Článok pokračuje pod video reklamou
Ako sa upieklo to, že francúzsky rodák, ktorý dlho žil v Belgicku, nakoniec zapustil korene v Martine?
– Narodil som sa na severe Francúzska v Lille a v mojich šiestich rokoch sme sa presťahovali do belgického Monsu, kde môj otec hrával futbal za miestny druholigový klub. V Belgicku sme mali malú rodinnú polygrafickú firmu. V poslednom roku môjho štúdia manažmentu na univerzite prišla možnosť rozšíriť pôsobnosť firmy na Slovensko.
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: V súboji nováčikov Žabokreky vybuchli
Prečo vyhral práve Martin?
– Turiec má v tomto odvetví vďaka Neografii veľký potenciál a naša intuícia sa ukázala ako správna. Začali sme skromne, no postupne rastieme a po sedemnástich rokoch zamestnávame približne sto ľudí. Pohľadnice vyvážame do celého sveta a dostanete ich kúpiť napríklad vo Francúzku, Taliansku, Belgicku či Anglicku.
Gregory Delton (vpravo). (zdroj: ĽUDO LETTRICH)
Cesta k slovenskému futbalu bola tiež taká priamočiara?
– Po príchode na Slovensko som neovládal jazyk, a tak sa mojim komunikačným prostriedkom stal šport. Zobral som kopačky, išiel na štadión do Martina a na ihrisku to fungovalo. Zahral som si v Sučanoch, Valči, Belej či v Žabokrekoch. Športová komunita je veľká a súdržná, pomohla mi získať kontakty, kamarátov, priateľov a otvorila viaceré dvere. To bolo veľkým pozitívom pre môj osobný i profesijný život.
Vydali ste sa aj funkcionársku dráhu a v súčasnosti ste vo Fomate Martin šéfom Výkonného výboru. Baví vás táto robota?
– Futbal mi toho dal v živote naozaj dosť a teraz je čas niečo vrátiť. Keď ma oslovili ľudia z Fomatu, tak som ponuku prijal a našiel v klube skvelých ľudí, ktorí robia futbal srdcom. Cítim sa tam výborne a obrovská škoda je len to, že sme nedávno prišli o fantastického človeka Jara Tarabu, ktorý nám všetkým bude po každej stránke veľmi chýbať.
Na Slovensku ste si našli manželku a založili rodinu. Teraz vychovávate deti, podnikáte a k tomu ešte robíte do futbalu. Stíhate?
– Je to dosť náročné na organizáciu, no vďaka pomoci a ústretovosti blízkych sa mi darí ako tak stíhať.
S ako filozofiou či víziou ste prichádzali do Fomatu?
– Aj športový klub musí hospodáriť tak, že príjmy nesmú presiahnuť výdaje. Teda bez dlhov. To beriem ako základný princíp. Teraz musíme v prvom rade prežiť ťažké obdobie nútenej správy mesta. Fomat má silný potenciál v mládeži. Napríklad, vo Francúzku aj Auxerre či v Taliansku Atalanta Bergamo, fungujú tak, že podstatná časť rozpočtu ide na mládež, z čoho potom ťaží aj áčko, keď nemá problém doplniť káder z vlastnej liahne. Takisto im hrozienka z koláča vyzobú silnejšie kluby, ako nám zoberú našich najlepších Žilina a Ružomberok, no aj tak by sme sa mali uberať touto cestou. Tiež vidím veľký potenciál v našich dievčenských družstvách a chceme ich čo najviac podporiť. Ženský futbal má veľkú budúcnosť.
Je ďalšou veľkou výzvou aj vybudovanie dôstojného domovského stánku?
– Samozrejme. Ak chceme napredovať, je to nevyhnutnosť. Naše družstvá nemôžu cestovať po celom okrese a hrať svoje zápasy či trénovať na cudzích plochách. Máme viacero projektov a v horizonte rokov 2019, možno 2020, by sme sa za určitých okolností mohli dočkať nie megalomanského, ale menšieho štadióna s potrebnou infraštruktúrou. Treba priznať, že zvládnuť túto výzvu bude extrémne náročné.
Často počúvam, že Fomat berie klubom z regiónu najlepších hráčov a im potom zanikajú mládežnícke celky? Čo na to hovoríte?
– Od nás tiež najlepší odchádzajú do silnejších klubov a brániť sa tomu nemá význam. Dnes musí mať kvalitný futbalista okolo seba spoluhráčov, ale tiež súperov, ktorí sa jeho kvalite približujú. Ak ich nemá, skôr či neskôr ho futbal prestane baviť, pretože si nemá s kým prihrať a jeho talent postupne upadá. Výsledky ako 18:0, 21:1 a podobne jednu stranu nemotivujú a druhú demotivujú. Takto u nás futbal napredovať nebude.
Ako by to teda mohlo fungovať?
– Máme u nás takmer 350 detí a tie hrajú zápasy proti po-predným slovenským klubom vo svojich kategóriách. Všetci sa neuchytia v druhej či tretej lige. Potom sa otvára priestor, aby si zahrali nižšie súťaže a skúsenosti, ktoré u nás získali, odovzdali ďalej. My sa chodíme inšpirovať do prvoligových klubov, zaujímame sa o ich tréningovú metodiku a nové trendy. Bolo by výborne robiť raz do mesiaca ukážkový tréning pre mládežníckych trénerov z regiónu. Oni by potom svoje tréningy mohli oživiť o nové veci a spraviť ich pre deti zaujímavejšie. Ak bude treba, dá sa z toho spraviť DVD záznam a čerpať aj z neho. Takéto formy spolupráce sú v súčasnosti schodnejšou cesta ako konštatovať, že silnejší klub berie najlepších hráčov. To sa zmení len veľmi ťažko.
Prečo je súčasný belgický futbal ďalej ako slovenský?
– Do roku 1996 bol aj v Belgicku takmer v každej dedine futbalový klub a až na výnimky sa borili s problémami, aké my dôverne poznáme. Národný zväz ich však motivoval k tomu, aby sa začali spájať. Kluby túto filozofiu prijali a výsledkom je, že teraz dajú dohromady viac peňazí, viac hráčov, vedia zaplatiť kvalitných trénerov, čo sa pozitívne odzrkadľuje na výkonnosti mladých futbalistov.
Vráťme sa späť k Fomatu. Na Slovensku sú kluby, kde majú jedného šéfa, ktorý rozhoduje v zásadných veciach. U vás je šéfov až sedem. Nie je to niekedy na škodu veci?
– Ide o ľudí, ktorí sú vo futbale dlho a preto majú množstvo skúseností, ktoré stále vieme využiť. Majú za sebou kus roboty a určite nevnímam spoločné rozhodovanie Dozornej rady či Výkonného výboru ako prekážku pre napredovanie klubu. Možno sa ale dožijeme chvíle, keď príde silný investor a na oplátku bude chcieť silné rozhodovacie právomoci. Každý zo spomínaných spôsobov má svoje za a proti. Najviac však záleží na kvalite ľudí.
Na záver prezraďte, s akým cieľom vstupuje mužský celok Fomatu do novej sezóny?
– Pohoda v kabíne nechýba, čo je dôležité. Chalani sú síce mladí, no majú svoju kvalitu. Dobre sa nám podarilo zložiť aj trénersky tandem, keď Vlado Kuťka je nezaťažený človek z vonku, ktorý priniesol na veci nový pohľad a Vlado Vítek zas klub dokonale pozná. Ak sa nič nepredvídané nestane, toto mužstvo môže bojovať o prvú päťku.
