TURČIANSKE TEPLICE. Prírodné deje odjakživa priťahovali pozornosť ľudstva, maliarov a básnikov zvlášť. Ich opisy, oslavu, alegórie nachádzame vo všetkých kultúrach od Japonska cez Čínu, Indiu až po najzápadnejšie regióny sveta – v poézii, ľudovej slovesnosti, v maliarstve. Veď ako možno čo najvýstižnejšie vyjadriť stavy emócií, pohyb myšlienok, ľudských osudov než pripodobnením k tajomným silám prírody?
Inšpirácia prírodou, jej citlivé pozorovanie, vedie Kristínu Šubjakovú, ktorej aktuálne sprístupnili výstavu s názvom Moje živly v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach, ako sama vraví, „k očistnému kúpeľu“, k novým pocitom. Reflexia zažitého ju napĺňa novou energiou. Láka ju vytvárať nové diela, metafory, symboly. Zážitky, vnemy, objavy pretavuje do lyrických znakov, skratiek, ktoré nesú koncentrovanú správu o jej dialógu so skutočnosťou. Hľadá maliarske postupy, ako zhmotniť zažité a spoznané na plátne – roztieranie farby, prekrývanie tónov, nanášanie reliéfnych podkladov, štruktúry... Lebo lyrickú, či novoobjavenú myšlienku treba zhmotniť a preniesť na plátno jej aktuálny náboj.
V kompozíciách autorky nehľadajme vonkajšie prírodné formy, ony sa totiž pretavili v jej mysli a v duši do poézie. Jej maliarska reč nám môže pripomenúť etapu lyrickej abstrakcie, ktorá bola jedným z prúdov európskej nepredmetnej maľby v druhej polovici 20. storočia.
Diela Kataríny Šubjakovej pôsobia harmonicky, oslovujú nás svojím maliarskym prednesom a možno aj tajomnosťou. Hovorí: „Maľujem ich nielen pre seba, chcem v ľuďoch vyvolať nové pocity a spontánnosť... „
Výstava v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach je prístupná do 20. augusta.
Kristína Šubjaková
Architektka, výtvarníčka, absolventka, Fakulta architektúry Technickej univerzity v Bratislave. Počas štúdií navštevovala ateliér akademického sochára Tibora Bártfaya, venovala sa keramickej tvorbe a kresleniu. I keď vyštudovala odbor, ktorý v sebe ideálne spája prvky exaktnosti a kreativity, po istom čase sa rozhodla naplniť svoju prirodzenú a silnejúcu túžbu po vlastnom výtvarnom prejave. Jej svet je farebný, radostný aj tajomný. Tvorivosť jej postojom k životu aj k svetu. Maľovanie je podľa nej kúpeľ, z ktorého vyjdete vždy čistejší, než aký ste do neho vstupovali. Prináša jej novú inšpiráciu, učí oči vidieť nové, nepoznané... Maľuje nielen pre seba, chce v ľuďoch vyvolať nové pocity, spontánnosť a to jej dáva krásnu energiu reflexie. Vo svojich obrazoch vytvára poeticky pôsobivé metafory, symboly. Experimentuje s farebnými a plastickými štruktúrami. Svoju tvorbu prezentuje na autorských a kolektívnych výstavách.Telo šedého boxu.
Autor: Miroslav Bartoš