To bola sláva, keď cez Martin prvý raz prešiel vlak

​​​​​​​V dnešnú sobotu, je to presne 145 rokov, Martinom prvýkrát prešiel vlak. Smeroval do hlavného mesta monarchie – Pešti.

Stanica v Turč. sv. Martine.
Stanica v Turč. sv. Martine. (Zdroj: ARCHÍV IGOR DOBROVOLNÝ)

MARTIN. Cestu vlakom dnes už vnímame ako samozrejmosť. Pred 145 rokmi to ale v Turčianskom svätom Martine bola veľká udalosť. Veď 12. augusta 1872 tadiaľto po prvýkrát prešiel vlak, čím sa Turiec spojil s hlavným mestom monarchie – Pešťou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„A keďže vo Vrútkach už bola postavená trať z Košíc do Bohumína, tak sa železnicou dalo dostať až do Berlína – vtedy najväčšieho európskeho mesta. Vo Vrútkach sa ale muselo presadať, lebo tieto dve trate neboli prepojené,“ vykresľuje zaujímavosť miestny historik Igor Dobrovolný.

SkryťVypnúť reklamu

Ako to celé začalo

Už v roku 1862 vyslovili na uhorskom sneme požiadavku, aby sa predĺžila železničná trať zo Šalgotariánu k trati Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ). Preto vznikli spoločnosti, ktoré mali financovať výstavbu železnice: Cisársko-kráľovská privilegovaná železničná spoločnosť Pešť – Lučenec – Banská Bystrica a Spoločnosť Kameňouhoľných baní sv. Štefana. Trasu naplánovali smerom na Lučenec, Zvolen, Banskú Bystricu.

Už v roku 1864 bola podaná žiadosť, aby trať predĺžili z Banskej Bystrice do Turca a v Sučanoch by sa napojila na KBŽ. Už počas

výstavby ale došlo k zmene trasovania. Najskôr rozhodli, že železnica povedie údolím Hrona a ďalej sa stočí smerom na sever na Kremnicu. Do Banskej Bystrice bola vedená iba vedľajšia úzkorozchodná trať. Dôvodom tejto zmeny boli podľa Dobrovolného najmä priaznivejšie prírodné podmienky horského masívu. Hoci ešte v roku 1868 vymeriavali trať smerom do Sučian, napokon došlo k zmene a železnicu vybudovali vo Vrútkach.

SkryťVypnúť reklamu

„Dôvod tohto rozhodnutia nepoznáme, ale mohlo to súvisieť so zmenou vlastníka železnice. Spoločnosť, ktorá viedla výstavbu, sa dostala do finančných ťažkostí a v júni roku 1868 železnicu odkúpil štát. Odvtedy ju poznáme ako MÁV - Magyar államvasutak. Tým sa stali Vrútky významným železničným uzlom,“ opisuje Igor Dobrovolný.

Zmiešaný vlak

Prvý vlak z Vrútok do Pešti vypravili 12. augusta 1872 o 1.18 hod, o pár minút prechádzal Turč. sv. Martinom a do Pešti prišiel na obed o 12.51 hod. Z Pešti ale vlak vypravili do Vrútok už 11. augusta 1872 o 23.00 hod. a do Vrútok dorazil 12. augusta o 14.05 hod. Išlo o zmiešaný vlak, keďže v súprave boli osobné aj nákladné vozne. Odvtedy začala na tejto trati pravidelná prevádzka. Zo začiatku bol denne vypravený medzi Vrútkami a Pešťou jeden pár osobných vlakov a jeden pár zmiešaných vlakov. Po prepojení tratí KBŽ a MÁV sa železnicou spojilo hlavné mesto Uhorska so Sliezkom a najmä najbohatším mestom Berlínom.

SkryťVypnúť reklamu

Obmedzený obchodný ruch

Ako ďalej Igor Dobrovolný uvádza, v roku 1869 mali Vrútky iba 955 obyvateľov. Najvýznamnejšími vlastníkmi pôdy boli členovia rozvetvenej rodiny Ruttkayovcov, rozdrobené pozemky však nevytvárali možnosti na rozvoj podnikania. Je síce pravda, že Vrútkami viedla obchodná cesta spájajúca Turiec so Žilinou, ale vrchy Lúčanskej Malej Fatry a neskrotený tok Váhu limitovali obchodný ruch na tejto trase.

„Ak chcel gazda poslať svoj tovar do Trenčianskej stolice, mal na výber nebezpečnú cestu plťou cez Strečniansku úžinu, alebo musel najať furmana na namáhavú cestu strmým fatranským masívom,“ približuje I. Dobrovolný.

Jedinečný opis tejto cesty nám zanechal priekopský rodák, barón Alojz Medňanský. Počas plavby plťou v roku 1822 si do svojich poznámok, neskôr vydaných vo forme cestopisu Malebná cesta dolu Váhom, poznamenal aj túto spomienku na Vrútky: „S poľutovaním sme sledovali dva vozy, ktoré mali, ako aj my, namierené do Trenčianskej stolice a v spomínanej dedine si naozaj museli vziať prípraž, bez ktorej ani za najlepšieho počasia nie je možné prekonať štyri hodiny trvajúcu cestu hore vrchom.“

Železnica a rozmach miest

Z malebnej dedinky na sútoku Turca s Váhom sa vybudovaním železnice odrazu stala významná dopravná križovatka. Staničné budovy, výhrevne a od roku 1874 aj opravárenské dielne vyžadovali zamestnancov v počtoch, ktoré im maličké Vrútky nedokázali poskytnúť. Nastala teda vlna prisťahovalectva, ktorá natrvalo prekreslila demografickú mapu Turca. K tradičným sídlam situovaným na starých obchodných cestách (Martin, Necpaly, Blatnica, Turany, Sučany, Mošovce, Kláštor pod Znievom, Slovenské Pravno) a významným centrám nemeckého osídlenia v Turci (Vrícko, Sklené, Horná Štubňa), sa natrvalo zaradili aj nové obce ako boli aj Vrútky.

V stolici s necelými 46-tisíc obyvateľov bolo v roku 1880 iba jedenásť obcí s populáciou nad tisíc obyvateľov. Najväčším populačným

skokanom boli Vrútky, ktoré za dekádu narástli viac ako stonásobne a v tomto roku vykázali už 1944 obyvateľov. Prevyšoval ich iba Martin s 2341 obyvateľmi a Horná Štubňa s 1958 obyvateľmi. Na krk Vrútkam vtedy ešte dýchali Sučany, Turany, Mošovce a Vrícko. Železnica ale jasne predznamenala, ktoré sídla sa budú rozvíjať, a ktoré naopak čaká stagnácia.

Migrácia za prácou

Prudký rast obyvateľstva Vrútok pokračoval aj v ďalšom desaťročí. Z necelých 56-tisíc Turčanov žilo v roku 1910 vo Vrútkach až cez jedenásť percent. Tomu zodpovedal urbanistický a architektonický vývoj mesta prezentujúci sa aj v novom evanjelickom kostole, rímskokatolíckom kostole, ľudovej škole a meštianskej škole, ako aj v ubytovacích a obchodných kapacitách sústredených v novej štvrti s príznačným názvom Banhof. K tradičným obciam nad tisíc obyvateľov pribudla aj Priekopa s 1458 obyvateľmi, naopak Necpaly, Blatnica, Kláštor pod Znievom a Mošovce, teda obce ležiace mimo železničnej trate, definitívne stratili dych a nastúpili na epochu postupného úbytku obyvateľstva. To migrovalo za prácou, ktorú priniesla železnica a rozvíjajúci sa priemysel v jej bezprostrednej blízkosti.

Vlaky

Nešťastie sa stalo v blízkosti mesta Riedlingen v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko.

Príčinou nešťastia bol zrejme zosuv pôdy po búrke.


TASR
Ilustračné foto

Ľudia uviazli vo vlaku po technickej poruche.


TASR
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Vyžrebovanie futbalových súťaží: Kedy hrá vaše mesto či dedina?
  2. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes
  3. Sedemnásť hotelov, kde si oddych užijú deti aj dospelí
  4. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  5. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  6. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  7. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom
  8. Operácia očí je riešením pre každú profesiu
  1. Vyžrebovanie futbalových súťaží: Kedy hrá vaše mesto či dedina?
  2. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes
  3. Sedemnásť hotelov, kde si oddych užijú deti aj dospelí
  4. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb
  5. Vzducholoď aj koncert Kaliho? Takto Kaufland oslavuje narodeniny
  6. Ideálny čas na pohyb a dokonalú regeneráciu
  7. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta
  8. Aplikácia Otvorené drevo potvrdzuje transparentnosť LESY SR
  1. Osem tipov, kam cestovať počas sviatku na konci augusta 7 525
  2. Bývanie v centre Bratislavy? Kúpa sa oplatí viac ako prenájom 7 421
  3. Majster cukrár radí: Tento dezert dodá každej letnej párty šťavu 6 704
  4. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 5 509
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy si užijete i s nižším rozpočtom 4 623
  6. Operácia očí je riešením pre každú profesiu 3 653
  7. Prvý realitný fond ťaží z oživenia trhu a nižších sadzieb 2 335
  8. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach 1 811
  1. Dávid Polák: S teroristami sa nevyjednáva. Alebo predsa...?
  2. Zdravotní Klauni: Stretnutie, ktoré prerástlo do priateľstva na celý život. Príbeh Dominika z Cirkusu Paciento
  3. Monika Albertiová: Pýtať si vodu k jedlu? Dnes sa za to takmer hanbíte. Scary Movie po slovensky
  4. Otilia Horrocks: Muck Rack, platforma, ktorá si pamätá aj za Vás.
  5. Anton Lisinovič: Skautík na výprave (30.diel) - Bánovecký okruh 3.etapa
  6. Marcel Rebro: Pellegriniho sestra: Colombova žena slovenskej politiky
  7. Martin Fronk: Hrad, kde ticho hovorí o chlebe, čo spojil ľudí
  8. Vladimír Benčík: Konštantínopol v roku 1453: Dráma pádu Byzantskej ríše
  1. Jaroslav Liptak: Kto stojí za 708 firmami? Robert Fico? Nie... hádajte znova. Kto je pani Ficová? 38 482
  2. Ivo Nesrovnal: Matúš, vďaka za pozvanie, ale pod toto sa nepodpíšem. Ad električka v Petržalke. 32 124
  3. Martin Sukupčák: Ako jeden primátor "urbanizuje" mesto L. Mikuláš 15 066
  4. Jozef Mačo: Nelegálne skládky odpadu pri osadách nemajú odstraňovať obce. Nie že nemajú, nesmú. 11 194
  5. Otilia Horrocks: Kto je tu vlastne podozrivý? Matovičovci, ktorí zverejnia mená — alebo tí, čo mlčia? 6 575
  6. Monika Albertiová: Kritika nie je útok: PS versus Hnutie Slovensko. Zas do seba kopú - a Fico sa smeje 6 212
  7. Ján Šeďo: Myslel som si, že v Tatrách konečne parkujeme za rozumné ceny... 5 968
  8. Ľudmila Križanovská: Ukrajinský taxikár zažíva každý deň šikanu 5 207
  1. Marcel Rebro: Pellegriniho sestra: Colombova žena slovenskej politiky
  2. Pavel Macko: Nemecká vs. ruská ekonomika: Fakty proti mýtom, ktoré šíri Fico
  3. Pavel Macko: Prečo rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom nikam nevedú?
  4. Marcel Rebro: Slováci dokážu závidieť polosirote rehabilitačný tábor a beznohému protézu
  5. Marcel Rebro: Kaliňákove tanky, Pearl Harbor a slovenský ministerský časostroj
  6. Marcel Rebro: Verím, že dobijeme dobrým ľuďom baterky
  7. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  8. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Po novom má každý zákazník k dispozícii aj služby nezávislého technika z Automato.


1
Tím Zel Degson Martin.

Na majstrovstvách Slovenska v malom futbale sa nestratili ani celky z Turca.


Do Turca príde 250 zahraničných účinkujúcich.


TASR
Vizualizácia krídla ku chirurgickému pavilónu.

V tendri mali aj lacnejšiu ponuku.


7

Už ste čítali?