nahromadené odpadky dobrovoľníci či majitelia pozemku z problémových lokalít odpracú, po pár týž-dňoch je zas neporiadok naspäť. V Martine je toho jednoznačným dôkazom lokalita Bukoviny.
V sobotu je frmol
„Je to ideálny priestor na oddych. Vedie tadiaľto cyklotrasa, dá sa tu poprechádzať. Len tie smeti naokolo, to je otras,“ povzdychol si Kamil z Martina. Na Bukovinách nájdete veci od výmyslu sveta. Ľudia sem vyhadzujú bielu i čiernu techniku, nechýbajú plasty, ojazdené pneumatiky, stavebný odpad, časti nábytku či sedačky z áut.
„Najväčší frmol je tu asi v sobotu večer, keď sa zotmie. Predpokladám, že v ten deň sa doma najčastejšie robia poriadky a ľudia sa potrebujú odpadkov zbaviť,“ zamyslel sa Filip, ktorý býva v blízkosti spomínaného priestoru.
Bukoviny križuje spleť ciest a cestičiek, a to je dobrá pôda pre vytváranie nelegálnych skládok. Napriek tomu, že na niektoré z nich bola navezená hlina, aby sa tam autá nedostali a nemohli po cestách dovážať odpad, stále zostalo dosť možností na vyprázdnenie plného prívesného vozíka smetia. Lokalitu pod kopcami Malej Fatry dá vyčistiť aj martinská radnica. Sumy za odstránenie čiernych skládok závisia od viacerých faktorov, ako je veľkosť, umiestnenie či typ odpadu. V roku 2015 boli Bukoviny zaradené do výzvy na poskytnutie podpory formou dotácie z Environmentálneho fondu na sanáciu miest s nezákonne umiestneným odpadom.
„Podarilo sa nám získať takmer 12,5 tisíc eur a približne tú sumu každoročne použijeme na likvidáciu odpadu v tejto oblasti,“ povedal hovorkyňa radnice Zuzana Kalmanová.
Čím väčší priestor, tým anonymnejší
Náčelník martinskej mestskej polície Igor Húska hovorí, že čierne skládky vznikajú vo všetkých mestských častiach. Pripúšťa však, že Bukoviny patria v tomto smere medzi najproblémovejšie.
„V minulosti sme tu dokonca chytili nákladné auto,“ vrátil sa o niekoľko rokov späť.
Podľa jeho ďalších slov sú Bukoviny možno trochu od ruky, ale ide o veľký priestor, ktorý je ťažké mať celý pod kontrolou. Zaručuje tak dostatok anonymity, a preto ho ľudia často vyhľadávajú.
„Aj keď tam pravidelne hliadkujeme, vzhľadom na naše možnosti vieme eliminovať len časť priestupkov,“ doplnil.
Zaujímavo dopadla minuloročná analýza Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý vznikol pri ministerstve životného prostredia.
„Čím sú ľudia bohatší a vzdelanejší, tým produkujú viac odpadu a častejšie ho vynášajú aj na čierne skládky,“ píše sa v analýze, ktorá potvrdzuje, že s rastom príjmu a vzdelania v jednotlivých okresoch rastie aj množstvo nelegálneho odpadu.
Pomôcť by tak mohla lepšia dostupnosť oficiálnych skládok. Tie sú však v priemere o 5 – 6 km ďalej od obcí ako nelegálne. To podľa vypracovaného materiálu predražuje možnosť zbaviť sa odpadu legálnou cestou.
Najväčšie množstvo čierneho odpadu je v Bratislavskom kraji – až 1,5 litra na obyvateľa. Výrazne najmenej je ho v Prešovskom kraji.
