MARTIN. Výskyt alergií sa celosvetovo zvyšuje, prejavy alergie sa stáli jedným z najzávažnejších medicínskych problémov. V rozvinutých krajinách sa počet alergikov odhaduje až na 30 % populácie, pričom pred sto rokmi sa počet alergikov pohyboval na úrovni 1 % obyvateľov.
„V prípade výskytu alergií môžeme hovoriť až o epidemickom náraste najmä u detí,“ hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milan Kuchta. „Najúčinnejším opatrením pred ochoreniami je vo všeobecnosti prevencia. A prevencia pred alergiami sa môže začínať omnoho skôr, než sa dieťa narodí. Adekvátnou výživou môže už aj tehotná matka ovplyvniť správne budovanie imunitného systému u svojho dieťaťa.“
Nárast výskytu alergických ochorení nemá jednoznačné vysvetlenie, avšak veľká časť odbornej lekárskej verejnosti sa prikláňa k tzv. hygienickej teórii. Podľa nej tým, že žijeme vo veľmi čistom prostredí, znižujeme kontakt nášho imunitného systému s prirodzenou mikroflórou. Nedostatočnou stimuláciou imunitného systému mikroorganizmami najmä v ranom detskom veku sa vyvíjajú imunitné mechanizmy „nesprávnym smerom“, napríklad k alergiám, či autoimunitným ochoreniam.
Čo je alergia?
Alergia nie je ochorenie v klasickom zmysle slova, ale porucha, počas ktorej imunitný systém reaguje prehnane na neškodnú látku, vyhodnotí ju ako rizikovú a spustí obrannú reakciu. Spúšťačmi alergií bývajú zvyčajne látky bielkovinovej povahy (alergény) pochádzajúce z rôznych prírodných zdrojov - peľové zrná, roztoče, zvieratá, plesne, hmyz či potraviny. Podľa Bielej knihy alergií, ktorú vydala Svetová alergologická organizácia, až pol miliardy ľudí na svete – z toho najväčšiu časť tvoria deti – trpí alergiou na niektorú z potravín.
„V prvých mesiacoch života sa ako najčastejšia alergická reakcia u dieťaťa objavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka,“ hovorí popredný slovenský imunológ a alergológ Miloš Jeseňák z Martina.
Aká je prevencia?
Jedna z najvážnejších otázok, ktorú riešia vedecké a lekárske odborné kapacity v oblasti alergológie a imunológie je, čo robiť preto, aby sa výskyt alergie znižoval. Zázračný liek na alergiu neexistuje, vhodná je však prevencia. Prevenciu pred alergiami môže mať v rukách už budúca mamička dieťaťa, ktorá by mala dodržiavať pravidlá pre pestrú, zdravú a vyváženú stravu s dostatkom pohybu a spánku. Úplným tabu by mali byť cigarety, (je dokázané, že deti matiek – fajčiarok majú zvýšený výskyt astmy), alkohol či iné návykové látky.
Čo s alergikom?
Rodičia môžu mať na alergiu iba podozrenie, najmä ak je niektorý z rodičov alergik. Vtedy je riziko vzniku alergie u ich dieťaťa takmer 50 %, ale pokiaľ obaja rodičia trpia alergiou stúpa riziko na viac než 70 %.
„Alergickú reakciu organizmu nie je ľahké zvládnuť, keďže ide o „falošný“ poplach a spočiatku nie je vôbec ľahké určiť, čo vlastne vyprovokovalo takúto reakciu,“ hovorí Miloš Jeseňák. „Aby získali rodičia istotu, mali by príznaky čo najskôr konzultovať s pediatrom.“
O možnom riziku výskytu alergií u svojho dieťatka sa môže dnes rodič informovať už pri prvej návšteve pediatra.
„Pri návšteve v ambulancii by lekára mali na výskyt alergie v rodine upozorniť. V rámci účinnej prevencie pediater zváži, ako postupovať od prvých týždňov života. Preventívnym protialergických opatrením je dojčenie, pri jeho nemožnosti u rizikových detí používanie hypoalergénnych mliečnych formúl (tzv. HA-mlieka) počas prvých 4-6 mesiacov života. Dôležitú úlohu v prevencii alergií má včasné objavenie rizika, napr. pomocou dotazníka rodinnej alergologickej anamnézy“, dopĺňa Jeseňák.
