Minulý týždeň sa známy slovenský herec Emil Horváth vrátil do svojho mesta Martin, v ktorom pred rokmi absolvoval prvé herecké kroky na profesionálnej divadelnej scéne. Na dosky Slovenského komorného divadla prišiel ako vzácny hosť - v čestnej úlohe patróna 13. ročníka známeho martinského festivalu slovenských divadiel Dotyky a spojenia. Z dosiek svojho prvého domovského javiska, zo zreštaurovaného Národného domu, otvoril festival. V osobnom otváracom príhovore Emil Horváth vyzdvihol nielen kvality martinských hercov, ale i výborného obecenstva.
O MARTINSKOM DIVADLE
Teším sa, že sa mi dostalo cti byť patrónom festivalu Dotykov a spojení v jeho trinástom ročníku. Napriek povestnej trinástke, pre
KTO BOL PATRÓN FESTIVALU?
Emil Horváth ml. sa narodil v roku 1945. V roku 1968 ukončil štúdium herectva na VŠMU v Bratislave a nastúpil do Divadla SNP v Martine (spolu s ďalšími kolegami režisérmi Ľ. Vajdičkom a S. Párnickým, dramaturgom Š. Havlíkom, scénickým výtvarníkom J. Cillerom). Osem sezón - do roku 1976 – pôsobil na javisku Národného domu spolu s herečkou a manželkou Vierkou Richterovou (v Čapkovej hre Lúpežníci účinkovali ako rodina spolu s manželkou Vierou a otcom Emilom Hortváthom st.).
Z Martina odišiel do angažmán v bratislavskej Novej scéne (1976 – 1983) a od roku 1984 až dodnes je členom činohry SND. Hral v mnohých filmoch, televíznych inscenáciách a v súčasnosti tiež v populárnych seriáloch ako napríklad Búrlivé víno. Emil Horváth sa tiež venuje divadelnej i filmovej réžii. Horváth hrá v aktuálnom repertoári bratislavského Slovenského národného divadla v inscenáciách Apartmán v hoteli Bristol, Spievajúci dom, Elity, Mojmír II. alebo Súmrak ríše, Rivers of Babylon a mnoho ďalších. Ako pedagóg prednášal tridsať rokov hereckú tvorbu na VŠMU (aj ako profesor). S manželkou herečkou Vierou Richterovou majú syna Tomáša, ktorý je literárny vedec, spisovateľ a prekladateľ.
poverčivejších možno trocha problematickej, som presvedčený, že tento festival má dobrý potenciál byť úspešný. Martinské divadlo má dlhodobo dobrú povesť jedného z najkvalitnejších divadiel na Slovensku. Vo svojej histórii nemáva vážne krízy, drží si svoj vysoký umelecký štandard. Hoci sa strieda generácia s generáciou, tí čo odchádzajú, zanechávajú výraznú stopu v inscenáciách podľa svojich predstáv a hodnôt. Funguje tu vzácna kontinuita. Herci, čo do martinského divadla prichádzajú, pokračujú v dlhoročnej tradícii. Tvorivým vkladom prirodzene nadväzujú na cenenú úroveň a dosiahnutú kvalitu divadelnej tvorby.
O HERCOCH
V tomto divadle pôsobí od jeho vzniku cez generácie hercov, režisérov, scénografov, dramaturgov pozitívny škriatok tohto miesta - génius loci. Traduje sa tiež, že martinskí herci sa môžu v každom čase oprieť o svojich vnímavých, náročných a vďačných divákov. Obecenstvo má zasa vo svojich obľúbených hercoch istotu dobrého a príťažlivého divadla. Spolu potvrdzujú atmosféru génia loci – dobrého miesta pre kvalitné divadelné umenie.
O RODINE A DETSTVE
V Martine som vyrástol a prežil krásne detstvo v mojej rodine i na divadelnom javisku. Po prvý raz som sa ocitol ako divák s mamičkou na oteckovom predstavení už ako štvorročný. O čosi neskôr som mal skvelú možnosť v martinskom divadle spoznávať prvú zakladateľskú generáciu profesionálnych divadelníkov. A dnes na tomto javisku pôsobí skvelá generácia našich žiakov. Sú protagonistami Slovenského komorného divadla, svojím pohľadom na svet a názorom na umenie posúvajú divadlo o krok ďalej. Želám nielen martinskému festivalu, ale aj divadlu ako takému, aby bolo hľadisko naplnené vďačnými divákmi. Lebo keď je „búda“ plná, to sú pre divadlo vynikajúce časy.
