MARTIN. Raritným úlovkom diviaka lesného sa v 70-tych rokoch pýšila poľovníčka z Valče Oľga Koppová. Vyše dvestokilové zviera strelila pri Lazanoch v lokalite Hôrky. Tohto majestátneho diviaka môžu dodnes obdivovať nielen Turčania, keďže je stálou súčasťou prírodovednej expozície Múzea Andreja Kmeťa v Martine.
Veľmi odolné zviera
Do zbierok múzea sa diviaka podarilo získať v roku 1978.
„Išlo naozaj o kapitálny úlovok a kly z turčianskeho diviaka sa dostali až na svetovú poľovnícku výstavu do Bulharska, kde vyhrali zlatú medailu. V tomto čase išlo o ôsmy najväčší úlovok na Slovensku,“ približuje Boris Astaloš, zoológ z Múzea Andreja Kmeťa.
Ako ďalej hovorí, skoliť tohto diviaka ale nebolo vôbec jednoduché. Už pred Oľgou Koppovou sa ho pokúsilo uloviť niekoľko poľovníkov.
„Už predtým ho niekto postrelil, avšak on ďalej žil aj s guľkou v tele. Diviačia zver je veľmi odolná voči zraneniam. Je zaujímavé, že i keď ho poľovník dobre trafí, tak ešte stále dokáže prejsť niekoľko kilometrov a zhynie na úplne inom mieste, ako ho zasiahli. Na dohľadanie zveri potom treba použiť poľovníckych psov – farbiarov, ktorí sú špecialisti na sledovanie krvavej stopy,“ vykresľuje zaujímavosť Boris Astaloš.
Toto bol aj prípad diviaka z Kmeťovho múzea. Silné zviera sa len tak bez boja vzdať nechcelo. Keď ho napokon vyňuchal skúsený bavorský farbiar, svojimi ostrými klami zasiahol tohto osemročného psa a vážne ho doráňal. Psovi sa už po takomto útoku nedalo nijako pomôcť a museli ho nechať utratiť.
Preparovanie sa zjednodušilo
„Kly, ktoré má teraz v múzeu náš diviak nie sú jeho pôvodné. Tie si poľovníčka nechala ako trofej. Preto sme mu vsadili kly z iného jedinca. Všetky sú však ostré ako žiletka a predstavujú veľmi nebezpečnú zbraň,“ hovorí ďalej martinský zoológ.
Z uloveného diviaka pôvodná ostala iba koža. Tá sa musela špeciálnym spôsobom stiahnuť a vypracovať, aby ju potom mohli navliecť na umelé telo vyrobené z drôtov, hoblín, handier a ďalších materiálov.
„Preparát nášho diviaka robil Jozef Cengel z Lazian pri Kláštore pod Znievom, ktorý dlhé roky pracoval v tomto múzeu. Správny preparátor musel kedysi výborne poznať anatómiu zvieracích tiel, aby bol výsledok vierohodný. Dnes je to jednoduchšie a modely tiel zvierat sa už dajú kúpiť hotové,“ zmieňuje sa B. Astaloš.
