MARTIN. Pre niekoho šok, pre iného praktický prístup. Na konci marca, rok po tom, ako bola na mesto Martin uvalená nútená správa kvôli sporu o platnosť pohľadávky súvisiacej s kauzou Lyžiarske stredisko Martinské hole, niektorí poslanci mestského zastupiteľstva naznačili, že mesto by sa malo s protistranou dohodnúť a vyplatiť súdne nároky, čo by znamenalo ukončenie vlečúceho sa sporu.
Úroky rastú, súdy konajú zdĺhavo
„Súčasný stav je dlhodobo neudržateľný,“ vyhlásil vtedy Peter Kašuba, šéf početne najsilnejšieho poslaneckého klubu v zastupiteľstve.
„Každým dňom pre úroky rastie zadĺženie mesta, pritom súdy konajú zdĺhavo, nejednoznačne a vyzerá to tak, že celá kauza sa môže vliecť ešte veľmi dlho. Celý život v meste je týmto negatívne poznačený, môžeme riešiť iba havarijné situácie. Doslova prežívame zo dňa na deň, takto to ďalej nemôže ísť,“ odôvodňoval svoj návrh, aby vtedy ešte bez uznesenia s konkrétnym termínom začali poslanci diskutovať o možnosti dohody. Opieral sa pritom o poverenie kolegami z klubu, aby túto tému otvoril. Zdôraznil, že jeho predstavou je, aby v priebehu apríla a mája si túto možnosť poslanci vyjasnili a dospeli k dohode naprieč celým politickým spektrom.
Primátor Martina Andrej Hrnčiar, ktorý uprednostňuje cestu právneho riešenia sporu o platnosť pohľadávky, vtedy povedal, že rešpektuje akýkoľvek názor poslancov.
„Žiaľ, cielene sa dostávame pod tlak, ktorý sa stupňuje. Momentálne čakáme na písomné zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré treba podrobiť analýze. Dovtedy nie je žiadny dôvod na to, aby sme menili stratégiu,“ reagoval vtedy na nový postoj poslancov.
O mesiac na to – v apríli – poslanci svoje odhodlanie pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu podčiarkli prijatím uznesenia, ktorým žiadali vedenie mesta o rokovanie so zástupcami spoločnosti PK Faktoring o definitívnom usporiadaní sporných otázok, pričom okrem vedenia mesta a jeho právnych zástupcov žiadali na tomto rokovaní aj účasť zástupcov jednotlivých politických klubov.
Stretnúť sa s protistranou možno, záujmom mesta to neškodí
Rokovanie s vlastníkom pohľadávky neodmietli ani právni zástupcovia mesta. Peter Kubina na minulotýždennom rokovaní mestského parlamentu to vyjadril slovami: „Iniciovanie rokovaní o mimosúdnom doriešení sporu neškodí záujmom mesta.“
No spolu s ďalším právnym zástupcom mesta Jánom Mrázovským práve pre pripravované stretnutie s vlastníkom pohľadávky ale nepovažujú za správne, aby sa verejne hovorilo o právnej analýze rozhodnutia ústavného súdu. Ten, ako je známe, zaviazal najvyšší súd zaoberať sa mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora. Poslanci sa jej dožadovali, keďže ju považujú za jedno z východísk pri rozhodovaní o tom, pre ktorú verziu ukončenia sporu sa rozhodnú – či pre jeho mimosúdne doriešenie, alebo pre podporu jeho právneho doriešenia cestou súdu.
„Nebol by to správny krok v záujme mesta do detailov rozoberať právne možnosti a stratégie, ktoré existujú,“ zdôraznil P. Kubina. „Mohli by negatívne vplývať na postavenie mesta ako jednej zo strán rokovania,“ podporil tento postoj aj J. Mrázovský.
POHĽADÁVKA: SÚDNE SPORY
- V januári ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd sa musí zaoberať mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora. Zaviazal ho právnym názorom, že vo veci nerozhodol zákonný senát, lebo totožní sudcovia vo veci rozhodovali už predtým.
- Protistrana dala dovolanie vo veci úrokov z omeškania. Rozsudok Krajského súdu v Žiline určil dlžnú sumu podľa pôvodného rozhodnutia s úrokmi 13,5 percenta, čo dodnes pre mesto predstavuje dlh 9,162 milióna eur. V tejto veci je podané dovolanie PK Faktoring ešte pôvodným žalobcom M. Gargulákom, ktorý namietal výšku úrokov a dožadoval sa 25 percent. Tento spor nie je ukončený, leží na najvyššom súde. Ak by bol ukončený v neprospech Martina, tak k dnešnému dňu je dlžná sumu 3,48 milióna eur – istina a 16,6 milióna eura - úroky, teda spolu 20,036 mil. eur. Rozdiel medzi stavom z rozsudku krajského súdu a stavom po dovolaní týkajúcom sa úrokov je 10,87 milióna eur. O toľko by Martin platil viac, ak by najvyšší súd vo veci dovolania rozhodol v prospech PK Faktoring. Táto spoločnosť požiadala o vstup do konania namiesto M. Garguláka, čo súd pripustil.
- Existuje aj spor o trovy konania, ktoré neboli priznané priamemu nástupcovi pôvodného žalobcu Martina Garguláka, a ten podal proti tomu dovolanie. Ide o sumu približne do 200 tisíc eur.
- Ďalej je tu konanie súvisiace s trestným oznámením pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti so vznikom pohľadávky. Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry zastavila konanie a voči jej rozhodnutiu bola pred šiestimi mesiacmi podaná zo strany mesta na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť. O sťažnosti týkajúcej sa zastavenia konania ešte nebolo rozhodnuté.
- Mesto podalo aj sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR o náhrade škody spôsobenej postupom exekútora PK Faktoring, ktorá v tomto štádiu ešte nebola priznaná. Právni zástupcovia mesta majú oznámenie, že ministerstvo sťažnosť neuznáva.
Z vystúpenia J. Mrázovského na rokovaní mestského zastupiteľstva minulý pondelok