MARTIN. Zhrňme si fakty. MHC Martin po vzťahových, personálnych a možno i trestnoprávnych turbulenciách zo začiatku mája prihlásil do súťaží všetky svoje tri tímy – áčko, juniorku aj dorast. Prezident Michal Taliga potvrdil svoj koniec vo funkcii, nové vedenie hodlal predstaviť do konca mája.
Fanúšikovia hokeja začali veriť, že situácia v klube pomaly smeruje k normálnemu pracovnému tempu a to najhoršie už má za sebou. Nahrávali tomu aj vyhlásenia prezidenta, že hoci on vo svojej funkcii plánuje skončiť, kým však odíde, nájde tím ľudí, ktorí budú klub stavať na nohy. Odkazoval predovšetkým na rokovanie mestského zastupiteľstva, po ktorom sa malo zablýskať na lepšie časy v klube i v martinskom hokeji. Otvoril tak zároveň rôzne špekulácie o tom, či prídu do Martina hokej riadiť úplne „cudzí“ ľudia, alebo sa do vedenia klubu vrátia generálni manažéri kormidlujúci klub v uplynulých sezónach.
Na dnešnom rokovaní mestského zastupiteľstva (29. 5.) sa ale nič podstatné neudialo. Michal Taliga síce obšírne poslancom vysvetlil, v akej situácii sa klub nachádza, čo jeho vedenie urobilo, aby hokej zachránilo, vyslovil presvedčenie, že aj napriek odchodu mnohých hráčov sa tím dá vyskladať a mohol by pokračovať v príprave. Podľa neho je na to mesiac času a mohlo by sa to podariť.
„Mám za sebou rokovania so skupinou ľudí, ktorí chcú nadviazať na našu prácu i úspešnú sezónu. Nie sú z Martina, no ich podmienkou je, aby mesto našlo nový vzťah ku klubu a k dotačnému systému, ktorým hokej podporuje,“ povedal a zdôraznil, že v práve skončenej sezóne klubu chýbali tie peniaze, ktoré mesto, keďže je v nútenej správe, hokeju poskytnúť nemohlo. Na otázku z pléna, kto sú tí ľudia, ktorí chcú postaviť hokej v Martine opäť na nohy, odpovedal, že nemá mandát o nich hovoriť.
Dušan Laššák za dozornú radu klubu vniesol do témy nové informácie. Povedal, že hneď po tom, ako z klubu polícia odniesla techniku a celé účtovníctvo, malo zasadnúť valné zhromaždenie akcionárov a riešiť vzniknutú situáciu. To sa nestalo. Mesto medzi akcionárov klubu nepatrí, iba vytvára podmienky na spravovanie zimného štadióna. Vrátane nákladov na prevádzku štadióna dáva hokeju ročne 380 až 400 tisíc eur. „Nemá teda priamy vplyv na život klubu. Klub je tým subjektom, ktorý musí situáciu vyriešiť a až potom prísť pred poslancov. Podľa môjho názoru by to malo urobiť až nové vedenie,“ vysvetlil.