MARTIN. Vypílenie ôsmich javorov v martinskej Štúrovej štvrti pre plánovanú výstavbu parkoviska poriadne rozvírilo vášne nielen v tejto mestskej časti.
Vytvorenie nových parkovacích miest je pritom len začiatkom komplexnejšej revitalizácie Šturky, ktorá je schválená už od roku 2015 nielen mestom, poslancami, ale aj samotnými obyvateľmi tejto lokality. Ako mesto hovorí, štúdia bola vyvesená i na informačných tabuliach v štvrti.
Chyba v komunikácií
Mnohí domáci však tvrdia, že o ničom nevedeli a výrub stromov ich poriadne zaskočil.
„Nikto nás o ničom neinformoval, neviem, kde zlyhala komunikácia. Každopádne tých stromov mi je ľúto. Rástli nám tu dlhé roky a teraz sú fuč. Nové parkovacie miesta tu síce treba, ale mohli to vymyslieť tak, aby ostali i javory,“ povzdychol si senior Jozef, jeden z obyvateľov Šturky.
Mladá Martinčanka Lenka, ktorá v Šturke vyrástla, síce o výrube vedela a s ďalšími obyvateľmi sa dreviny snažili pred vypílením aj zachrániť, no nečakali, že sa tak stane uprostred leta.
„Projekt nového vzhľadu Šturky som si pozerala na internete. Ak je strom chorý, je jasné, že ho treba odstrániť. Ak sú však vybraté stromy na vyrúbanie len z kompozičného hľadiska, s tým nesúhlasím. Nepozdáva sa mi ani myšlienka umelých jazierok, keď vidím, že v tomto meste nedokážu udržiavať ani fontány,“ rozhorčene vykresľuje mladá žena.
Výrub dostal výnimku
Ako ale vysvetlila hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová, vypílenie javorov mliečnych bol nevyhnutný pre plánované stavebné úpravy, ktoré bude robiť akciová spoločnosť Turiec a požiadalo oň mesto Martin ako vlastník pozemku.
„Dreviny mohli byť vyrúbané počas letných mesiacov na základe výnimky zo zákona, ktorá hovorí, že po nadobudnutí právoplatnosti stavebného rozhodnutia musia byť dreviny vyrúbané maximálne 30 dní pred zahájením stavebných prác,“ ozrejmuje Kalmanová.
Sadovnícko-architektonické riešenie Štúrovej štvrte vypracoval Útvar hlavného architekta mesta v roku 2015 a jeho riaditeľ Róbert Dúbravec prízvukuje, že celý projekt bol pripomienkovaný a odkonzultovaný aj so zástupcami obyvateľov Šturky, výsledkom čoho je súčasná štúdia, v ktorej sú zahrnuté tiež výruby drevín. Ako Róbert Dúbravec hovorí, o vypílenie niektorých stromov ich žiadali dokonca sami ľudia, ktorí napríklad argumentovali, že vysoké stromy im tienia do okien. Navyše na mieste budúceho parkoviska sa spraví náhradná výsadba a na každom štvrtom mieste vysadia strom. V Šturke je dlhodobo problém s nedostatkom parkovacích miest a autá preto často stoja i v priestore pre peších priamo pred bytovkami.
Sadili, čo mali po ruke
„Pôvodná výsadba z päťdesiatych rokov nebola sadovnícky usmernená, čo sa podpísalo na
zlom rozmiestení drevín v tesnej blízkosti fasád budov. Vtedy boli dostupné predovšetkým ihličnany z lesníckej produkcie a tie v súčasnosti vhodné do sídlisk nie sú,“ vysvetľuje Róbert Dúbravec potrebu postupného nahradenia niektorých stromov. Ako ďalej hovorí, vtedajší nevhodný výber drevín a miest ich výsadby spôsobuje dnes nemalé problémy nielen obyvateľom. Preto sú dreviny vysoko vyvetvované a orezávané, čím dochádza k znehodnocovaniu stromov a ich stability. Väčšina z nich je podľa architektov a dendrologického posudku aj prestarnutých, čo je ďalší dôvod na ich odstránenie.
Podľa nového konceptu sa zmena dotkne aj predzáhradok. Tie podľa odborníkov pôsobia veľmi chaotickým dojmom, sú v nich rôzne druhy rastlín a štýly pestovania. Estetický dojem kazia aj málo využívané kovové konštrukcie stojace pri zeleni či svojvoľne umiestnené reklamné pútače.
V pláne je tiež lokalitu vybaviť vhodným mobiliárom a umiestniť vzhľadné stojiská na odpad, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnia pod zem.
Hlavný architekt mesta však zdôrazňuje, že najväčším problémom je zo strany rezidentov parkovanie návštevníkov vo vnútroblokoch a po obvode obytných domov, ako aj nedostatok parkovacích plôch, a preto ho začali riešiť ako prvý.
Miesto na stretávanie
Koncept nového riešenia Šturky je založený na myšlienke peristylu.
„Peristyl je pojem z antickej architektúry, ktorý predstavuje štvorcový alebo obdĺžnikový dvor obklopený stĺporadím. Bol súčasťou mestských víl a slúžil výhradne na stretávanie či odpočinok. Vnútorné steny boli zdobené maľbami a mozaikami. Súčasťou bola aj studňa doplnená o zeleň,“ vysvetľuje R. Dúbravec základnú myšlienku postupnej premeny v tejto lokalite.
Ako ďalej hovorí, hlavným znakom socialistického realizmu, v ktorom bola vybudovaná Štúrova štvrť, je používanie rôznych umeleckých smerov dokopy, objavujú sa prvky antiky (napr. stĺpy), renesancie (sgrafito), ďalšími prvkami boli oblúky, arkády, atiky, reliéfy či rímsy.
„Náš navrhovaný koncept stavia do popredia všetky architektonické prvky v priestore a riešenému územiu priznáva myšlienku peristylu s dôrazom na výsadbu zelene a línie pre chodcov,“ približuje hlavný architekt mesta.
Šturka by sa mala postupne premeniť na estetickejší priestor s reprezentatívnym centrom a oddychovými zónami. Dominantou bude obojstranná aleja listnatých drevín s trvalkovými záhonmi a vodnými plochami stojacimi blízko bytoviek.
Hlavným cieľom je sprostredkovať každému jednému návštevníkovi bohatstvo pamiatkového fondu, ktoré toto územie v nevyčísliteľnej hodnote ponúka.
