MARTIN. Ministerstvo životného prostredia odsúhlasilo, že väčšia čas diaľničného úseku D1 Turany – Hubová sa skryje do tunelov Korbeľka a Havran. To je posledný výsledok dlhodobého posudzovania rôznych variantov diaľnice, ktorá má spojiť Turiec a Liptov. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia je záväzné pre ministerstvo dopravy, no ešte nie je povolením stavby a nenahrádza stavebné povolenie.
Zatiaľ chýbajú peniaze
„Tunel je optimálnym riešením a v jeho prospech hovorí viacero faktorov. Predstavuje najmenšie riziko zosuvov, vybudovanie tunela je šetrnejšie tak ku krajine, ako i samotnej prírode. Kratšia jazdná trasa znamená menej paliva a nižšiu emisnú záťaž v obciach,“ ponúkol niektoré argumenty pre agentúru SITA hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
V dokumente, ktorý ministerstvo životného prostredia schválilo, sa počíta s tým, že úsek sa začne stavať v roku 2021 a ukončenie je plánované na rok 2026.
Národná diaľničná spoločnosť už teraz robí potrebné kroky, aby sa začalo stavať čo najskôr. Kľúčové však bude zabezpečiť približne pol miliardy eur na financovanie investície. Od toho sa bude všetko odvíjať.
„Presný harmonogram jednotlivých krokov bude možné zverejniť až potom, ako padne rozhodnutie o ďalšom financovaní výstavby diaľnic a rýchlostných ciest,“ povedala pre TASR hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Najviac si to odskáču Krpeľany
S budovaním diaľnice cez tunel Korbeľka dlhodobo nesúhlasia v Krpeľanoch. Obec je totiž už teraz poriadne oklieštená. Z jednej
TURANY – HUBOVÁ
Túto časť diaľnice pri Martine už roky sprevádzajú komplikácie. Pôvodne bol na úsek zvolený povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran. V roku 2005 sa však bez odbornej diskusie začal presadzovať údolný variant, a to napriek hroziacim rizikám pre prírodu či bezpečnosť premávky. Mimovládne organizácie spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. Európska komisia tak v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica. Súhlas EK dostala diaľnica až koncom roka 2012. Brusel prijal opatrenia Slovenska, ktoré mali zmierniť dosahy diaľnice na životné prostredie. Na jar 2013 sa však na trase budúcej diaľnice pri obci Šútovo zosunula pôda. Opäť sa preto spustilo environmentálne posudzovanie nového trasovania diaľnice. ZDROJ: TASR, ARCHÍV MY
strany ich ohraničuje železnica, z druhej priehrada, z ďalšej umelé koryto Váhu a nová štvorprúdovka tak dedinu prakticky hermeticky uzavrie, čo bude mať veľmi negatívny dosah na jej ďalší rozvoj.
Preto v Krpeľanoch ešte na jeseň minulého roka spísali petíciu, ktorú podpísalo takmer 1 200 ľudí, medzi ktorými boli okrem domácich i obyvatelia Turian, Nolčova, Ratkova a tiež Kraľovian. Z dediny odišlo aj tristo listov adresovaných ministerstvu životného prostredia. Tieto iniciatívy ale, zdá sa, nepomohli.
V piatok zasadalo v Krpeľanoch i obecné zastupiteľstvo a jeho jediným bodom bola stavba diaľnice. Poslanci i vedenie obce sa podrobne oboznámili s rozsiahlym materiálom ministerstva životného prostredia, na ktorého pripomienkovanie majú pätnásť dní.
„Predpokladám, že do štvrtka pripravíme naše stanovisko a potom s ním oboznámime aj verejnosť,“ povedal nám v závere minulého týždňa Jaroslav Kráľ, starosta Krpelian.
Vodné zdroje by mali byť ochránené
Ďalším argumentom, ktorý hovoril v neprospech Korbeľky, bolo ohrozenie vodného zdroja Teplica (Teplička), nachádzajúceho sa v masíve Kopy. Jeho výdatnosť je 40 litrov za sekundu, pričom zatiaľ z neho využíva len 20 litrov. Zásobuje obce Krpeľany, Ratkovo a Šútovo, pričom poslednú spomínanú obec je možné zásobovať len z toho zdroja. Tiež slúži ako náhradný zdroj pre Martin a okolité obce. Obavy o jeho osud verejne deklarovali aj zástupcovia Turčianskej vodárenskej spoločnosti.
Projekt Korbeľky počíta s tým, že tunel povedie nad úrovňou podzemných vôd a dostane celoplošnú izoláciu. To sa napríklad nestalo v prípade prieskumnej štôlne tunela Višňové.
Aj preto z nej pri budovaní začalo vytekať 250 až 300 litrov vody za sekundu, ktoré nikto nevyužíva.
„V prípade tunela Korbeľka sa upravila jeho niveleta, vytiahol sa nad hladinu podzemnej vody, takže ovplyvnenie je minimálne,“ vysvetlil médiám Ján Snopko, vedúci projektant spoločnosti Tarosi, c. c. a pripomenul, že variant s tunelom Rojkov by hladiny podzemnej vody ovplyvnil oveľa viac.
