Po vlaňajšom druhom mieste ste túto sezónu už piatu ligu vyhrali a postúpili do štvrtej. Očakávali ste, že sa vám to tak rýchlo podarí?
– Bolo by to trúfalé, keby som povedal áno. Nezabúdajme, že pred dvomi rokmi sme do krajskej súťaže vstupovali ako nováčik. Mojím osobných cieľom bolo postúpiť do IV. ligy do troch rokov. Podarilo sa to o rok skôr, je to super.
V čom tkvie čaro vášho úspechu?
– Pre niekoho to už môže znieť ako klišé, ale za každým úspechom treba hľadať tvrdú robotu na tréningoch, bez nej by to nešlo. Mužstvo sa viditeľne zmenilo po fyzickej stránke, čo nám pomohlo potom dotvárať aj jeho hernú tvár, ušiť mu na mieru štýl, ktorým sa prezentuje. Samozrejme, dôležité je aj to, aby medzi trénermi, hráčmi a funkcionármi fungovala chémia, aby všetci boli presvedčení o správnosti cesty, po ktorej sa klub vydal. Našťastie, naše pohľady na futbal boli blízke, rozumeli sme si a pohoda zo šatne sa prenášala aj na ihrisko. Kolektív je súdržný, v zlomových chvíľach preukázal charakter, dokázal sa vysporiadať aj s náročnými prekážkami.

Keď ste prišli k mužstvu, tak ste ho prakticky nemenili a nechali pohromade. Iba ste ho postupne dopĺňali.
– Na radikálny rez nebol dôvod, Slovan mal a verím, že stále má, potenciál zlepšovať sa. Ak malo dôjsť k nejakej zmene, tak len k takej, ktorá tímu prospeje. Na konci dňa môžem povedať, že každý hráč mal v tíme svoje miesto a keď nastúpil, tak sa snažil vydať pre kolektív maximum.
Aké boli zlomové momenty sezóny?
– Už na jeseň sme si vytvorili slušnú pozíciu. Skončili sme štvrtí, avšak len o dva body za prvým miestom. Bol to síce iba tesný rozdiel, ale neboli sme tak na očiach. Paradoxne ale, najviac nám pomohla prehra 0:1 v Litovských Sliačoch, v druhom jarnom kole. Po nej som zakázal pod hrozbou pokuty používať slovo postup. Aj sme veru jednu udelili. Možno sa budete čudovať, ale pomohlo nám to, potom sme už nestratili ani bod. Mužstvo sa nakoplo, na každý zápas sa koncentrovalo a zbieralo dôležité body.
V naháňačke za prvým miestom sú body dôležité v každom zápase, no vy osobne ste za mimoriadne cenné považovali tie, ktoré ste získali s Martinom „B“. Prečo?
– Bol to hektický zápas s prívlastkom derby. Hoci sme po prvom polčase viedli 1:0, tak domáci v 69. min otočili duel na 2:1 vo svoj prospech. Prehra by nám už zrejme zobrala šancu na postup. Chalani sa ale neuveriteľne zomkli, doslova sa vzopreli osudu a ešte dvomi gólmi zo 76. a 83. min strhli víťazstvo na svoju stranu.
V predposlednom kole ste hrali rozhodujúci zápas s Bešeňovou. Matematika bola jasná, ak ste ju v tabuľke chceli preskočiť a postúpiť, museli ste vyhrať.
– Nikdy si nemôžete byť ničím istí, ale ja osobne som nejaké obavy o to, že by sme tento duel nezvládli. Liptáci mali pred nami už aj päťbodový náskok, dokonca tým, že hrali v nedeľu doobeda, tak sme museli reagovať na ich víťazstvá. Mužstvo túto psychickú ťarchu perfektne zvládalo a to až tak, že napokon mohlo o svojom osude rozhodnúť samo. To som si veľmi cenil, lebo zrazu sme všetko mali vo svojich rukách. Jednoducho, prišla šanca, chalani sa jej pevne chytili za pačesy a už sa jej nepustili. Pre trénera je to príjemný pocit a takéto chvíle si doslova užíva. Verím, že takto budeme ďalej pokračovať, výziev je pred nami stále dosť.