1. MHC Martin má finančné problémy dlhodobo a vlečú sa s ním prakticky od zakúpenia extraligovej licencie od Dubnice. Každé vedenie, či už to Zigove, Kalnického alebo teraz Taligove nechalo po sebe dlhy, ktoré napokon narástli do neriešiteľných rozmerov. Či si to chceme priznať alebo nie, raz to muselo padnúť.
2. Problémy v klube spôsobovali aj jeho ambície. Nie raz sa vyhlásila cesta ekonomickej stabilizácie a šetrenia. Darilo sa to v jednej – dvoch sezónach, ale potom prišli tlaky na výsledky, kupovali sa aj drahší hráči a okolo Vianoc či po Novom roku už nebolo na výplaty. Jednoducho, nedokázali sme sa prikryť takou perinou, na akú máme, vždy sme chceli viac. Každý úspech nás vyšiel draho a hoci je to paradox, priviedol hokej v Martine na okraj priepasti, až do nej napokon spadol.
3. Hokej ničili aj vzťahy. Kým kabína dokázala ťahať spoločne za jeden koniec povrazu, tak to neplatilo o funkcionároch, či už súčasných alebo bývalých. Jedna skupina brojila proti druhej. Avšak ešte horšie bolo, že Taligovi sa pre spory rozpadol tím, s ktorým na čelo MHC vstupoval. Zvlášť vypuklé to bolo v minulej sezóne.
Jaro Markovič: Toto sa nikdy nemalo stať Čítajte 4. Hokeju v Martine nepochybne uškodila aj finančná kríza, ktorá zasiahla pred pár rokmi Slovensko. Sponzori, ktorí ratovali svoje firmy, logicky nenaplnili svoje záväzky a v rozpočtoch klubu vznikli diery, ktoré sa nepodarilo zaplátať. Nepochybne problémom je aj nútená správa v meste. Výpadok 100-tisícovej dotácie, ktorú klub čakal v tomto roku, bol citeľný. Navyše, základňa na možnosť získavania financií sa z rôznych aj vzťahových dôvodov v regióne značne zúžila.
5. Hokeju nepomohlo aj to, že sa do klubu vtiahla politika, ktorá sa v Martine berie v poslednom období až veľmi osobne. Angažujú sa poslanci, priamo či v zákulisí, rôzne tábory či skupiny sa dostávajú do sporov, ktoré preniesli aj na klub. Zrazu počujete, že keď tam bude ten alebo onen, tak ja nepomôžem.
6. Klub sa v poslednom období riadil chaoticky a podľa trénerov i hráčov až príliš amatérsky. Prestala fungovať „štábna“ kultúra, nezasadali orgány, za kratší koniec sme ťahali aj v športovej diplomacii. MHC sa stal postupne nedôveryhodný subjekt. Reči sa viedli a skutky chýbali.
