VRÚTKY. Kultúrna sála Kriváň vo Vrútkach sa minulý utorok podvečer zaplnila zaujímavou spoločnosťou. Mala asistovať pri pokuse o vytvorenie slovenského rekordu s 800 obrázkami vo vtáčom truse spojenom s ich prezentáciou.
Ty kokso, ona fotí h...o!
„Viem, ľudia povytiahnu obočie do pol čela, keď počujú o niečom takom - že nájdem vo vtáčom truse obrázok,“ hovorí rekordmanka. „Aj dvaja chalani na Ľadovni, keď som si vetvičkou očistila strom a nafotila som si z rôzneho uhla to, čo namaľovali vtáci, komentovali moje počínanie slovami: „Ty kokso, ona fotí h...o!“ Nuž čo, niekto vidí iba to, ja materiál, v ktorom sa ako na plátne objaví niečo, čo je odkazom prírody pre našu fantáziu,“ obhajuje svoj koníček, ktorý vníma ako revanš prírody za to, že ju má rada, obdivuje ju a pozoruje s pokorou.
Bez fotoaparátu Eva Kuciaková z domu nevychádza. Najmä vtedy, keď vykročí, ako ona hovorí – do prírody. Pod prírodou nevníma iba les, vychádzky ho hôr či výstupy do skál. Práve naopak. Jej tvorivým priestorom sú najmä parky, stromoradia, sídlisková zeleň. Tam hľadá inšpiráciu pre svoje obrázky. Prvý certifikát o zápise do Knihy slovenských rekordov má za tisíc obrázkov na brezovej kôre. Druhý za 1200 veršovaniek doplnených obrázkami. Teraz sa pokúša o tretí zápis.
Dám na znamenia, ktoré mi ukáže príroda
Pripravovala sa na neho tri roky. Toľko času jej trvalo, kým zhromaždila osemsto originálnych obrázkov vo vtáčom truse.
„Najskôr som ich archivovala v počítači iba pre seba. Dokonca, v zbierke mám aj taký, ktorý znázorňuje ľudskú tvár, keď sa jej majiteľ dozvie, čo vlastne zbieram,“ smeje sa fotografka. „Rodina, priatelia sa pri zmienke o tom, žeby som sa pokúsila o ďalší rekord, a práve na takúto tému, príliš nenadchla. Ja však dám na znamenia z prírody. A to, ktoré odštartovalo moje odhodlanie predsa len predstaviť moju zbierku, som zachytila na Bystričke pri fotení dreva, ktoré robotníci pripravovali na transport,“ spomína si.
Na jednom kmeni videla siluetu chrobáka, mal vystrčené rožky. „Táto „čertovská“ fotka ma nakopla k tomu, aby som predsa len ukázala na verejnosti aj takúto trochu šteklivú tému,“ vyznala sa E. Kuciaková.
Dikobraz, Dieťa v perinke, Koza, Tanečnica, Pavúk, Kvet, Smajlík, Zmrzlina v kornútku, Had, Rozpleštená myš, Vtáčik.... Aj takéto názvy majú obrázky, ktoré ich autorka vidí vo vtáčom truse. Ak sa im človek lepšie prizrie, vôbec nevzbudzujú pohoršenie. Skôr úsmev a možno aj trochu obdivu voči autorke, ktorá má fantázie na rozdávanie.
Hviezdoslavov park – veľká aréna inšpirácie
„Všetko odštartovala jedna milá príhoda. Oddychovala som v parku a zrazu som zbadala vo vtáčom truse akoby mušku. Ešte aj tykadielka mala. Spadla do záhona akoby z kvetov a naozaj sa tam vynímala akoby bola živá. Tak ma to nakoplo, že ešte v ten istý deň som v martinskom Hviezdoslavovom parku urobila asi polstovku záberov inšpirovaných obrazmi vo vtáčom truse. To bol základ mojej zbierky na túto tému,“ vrátila sa spomienkami na prvé fotky.
Medzitým zdokonalila techniku fotenia tejto témy a priznáva sa, že na miesta, kde urobila fotografie, sa vracia aj po daždi. „Tie obrázky potom vyzerajú inak, nachádzam v nich iné podoby vecí a života,“ priznáva. Tvrdí, že najviac práce – okrem úpravy na počítači, má na jar či počas skorého leta. „Vtáci vtedy hniezdia v korunách stromov a samozrejme, je okolo nich viac trusu, teda aj pre mňa viac materiálu na fotenie,“ opisuje svoj koníček. Prízvukuje, že do prírody sa chodí s pokorou a čistou hlavou. „Iba vtedy vám ukáže veci, o existencii ktorých ste doteraz nemali ani tušenia,“ uzatvára rozprávanie o svojich obrázkoch.
Z Vrútok odchádza dobrá správa do centrály rekordov
V utorok si ich pozrela porota. Tvorila ju pedagogička Marcela Pajurková z Martina a hlavný kontrolór Vrútok Michal Hanko, ktorí po pár desiatkach minút potvrdili, že v albume, ktorý hodlá Eva Kuciaková poslať do centrály slovenských rekordov, je 800 originálnych obrázkov vo vtáčom truse. V centrále jej zbierku opäť podrobia kontrole a ak usúdia, že splnila všetky podmienky pre zápis do Knihy slovenských rekordov, pozvú ju na prevzatie certifikátu.
„Verím, že to nebude naposledy. Ešte mám pár tém. Ale moju kamarátku prírodu nechcem dráždiť. Počkám na jej znamenie a možno sa vynorí ďalšia téma hodná rekordu. Zatiaľ som zdravá, fotografovanie ma baví a ľudia, ktorí nerozumejú mojej vášni, ma neodradia,“ uzavrela rekordérka, ktorej asi málokto šliapne na päty. Ona napriek tomu tvrdí, že svojou aktivitou chce inšpirovať aj iných. Podľa nej Slováci majú doma v zásuvkách zaujímavé veci hodné rekordov. Len sa ich obávajú, možno aj hanbia ukázať na verejnosti. „Úprimne zagratulujem aj iným, keď sa dopracujú k svojmu slovenskému rekordu,“ žičlivo uzatvára Eva Kuciaková.
