MARTIN. Na skalnom brale s hradom Strečno býval ešte Matúš Čák Trenčiansky, prebehli pri ňom boje počas SNP a roky z neho ťažili vápenec. Problémy so stabilitou, ktoré má dnes, nie sú otázkou posledných mesiacov či rokov.
O labilnosti brala, ktoré sa týči priamo nad jednou z najfrekventovanejších ciest a ktorého časť sa v utorok zosunula, sa vedelo už desaťročia. Geológovia ho kontrolujú už 35 rokov, k prvej sanácii došlo ešte v roku 1984. Skalnú stenu sa vtedy odborníci snažili zabezpečiť mikropilótami a injektážou.
Po tom, čo sa rozpadávanie skaly nezastavilo ani v ďalších rokoch, začal štátny Geologický ústav Dionýza Štúra s nepretržitým monitorovaním. Medzi skalný blok a masív brala natrvalo zabudovali geológovia pristroj, ktorý zaznamenáva veľkosť posunov.
Viac, než čakali
Správa o stave skalného brala spred dvoch rokov napokon ukázala, že Strečno sa rúca viac, ako odborníci čakali. Kým pôvodne sa hovorilo o jednom kamennom bloku, ktorý by mohol byť nebezpečný, prieskum vtedy odhalil ďalšie tri.
„Vyžadujú urýchlené zabezpečenie. Tým nie je povedané, že v iných častiach steny je stabilita úplne spoľahlivá, treba však najprv riešiť akútny stav,“ napísali v roku 2015 statici v posudku pre žilinskú župu, ktorá vlastní hrad Strečno.
V utorok pritom došlo k zosunu časti brala v mieste, ktoré sa pôvodne podľa zadania ministerstva životného prostredia ani nemalo sanovať. Po tom, čo sa z neho v júni zrútil menší objem skál, si rizikové miesto všimli geotechnici, ktorí dovtedy zachraňovali inú časť brala.
VIDEO: Cestu pod Strečnom zasypali kamene Čítajte Zrútenie nestabilného bloku však neznamená, že skala je už stabilizovaná.
„Je tam ešte veľa nebezpečných časí, o ktoré sa treba postarať,“ uviedol projektový manažér pri sanáciách na brale Strečno Branislav Prelovský.
Po zosune skál tak našli geotechnici viacero ďalších rizikových blokov menšieho rozsahu. Okrem nich musia vyriešiť dočistenie skaly na mieste, z ktorého sa odtrhol vyše stotonový kamenný blok.
Župa s obcou Strečno, ale aj ministerstvom sa ešte musia rozhodnúť, či ďalšie rizikové bloky budú opravovať hneď, alebo ich budú sanovať postupne.
Štát už dosiaľ vyčlenil na záchranu brala asi 1,1 milióna eur. Trhliny a dutiny v skale vypĺňajú geotechnici cementovou maltou a kamenivom. Využívajú sa tiež oceľové sieťky, ktoré majú zachytiť uvoľnené horniny či kotviace laná.
Miestna samospráva chce teraz tlačiť na to, aby došlo k trvalému stabilizovania cesty prvej triedy, ktorá je asi sto metrov pod vrcholom skaly. V minulosti sa hovorilo o možnosti podopretia skalného previsu železobetónovou galériou. Od variantu sa však upustilo pre jeho finančnú náročnosť.
Kopec narušili boje i zemetrasenie
Dôvodov rozpadu strečnianskeho hradného vrchu je viacero. Začiatkom minulého storočia sa totiž z kopca začal ťažiť zo západnej strany kopca vápenec, čo ohrozilo dokonca aj existenciu samotného hradu. Ťažba pritom pokračovala aj po vzniku Československu, hoci už v pomalšom tempe.
Okrem toho, že hrad bol ešte v sedemnástom storočí na žiadosť cisára Leopolda sčasti zbúraný, odolávalo Strečno aj prírodným vplyvom. Okrem dažďa, snehu či mrazu na neho pôsobilo dokonca aj viacero zemetrasení, keďže Žilinská kotlina patrí k seizmologicky živým územiam krajiny. Posledné zaznamenané zemetrasenie bolo na Strečne v roku 1958.
Bralo zároveň poškodilo fašistické bombardovanie počas Slovenského národného povstania, keďže v takzvanej bitke v Strečnianskej tiesňave bojovali najmä francúzske partizánske jednotky.
Problémom hradnej skaly je tiež jej zloženie, ktoré tvoria rozličné druhy vápenca striedajúce sa s dolomitimi. Celé bradlo má podľa Geologického ústavu Dionýza Štúra taktiež charakter zlomového pásma, v ktorom sa výrazne prejavuje zvetrávanie a v ktorom vznikajú previsy. Tie sa následne drvia a rúcajú.
„Zo statického hľadiska je nebezpečná východná strana hradného brala, kde je celý rad takýchto previsov ohrozujúcich stabilitu viacerých objektov hradu,“ upozorňuje ústav.
Starosta Strečna Dušan Štadáni však tvrdí, že samotný hrad v súčasnosti ohrozený nie je. Aby to tak ostalo aj v budúcnosti, ďalšie práce na stabilizácii celej skaly by však ešte mali pokračovať.
