KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská predagogička
Aktuálne, s ohľadom na moje povolanie a skúšobné obdobie by bolo vhodné sa opýtať na to, ako sa študentom JLF UK darí robiť skúšky a ako my, skúšajúci, odhadujeme ich budúce „fungovanie“ v lekárskej praxi. Myslím, že za 40 rokov mojich pedagogických skúseností sa to podstatne nemení. V každom ročníku je skupina výborných, inteligentných a usilovných študentov, ktorí sú prísľubom toho, že kvalitná lekárska starostlivosť na Slovensku bude mať kontinuitu (ak ich pomery u nás nevyženú do zahraničia). Väčšou skupinou študentov sú tí, čo majú okrem štúdia aj iné záujmy, a tak sa pri skúške snažia všetkými možnými spôsobmi „prekabátiť“ skúšajúcich, dnes aj mobilnými technológiami. No a stále je v každom ročníku aj niekoľko takých, o ktorých si neviem predstaviť, ako sa mohli vôbec dostať na fakultu, pretože nemajú ani základné kultúrne či vedomostné zázemie. Všeobecne však výsledky skúšok na patológii, ktorá je jedným z najťažších predmetov medicíny, dopadnú toho roku celkom dobre. Študenti sa dva semestre učili, pedagógovia ich viedli i kontrolovali, a tak podstatné problémy odboru k všeobecnej spokojnosti zvládajú. Bolo by dobré, keby tí najlepší mali chuť a ochotu ostať na našej fakulte a pokračovať na budovaní dobrého mena tak lekárskej fakulty, ako aj nemocnice. Ak sa však v našej spoločnosti neznormalizuje postavenie lekára, ak sa na osoby pracujúce v zdravotníctve budú pacienti pozerať ako na kriminálnikov, nečakajme, že tí najlepší budú u nás chcieť trpieť nedocenenie až do penzie.
MILAN GONDA, knihovník
Nepociťujem takúto potrebu. Hádam bolo opýtané sa na všetko zaujímavé a dôležité zo strany redakcie a odpovedané z našej strany respondentov. Na niektoré javy ste sa podľa mňa pýtali aj dvakrát s trochu pozmenenou formuláciou, no aspoň vynikla dôležitosť danej veci. Potešili ma osobné reakcie čitateľov novín – zrejme to nerobíme zbytočne. Snažím sa neznevažovať nastolené témy, no často sa mi žiada v odpovedi isté nadľahčenie a chcem poukázať na to, že naša prítomnosť je celkom „srandovná“. To len aby nás z problémov náhodou nerozbolela hlava. Verím, že čitateľov nenudíme a neotravujeme. Nakoniec ľahká pomoc – stačí nás nečítať.
MARTIN HUDEC, konateľ firmy
Otázok je veľa a na všetky sa dá nejako odpovedať. Avšak na jednu, ktorú som si položil len nedávno, neviem dať odpoveď. Prečo z tohto sveta čoraz častejšie odchádzajú v mladom veku dobrí ľudia, ktorí by mali čo ešte dať nielen svojej rodine, priateľom, ale aj celej spoločnosti. Jarino Taraba, veľmi nám chýbaš. Bol si človek, ktorý pre mňa veľa znamenal. Vždy mi povedal pravdu, aj keď sa mi občas nepáčila. Vždy viac myslel na druhých ako na seba. S takou úžasnou energiou, ktorú Jarko rozosieval medzi nás, sa človek nestretáva často. Je to vzácnosť.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHA
Fíha, to ste ma trochu zaskočili, ale keď tak uvažujem, nemám otázku, na ktorú by som chcel špeciálne odpovedať. Myslím, že ste sa nás pýtali na zaujímavé veci, dôležité i veselšie. Anketa s aktuálnymi otázkami, ktoré práve rezonujú či už na Slovensku, alebo u nás v Turci, nie je na zahodenie a možno by mohla v novej zostave pokračovať. Aspoň ja som mal ohlasy pozitívne.
PETER VANTARA, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra
Nemal som nejakú zvláštnu otázku, na ktorú by som chcel odpovedať, azda pre odľahčenie všedných starostí predsa len jednu zaujímavú mám. Naše slovenské dievčatá sa v medzinárodných súťažiach krásy vždy prebojujú do popredných miest. Preto sa pýtam, sú Slovenky naozaj také pekné ako sa o nich hovorí? Moja odpoveď: Určite áno. A v porovnaní s dievčatami z iných krajín majú aj väčší všeobecný prehľad a vynikajú tiež inteligentným vystupovaním. Toto všetko si ale všeobecne myslím o našej slovenskej mladej generácii.
