MARTIN „Antikvariát - Dražkovce - Sklabiňa - Sklabinský Podzámok - Turčianska Štiavnička.... Pätnásť kilometrov dlhá prechádzka s krošňou, knižkami a poriadnym úpekom. Zvládol som, však sa mi treba poctivo richtovať,“ píše na sociálnej sieti Jano Cíger, antikvár, živeniar i živel, ktorý zapaľuje tam, kde chce, aby horeli aj iní.
Matej Hrebenda – pre neho veľký vzor
V minulom roku sa v auguste vybral pripomínať Mateja Hrebendu (národný buditeľ, ľudový spisovateľ, ktorý v 19. storočí predával knižky putujúc po Slovensku a Čechách) na trase Lipovec v Turci (tu sa narodila Hrebendova matka) a Rimavská Píla na Gemeri (rodisko Mateja Hrebendu).
Na Národnom cintoríne sa už nestratíte i vďaka špeciálnym tabuliam Čítajte Ľudia, ktorých na svojej púti stretával, sa s ním fotili, i slaninku, pivko či borovičku dostal, nejaké knižky rozdal, na kávičku ho pozývali a niektorí ľudia s ním časť trasy odkráčali. Denne prešiel asi tridsať kilometrov, spával v penziónoch i v stane. Teraz si po víkendoch putovanie s krošňou a knižkami pripomína v Turci. Ako aj na spomínanom turčianskoštiavnickosklabinskom okruhu.
Vy ste zjavenie, vy ste zázrak!
„Ožívali minuloročné pocity z hrebendovskej púte. Stretnutia s priateľmi, známymi, fotenia, vytrubujúce autá, ruky vystrčené z nich a mávajúce,“ pripomína si. Keď lámal vrchol stúpania za Sklabiňou do Podzámku, v zákrute vyšiel kvôli prehľadu na stred cesty.
"Vy ste zjavenie, vy ste zázrak," zvolala na mňa pani tlačiaca bicykel do kopca spolu s partnerom. Dôvod asi desať minút si pokecať nastal okamžite. Ba i jedna knižka zmenila majiteľa. Cestou klesajúc k dedine som si na plné hrdlo zaspieval "Keby som bol vtáčkom..." a potom som pridal aj „Ó sole mio...“ Bolo to krásne uvoľňujúce, lebo veru podošvy ma pálili,“ nezabudol pripomenúť.
Na pár hodín im patril obdiv stoviek ľudí Čítajte Tento rok začne putovať od Hačavy
A čo bude v tomto roku? „Trénujem, lebo v druhej polovici augusta idem znova na Gemer. Bol som na malom tomčianskom okruhu, vo Vrútkach a ešte chcem stihnúť túru do Kláštora pod Znievom. Hádam dosť na kondičku. Teraz to chcem otočiť. Putovanie začnem v Hačave, čo je časť Hnúšte a po štyroch dňoch chodenia by som mal prísť na Lipovec,“ plánuje antikvár, pre ktorého sú knižky a čítanie alfou a omegou jeho života.
Hačava preto, lebo v nej Hrebenda prežil podstatnú časť svojho života. „Domáci mi už v minulom roku dali najavo, že Hrebendu považujú za svojho a k mojej púti s knižkami sa chcú pripojiť. Možno mi aj nejaký ten kilometer potiahnu môj vozík s knihami,“ nádeja sa Cíger.
V minulom roku si kontakt zeme s nohami nevedel vynachváliť. Vraj je na nezaplatenie, človeka mení. Poznáva krajinu, vníma ju inak, má radosť z vecí, ktorí by si inak nevšimol. „Veď taký žblnkot potoka z auta nepočujete a chrobáčika, ktorý vám na chodníku skríži cestu, nezbadáte,“ pripomenul v minulom roku po návrate z cesty. Aj preto sa na tohtoročné približne štvordňové putovanie na trase Hačava, Rimavská Píla, Tisovec, Brezno, Banská Bystrica, Turčianske Teplice, Mošovce a Lipovec s hrebendovským vozíkom plným kníh aj celkom teší.
