MARTIN. Obrovského medveďa hnedého, ktorý je už od roku 1979 súčasťou expozície Múzea Andreja Kmeťa v Martine pozná azda každé dieťa v Turci. Málokto však vie, že v skutočnosti ide o medvedicu ulovenú v Belianskej doline, ktorá môže mať okolo 180 až 200 kilogramov. Ako povedal Boris Astaloš zoológ z Kmeťovho múzea, na samicu išlo o poriadne veľkého jedinca.
Stratil plachosť a stal sa nebezpečným
Vypreparovaných medveďov sa ale v múzeu nachádza oveľa viac. Ďalším poriadnym kúskom je maco, ktorého v roku 1967 ulovil Ondrej Bačík z Turian.
„V tej dobe sa medvede nevyskytovali v prírode príliš často a bolo veľmi ťažké ich uloviť. Navyše, máloktorý poľovník bol ochotný ho múzeu podarovať alebo predať. Tento medveď hnedý bol v našich zbierkach preto veľkou vzácnosťou,“ vysvetľuje Boris Astaloš a dodáva, že v 60-tych rokoch bolo medveďov tak málo, že stretnúť ho v prírode bolo takmer nemožné.
„Keď chcel niekto vtedy písať napríklad článok o medveďovi a potreboval k tomu jeho fotku, prišiel si do múzea požičať nášho vypreparovaného, ktorého odviezol na vybraté miesto do lesa, tam ho naaranžoval a potom odfotil,“ prezrádza zaujímavosť zoológ. V súčasnosti je tento medveď zapožičaný do Miestneho múzea v Turanoch.
Kmeťove múzeum má vo svojej zbierke i preparát dvojročného macka pochádzajúceho z Jasenskej doliny z roku 1972. Išlo vraj o jedného z prvých tzv. kontajnerových medveďov na Slovensku.
Boris Astaloš sa domnieva, že mladému chlpáčovi vtedy zrejme buď uhynula mama, alebo ho čerstvo odstavila a keďže si sám nevedel zohnať potravu, začal vyberať smetné koše pri chatách v Jasenskej doline.
„Stal sa tam nielen pre miestnych akousi atrakciou. Chodili sa na neho dívať, začali ho kŕmiť, on tým stratil plachosť a bol drzejší. Pýtal si čoraz viac jedla, pre ľudí sa už ale stal nebezpečným a museli ho, žiaľ, nechať odstreliť,“ vykresľuje Boris Astaloš smutný príbeh malého medvieďaťa, ktorého v múzeu vypreparovali v polohe ako stojí na zadných labách. Stal sa akýmsi maskotom múzea a už si ho aj požičali ako dekoráciu na poľovnícky ples.
Jeden z prvých kontajnerových medvedíkov doplatil na prikrmovanie ľuďmi. (zdroj: ANDREA DUDRÁKOVÁ)Museli ho navždy uspať
Najmenším medvedíkom vo vlastníctve múzea je ročný samček odchytený v roku 1997 v Šútove. Aj jeho postretol smutný osud, pretože rovnako stratil matku a od hladu sa potuloval blízko Šútova, kde sa pásli ovce a aj kozy a skúšal na ne útočiť.
„Malého chlpáča ale nechceli zastreliť, a tak ho iba uspali a prevzali si ho pracovníci z Bojnickej ZOO, aby ho tam umiestnili. Zoologická záhrada však potrebovala iba samicu a keď zistili, že toto je samček, nechceli ho tam. Medvieďa tak museli utratiť na veterine v Záturčí,“ zmieňuje okolnosti B. Astaloš a dodáva jeden zaujímavý paradox. Hovorí, že medveď je chránený živočích a štát za neho hradí škody, ktoré spôsobí na včelstvách a hospodárskych zvieratách a inom majetku.
„Keď ho ale zrazí vlak či auto, tak koža s lebkou pripadnú tomu poľovníckemu združeniu, na ktorého území sa takéto uhynuté zviera nájde a nie štátu. Kedysi takéto úhyny automaticky pripadli najbližšiemu múzeu, ktoré spravovalo majetok štátu vo forme svojho zbierkového fondu,“ pridáva postreh zoológ z Kmeťovho múzea.
