Utorok, 16. január, 2018 | Meniny má Kristína
Pridajte si svoje mesto

Lipovecké jazierka lákajú plavcov, no ľudia tam vraj nemajú čo hľadať

Vodné plochy pri Lipovci by mnohí aktivisti radi videli ako rekreačnú oblasť. Od firmy, ktorá tam ťaží štrk požadujú, aby upravovala brehy pre lepší prístup ľudí. Spoločnosť tvrdí, že by ich to ale stálo peniaze navyše a ľudia pri jazierkach, kde sa pracuje, nemajú čo hľadať.

K lipoveckým jazierkam sa počas horúčav chodí schladiť veľa ľudí.(Zdroj: ARCHÍV BB)

LIPOVEC. VRÚTKY. Dve jazierka pri Lipovci, ktoré sa v tejto lokalite vytvorili počas ťažby štrku, sa u Turčanov stali obľúbeným miestom na kúpanie. Ľuďom neprekážajú ani výstražné tabule so zákazom vstupu pre stále prebiehajúcu ťažbu a od kúpania ich neodrádzajú ani strmé brehy jazier. Lepší prístup k vode či vytvorenie dokonca oddychovej oblasti by preto uvítal nejeden z nich.

Právo na ťažbu verzus verejný záujem

Pozemky patria spoločnosti Bra-vur, ktorú sa Občianske združenie Zväzu rekreačných vodných športov (ZRVŠ) už od minulého roka pokúša presvedčiť, aby pri jazierkach vytvorila pláže pre verejnosť, alebo aby k tomu aspoň pripravila základné podmienky. Na lipoveckých jazierkach chcú najmä Turčanom umožniť rozvíjanie rôznych športových aktivít.

Pôvodná predstava združenia bola taká, že ťažobná spoločnosť, ktorá podľa slov predsedu zväzu Branka Brodnianského chce mať zisk z národného bohatstva, dostane v určených hraniciach časovo obmedzené povolenie na vyťaženie za primeranú odplatu a vyťažené plochy potom vráti.

„Realita je ale iná, vyťažené pozemky a brehové parcely si ponecháva vo vlastníctve. Požadovali sme tiež pripraviť sklony brehov tak, aby sa pri jazierkach potom mohli vytvoriť pláže na rekreačné využitie. Lenže ťažobná spoločnosť brehy tvaruje tak, ako je to pre ňu ekonomicky najvýhodnejšie a verejný záujem ju nezaujíma,“ opisuje skúsenosť Branko Brodniansky, pričom dodáva, že proti sebe na jednej strane stojí právo ťažobnej spoločnosti na súkromné vlastníctvo pozemkov a na strane druhej verejný záujem rozvoja rekreačných športov na vodných plochách.

„V Ústave Slovenskej republiky sa píše, že vodné plochy sú verejným vlastníctvom a Vodný zákon hlása, že vykonávanie športov na takýchto plochách nepodlieha žiadnemu súhlasu štátneho orgánu ani súhlasu majiteľa pozemku,“ argumentuje Branko Brodniansky. Podľa jeho zistení, bola na lipoveckých jazierkach v tropickom roku 2015 rekordná návštevnosť, odhadom okolo 20 – 30 tisíc ľudí, väčšinou z Martina, Vrútok a okolitých dedín.

Najhoršia dostupnosť k vodným plochám

Podľa informácií občianskeho združenia je na Slovensku 507 vodných plôch, ktoré vznikli po bagrovaní štrkopieskov, z nich pláže tvoria dve percentá. V okrese Martin je takýchto miest sedemnásť a to s celkovou dĺžkou brehov 19,2 km, avšak pláže z nich netvoria ani pol promile.

„Martinský okres patrí teda medzi 24 okresov s najhorším prístupom k vodným plochám na Slovensku, ktoré nemajú prakticky žiadne pláže a ani nesusedia s okresmi s dobrou dostupnosťou,“ zdôrazňuje Brodniansky a dopĺňa, že Bra-vur počas ťažby vytvoril v západnom jazierku tristo metrov dlhý a päť metrov vysoký strmý breh zavezený hlinou, čo je prekážkou rekreantom i športovcom, ako napríklad surfistom.

Združenie tiež ďalej argumentuje, že podľa sociologických podkladov územného plánu Žilinského kraja, sa v martinskom okrese potrebuje rekreovať a športovať mimo sídlisk 12 tisíc obyvateľov.

„Ak sa nepodarí primäť ťažobnú spoločnosť, aby v priebehu tohto a nasledujúceho roka akceptovala záujem verejnosti, vznikne na Slovensku ďalšia pre šport úplne umŕtvená vodná plocha,“ obáva sa Branko Brodniansky.

Zákaz vstupu verejnosti

Riaditeľ spoločnosti Bra-vur Peter Kolodej povedal, že úprava brehov popri práve prebiehajúcej ťažbe neprichádza v úvahu.

„Banský úrad nám nariadil ťažiť popri brehoch v určitom sklone a ten musíme dodržať. Tiež musíme priestor zatrávňovať a vysádzať v ňom kroviny. Nehovoriac o tom, že takáto úprava, akú od nás požadujú zo Zväzu rekreačných vodných športov, by tvorila pre našu firmu ďalšie náklady a vznikal by tiež časový sklz,“ vysvetľuje riaditeľ firmy Bra-vur.

Ako ďalej poznamenáva, lipovecké jazierka sa nachádzajú na ich pozemku, a keďže ide o banský priestor a banskú vodu, verejnosť má podľa banských predpisov do týchto miest zákaz vstupu, ako je to v prípade, keď ide o stavenisko.

„Máme tam síce osadené zákazové tabule, no ľudia sa k vode i tak chodia kúpať. Chápem, že sa najmä počas horúčav potrebujú niekde schladiť, ale my ako spoločnosť musíme dbať na dodržiavanie predpisov a vykázať ľudí z tohto priestoru,“ ozrejmuje Peter Kolodej.

Problémy s políciou

Riaditeľ Bravuru ďalej tvrdí, že ich firma často rieši komplikácie s kúpajúcimi sa Turčanmi. Podľa jeho slov, ľudia i napriek tomu, že vidia, ako sa pri jazere pohybujú ťažké stroje, neváhajú vliezť do vody a sťažujú im prístup k nájazdovým miestam.

„Stáva sa, že bagrista musí ísť požiadať nejakého človeka, aby sa mu aj s rozloženou dekou uhol, lebo sa nemôže dostať k brehu,“ opisuje situáciu P. Kolodej a dodáva, že ak sa na jazierkach stane nejaké nešťastie, musia to nahlásiť banskému úradu a zodpovednosť nesie práve ich firma. Aj pre vlaňajšiu smrť muža, ktorý sa nešťastne utopil na lipoveckých jazierkach mali problémy s políciou.

Peter Koledej nesúhlasí ani s s tvrdeniami predstaviteľov združenia, že plochy sú verejným vlastníctvom a na športovanie tam netreba súhlas majiteľa pozemku.

„Toto sa týka riek a vodných tokov, ale v našom prípade ide o banský priestor a banskú vodu. Úprava brehov sa preto tiež môže robiť až keď sa tu skončí ťažba a priestor sa uzavrie,“ vysvetľuje riaditeľ ťažobnej spoločnosti a dodáva, že na jazierku, kde práve ťažia štrk, majú robotu ešte na najbližšie dva-tri roky. Potom sa ich mechanizmy presunú vedľa na už zatrávnené a drevinami obrastené jazierko, kde sú ešte stále dostatočné zásoby štrku.

Kto však potom upraví vyťažené brehy a vybuduje tam rekreačnú lokalitu ale nateraz jasné nie je. Pre Bra-vur by to boli peniaze i čas navyše a o miesto vraj prejavili záujem tiež rybári.

Mesto je zámeru naklonené

Vytvorenie rekreačnej zóny v okolí lipoveckých jazierkach je dokonca v územnom pláne mesta Vrútky, keďže spomínaná lokalita patrí do ich katastra. Ako povedal vrútocký primátor Miroslav Mazúr, akékoľvek rozhýbanie aktivít v tejto oblasti určenej na oddych, rekreáciu a vodné športy je vítané.

„Mesto Vrútky podporí rozvoj pri jazierkach na Lipovci a bude aktívne spolupracovať pri zámeroch rozbehnúť rekreačno-športovú činnosť v tomto území,“ uviedol primátor.

Predstava novej rekreačnej zóny sa páči i vrútockým poslancom, ktorí by tiež brehy lipoveckých jazierok videli radi upravené a prístupné ľuďom. Podľa slov jedného z nich - Ivana Doskočila, sa viacerí zastupitelia zhodli na tom, že budú nápomocní vytvoreniu športovo-oddychovej zóny na Lipovci, lebo je to aj v záujme mesta.

„Pokúsime sa iniciovať stretnutia s Bravurom a spolupracovať tiež s občianskym združením. Zdá sa, že k takémuto zriadeniu ale bude treba vypracovať väčší projekt. Otázkou je, kto bude investorom,“ dodáva Ivan Doskočil.


  1. Tréner Brezna: Je smutné, že Martin musí hrať druhú ligu 895
  2. Záturčie sa bude prerábať, kvôli doprave 632
  3. Tenis v Záturčí pod hlavičkou mesta 239
  4. K vlámaniu do zlatníctva došlo aj v Martine, priamo v centre mesta 219
  5. Nová nemocnica bude v Martine do troch rokov 218
  6. Keď mrazy zasiahli Turiec a na cintoríne padali stromy 215
  7. Kino Scéna sa vracia na scénu 183
  8. Ak nelialo, nuž aspoň kvapkalo 143
  9. Lyžuje sa, ale... 129
  10. Ako v rozprávke O dvanástich mesiačikoch 115

Najčítanejšie správy

Turiec

Tréner Brezna: Je smutné, že Martin musí hrať druhú ligu

Brezno nás potrápilo aj v druhom zápase sezóny. Tentoraz však len počas prvej tretiny, pretože v ďalšom priebehu už naši nenechali nič na náhodu a kontrolovali hru i výsledok.

Záturčie sa bude prerábať, kvôli doprave

Začína sa obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu zóny Martin – Záturčie.

Tenis v Záturčí pod hlavičkou mesta

Mesto kúpilo tenisový areál v Záturčí. Existujúce podmienky pre šport v tejto mestskej časti zostanú zachované.

K vlámaniu do zlatníctva došlo aj v Martine, priamo v centre mesta

Doposiaľ neznámy páchateľ ukradol hodinársky tovar a kovové náramky.

Nová nemocnica bude v Martine do troch rokov

Výstavba novej martinskej nemocnice na Hostihore by mala čoskoro začať. V priestoroch dnešnej univerzitnej nemocnice ostanú len niektoré oddelenia a najmä paliatívne lôžka. Naplánované rekonštrukcie terajšej nemocnice by nový moderný projekt za 250 miliónov eur nemal ohroziť.

Blízke regióny

Rýchlik v Čadci stojí, cestujúci však nemôžu doň nastúpiť

Kysučania sú nespokojní s novým grafikonom. Ide konkrétne o ranný rýchlik Slovakia, ktorý už v Čadci nezastavuje pre cestujúcich. Paradoxom je, že tam pritom stojí, ale len pre výmenu vlakových čiat.

Nezvestného Antona z Mútneho našli v priehrade

Antona našli záchranári v nedeľu večer. Jeho telo vytiahli zo studenej vody Oravskej priehrady.

Kamión sa vyvalil na chodník pre chodcov

Turci nezvládli prejazd dedinou, skončili v priekope.

Hokejista pokľakol pred priateľku za potlesku plného štadióna

Hviezda Dolný Kubín privítala na svojom ľade hráčov Dynamaxu Nitra.

V Rakovej narazili do seba dve autá

V Rakovej sa čelne zrazili dve vozidlá. Nehodu zapríčinil devätnásťročný vodič Škody Felície.

Všetky správy

Zomrela Dolores O'Riordan, speváčka z kapely Cranberries

Speváčka zomrela náhle, vo veku 46 rokov.

Pracoval na ropnej plošine. Tie peniaze nie sú zadarmo

Z každej strany sa sypú príbehy mladých ľudí, ktorí sú ochotní vzdať sa všetkého, aby zistili, či vedia svoje najväčšie túžby premeniť na skutočnosť. Slovák Andrej Tichý tak urobil v čase, keď to ešte ani zďaleka nebolo trendom.

Vodič po naháňačke zaútočil autom na hliadku, policajti muža postrelili

Polícia zistila, že vodič šoféroval bez vodičského preukazu.

Messi búra mýty. Väčšinou sa prechádza a šprintuje iba percento zápasu

Messi dal 366. gól v La Lige a prekonal rekord Gerda Müllera v počte gólov v jednej z piatich elitných európskych súťaží.

Mikuláš Dzurinda: Nad Ficom sa netreba zamýšľať, jeho treba politicky poraziť

Som trochu skeptický, pokiaľ ide o záverečný výsledok zrušenia Mečiarových amnestií, hovorí pre SME dvojnásobný premiér MIKULÁŠ DZURINDA.