Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Bez energie od priateľov a divákov by to nešlo

V sobotu na Jána pred polnocou sa skončil martinský festival divadelného dotýkania a spájania. Aký bol práve zavŕšený ročník, sa pýtame jedného z organizačne vyťažených a permanentne všadeprítomných členov festivalového tímu Róberta Mankoveckého.

Róbert Mankovecký (s mikrofónom) na jednom z početných diváckych hodnotení inscenácií. Róbert Mankovecký (s mikrofónom) na jednom z početných diváckych hodnotení inscenácií. (Zdroj: Braňo Konečný)

Aký teda bol trinásty dotykový z pohľadu priameho účastníka a spoluorganizátora všetkých doterajších ročníkov?

- Trinásty ročník festivalu bol takmer bezproblémový. Neodohrali sme iba jedno divadelné predstavenie, aj to mimo hlavného programu. Nepricestovalo bratislavské študentské divadlo LAB VŠMU pre nešťastný úraz protagonistu v predvečer vystúpenia v Národnom dome. Pohotovo sme tento neplánovaný výpadok nahradili martinskou komédiou Hráči. Všetky ostatné predstavenia v hlavnom, detskom, aj sprievodnom programe sme zrealizovali bez akýchkoľvek komplikácií. V tomto roku k nám bolo mimoriadne milosrdné tiež počasie počas celého týždňa, takže aj na Divadelnom námestí prebehlo všetko tak, ako sme to naplánovali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V organizme festivalového diania Dotykov ste prítomný v troj – a viacjedinej úlohe - ako spoluautor programovej skladby, moderátor rozhovorov s divákmi a tvorcami po predstaveniach a v neposlednom rade ako aktívny tvorca hudby do „účinkujúcich“ inscenácií (aktuálne domáca Vojna nemá ženskú tvár a Eugen Onegin prešovského DJZ, obe v réžii M. Pecka). Aké zmeny vo vývoji organizácie a každoročnej účasti divadiel a divadelníkov vnímate v priebehu rokov? V čom je festival iný v práve zavŕšenom aktuálnom ročníku oproti tým pri svojom vzniku?

- Na začiatku sme museli vysvetľovať, čo sa to v tom Martine vlastne deje. Keď som na prvom ročníku sprostredkoval televízny rozhovor s významným protagonistom Slovenského národného divadla, v tom čase aj jeho generálnym riaditeľom, po položení prvej otázky ma zastavil. Prišiel ku mne a spýtal sa ma: Robo, a čo to tu je za akciu? Vysvetlil som mu, že je to prvý ročník festivalu slovenských divadiel s názvom Dotyky a spojenia. Potom už rozhovor bez problémov dokončil. Myslím, že v ňom dokonca hovoril niečo o potrebe dotýkania a spájania sa v divadle. Dnes by mi už podobnú otázku žiaden divadelný riaditeľ nepoložil. Z festivalu sa stala prestížna záležitosť a azda všetci divadelníci už berú Dotyky ako samozrejmosť, aj dotyčný Dušan Jamrich.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Keď je „búda“ plná, to sú pre divadlo vynikajúce časy Čítajte 

V hľadiskách Národného domu aj Štúdia SKD bolo cítiť počas festivalu spontánny záujem platiaceho domáceho diváka a popri tom naozaj enormný záujem martinských študentov – stredoškolákov. Tí si poctivo počkali v dlhom rade na svoje miestečko v hľadisku - na schodíku či na balkóne. Čím si vysvetľujete taký spontánny a srdečný záujem o divadlo? Aký je to fenomén – prebudená návštevnosť na všetkých predstaveniach hlavného i pestrej ponuky výberového programu Dotykov...?

- Nehovoril by som o prebudenej návštevnosti. V Martine sa do divadla chodí po celý rok. Nepoznám mesto na Slovensku, kde by bol pomer návštevnosti k počtu obyvateľov taký vysoký ako v Martine. Aj počas sezóny je väčšina našich predstavení vypredaná. Dotyky a spojenia sú vyvrcholením sezóny, na ten obrovský záujem sme si už zvykli, a aj nás to pochopiteľne veľmi teší.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Dotyky a spojenia - zrkadlo sezóny Čítajte 

Čo považujete osobne i v tíme ľudí okolo organizácie festivalu za príjemné a potešujúce a najmä - odkiaľ beriete energiu nepoľaviť pri riešení veľkých i drobnejších festivalových úloh? Čo vás ako organizátorov najviac nabíja, čo je vaša povzbudzujúca spätná väzba počas náročných festivalových dní a nocí?

- Tých šesť festivalových dní je len vyvrcholením práce, ktorá začína v septembri. Môj obvyklý festivalový režim začína o deviatej ráno poradou a končí o druhej po polnoci, s polhodinovou prestávkou na obed, aj to nie vždy. Musím absolvovať všetky kritické platformy, realizujem nahrávku a life stream, uvádzam predstavenia, a tak musím záväzne všetky vidieť, pretože po predstaveniach moderujem diskusie. Bolo by trápne, keby sa na predstavení niečo stalo a ja by som o tom nevedel... Energiu dodávajú diváci, kolegovia a priatelia. Mnohých z nich vidím po roku. A je to samozrejme atmosféra festivalu, horúce večery na námestí, rozhovory o divadle, umení, kultúre, spoločnosti, politike...

Na zásadnú bilanciu trinásteho ročníka Dotykov a spojení je v tejto chvíli možno ešte trocha priskoro. No príprava na nasledujúci ročník sa v divadle začína takmer okamžite po skončení festivalu. Máte už dnes myšlienky, nápady, postrehy, zámery o tom, kam ešte sa dá posunúť programová divadelná či všeobecne spoločenská štruktúra festivalu?

- Prípravu nového ročníka začíname hodnotením. Pomenúvame chyby a problémy, ktoré sme museli riešiť a hľadáme možnosti, ako im zabrániť v nasledujúcom pripravovanom ročníku. Našťastie však nejde o nič veľké, diváci a návštevníci by si ani nemali nič všimnúť. Problémy sa týkajú predovšetkým prenosu inscenácie z javísk vlastných divadiel do našich pomerov. Technické možnosti našej scény sú dané a nie vždy je zvolené riešenie ideálne.

Na čoraz navštevovanejšej a živej Kritickej platforme – odbornej aj kontaktovej reflexii a pomenovaní prítomných inscenácií - sa objavilo zaradenie hodnotenia celej divadelnej sezóny na Slovensku po prvý raz. Bola táto novinka práve v tomto ročníku zámerom? Bude mať podobné „O sezóne po sezóne“ na festivale pokračovanie?

- Máme nádej, že bude mať pokračovanie aj v budúcich ročníkoch a veríme, že z toho vznikne tradícia. Pri trinástke to bol taký prvý nástrel. Osobne by som privítal obšírnejšiu a predovšetkým konkrétnejšiu formu hodnotenia celoslovenskej divadelnej sezóny.

VIZITKA

Róbert Mankovecký je člen súboru Slovenského komorného divadla v Martine ako jeho kmeňový dramaturg od roku 1991. Autorsky sa tiež podpisuje pod výraznú a oceňovanú scénickú hudbu do inscenácií domovského divadla: Dosky 2007 za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2006/2007 k inscenácii Štúrovci (koncert zrušený) – spoluautor s Milom Kráľom a Ondrejom Kovaľom, Cena Slnko v sieti 2008 za najlepšiu hudbu k filmu Muzika. Komponuje hudbu k TV filmom, pre 42 televíznych inscenácií a 30 rozhlasových hier... Pravidelne spolupracuje s divadlami na Slovensku (DJZ Prešov, DAD Prešov, MD Žilina, BDNR Banská Bystrica...) a v zahraničí (Varšava, Bialystok, Opole, Bielsko-Biala, Lublin - Poľsko, Česká republika (Pardubice, Hradec Králové, Olomouc, Ostrava)... V aktuálnom repertoári martinského SKD sa na oboch javiskách v dramaturgii R. Mankoveckého a s jeho autorskou hudbou hrajú inscenácie 1 + 1 = 3, Kumšt, www.narodnycintorin.sk 1. - 5. časť, Kontrabas, Výkriky bez ozveny, Frankenstein (moje svedomie), Meštiaci, Hráči, Vojna nemá ženskú tvár, Traja veteráni a Úklady a láska. Robo Mankovecký patrí k zakladajúcim divadelníkom martinského festivalu divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  6. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  7. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 860
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 4 318
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 3 510
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 221
  5. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 778
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 122
  7. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 793
  8. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 496

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  2. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  3. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  4. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  5. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  6. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 320
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 451
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 694
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 536
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 150
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 568
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 204
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 128
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


12 h
Andrej Žitňaň je vedúcim archeologického výskumu v Martine.

Osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej.


15 h
Súčasný stav ubytovne Fatranka.

Náklady investor odhaduje na 14 miliónov eur.


17 h
Najproduktívnejší hráč tímu Damian Tyczynski strelil gól na 2:1, ktorý sa nakoniec ukázal ako víťazný.

Po víťazstve nad SR 18 Martinčania vďaka lepšiemu skóre preskočili Humenné a predrali sa na čelo tabuľky.


1. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


21 h

Pôvodný vzhľad narušili v minulosti necitlivé stavebné zásahy.


1. dec

Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


15 h

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  2. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  3. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  4. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  5. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  6. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 320
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 451
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 694
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 536
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 150
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 568
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 204
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 128
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?