MARTIN. Martinské béčko po štvrtý raz za sebou skončilo v piatej lige na treťom mieste, čo je bilancia, ktorá sa len tak nevidí.
„Možno sa to môže niekomu už aj máliť, aj my sme pôvodne chceli dosiahnuť viac. Piata liga však kvalitatívne rastie, je nesmierne vyrovnaná, a tak skončiť v nej na bronzovej priečke, hoci už aj štvrtý raz za sebou, určite nie je na zahodenie a viaceré kluby by nám mohli takúto úspešnosť závidieť. Navyše, my sme sa na tretie miesto opätovne prebojovali až v predposlednom kole, takže finiš bol úspešný a môžeme mať zo sezóny dobrý pocit,“ myslí si Stanislav Ruman, tréner rezervy Fomatu.
Martinčania po jeseni zimovali na druhom mieste, ale iba o skóre za vedúcou Oravskou Porubou a vtedy sa zdalo, že by mohli zaútočiť aj na postup. Napokon to bolo všetko ináč.
Najkrajší gól jari strelil sviatočný strelec Čítajte „Pred zimnou prípravou sa veľa zmenilo, najmä v tom, že pár chlapcov bolo preradených do prvého mužstva, navyše z tímu odišli aj ďalšie opory ako brankár Gonšor, resp, záložník Bukovčan. Káder, čo je nakoniec pre béčko typické, prešiel ďalšou obmenou, v zápasoch čoraz viac príležitostí začali dostávať aj dorastenci. Konkurovať tak posilneným Žabo-krekom alebo Bešeňovej už nebolo v našich silách, ich kvalita bola vyššia, čo sa prejavilo aj vo vzájomných zápoleniach,“ priznal Stanislav Ruman.
Béčko sa ambícií zabojovať o samé čelo tabuľky chtiac-nechtiac muselo definitívne vzdať po zápasoch s Liptovskými Sliačmi a Oravskou Jasenicou.
„Obidva sme prehrali 2:3 a boli to zakopnutia zlomové. Náskok súperov, ktorí boli pred nami, sa zvýšil a už nebolo veľmi reálne ich dobehnúť. Máj nám celkovo nevyšiel, našťastie, vo finiši už aj s niektorými hráčmi z áčka, sa nám vydaril útok na tretie miesto a na konci sme sa tak mohli usmievať,“ podotkol kormidelník, ktorý počas sezóny na trávnik poslal až 37 futbalistov.
Je to však údel béčka. Kostru tímu si postavíte a okolo nej sa to potom všetko točí.
„Iste, má to vplyv na kompaktnosť tímu i jeho zohranosť, chvíľu trvá, kým si chlapci na ihrisku na seba zvyknú. Napriek tak vysokej fluktuácii hráčov kolektív fungoval, S. Gregor ako kapitán ho dobre viedol, nováčikovia nemali problém do mužstva zapadnúť. Páčil sa mi aj prístup dorastencov, chytili sa svojej šance a snažili sa ju využiť. No a keď sme už pri plusoch, tak nemôžem zabudnúť na Erika Feriančika, ktorý nás vo svoje novej úlohe ofenzívneho hráča gólovo ťahal.“
Stanislav Ruman v záverečnom hodnotení pomenoval aj menšie negatíva. „Defenzíva činnosť mužstva nie vždy stála na pevných nohách, dostávali sme veľa zbytočných gólov, ktorým sa dalo predísť. Často to bolo spôsobené aj nižšou koncentráciou, na chvíľu sme stratili ostražitosť a hneď za to pykali. Na to si budú musieť chalani dávať väčší pozor,“ zdôraznil tréner, ktorý sa po dvoch rokoch práce s mužstvom rozlúčil. „Bolo to pekné, a hádam, aj úspešné obdobie. Rád zaňho svojim najbližším spolupracovníkom a hráčom poďakujem,“ zakončil debatu Stanislav Ruman.
