Bude preložená Kohútova ulica? Čo sa stane so železničnou stanicou v Martine? Pretne Košúty nová cesta? Aj to sú otázky, s ktorými sme sa v súvislosti s generelom dopravy obrátili na riaditeľa Útvaru hlavného architekta mesta Róberta Dúbravca.
Prečo bolo treba starý generel dopravy v Martine inovovať?
- Donedávna platný generel dopravy v Martine mal už takmer dvadsať rokov. Mesto ho spracovalo v rokoch 1997-1998 a vzápätí na neho nadväzovalo aj následné riešenie územného plánu sídelného útvaru mesta. Za tento čas došlo u nás k mnohým ekonomickým i spoločenským zmenám, ktoré už dnes kladú nové nároky na rozvoj územia mesta, a to aj v širších súvislostiach. Bolo treba na ne reagovať aj novým generelom dopravy.
Rozmeňme si to na drobnejšie. Čo sa skrýva pod spojením: nové nároky na rozvoj územia?
- Nové požiadavky na rozsiahlejšie zmeny boli z pohľadu dopravy v meste a jeho širšom okolí nepostačujúce, limitovali ho. Aktualizovať dopravnú koncepciu nadstavenú platným územným plánom bolo treba aj vo väzbe na súčasný stupeň automobilizácie, meniacu demografickú štruktúru obyvateľstva a nároky na dopravu. Sú spôsobené zvyšovaním počtu automobilov a meniacimi sa potrebami obyvateľov mesta, vrátane obyvateľov v suburbánnych zónach, ktorí denne dochádzajú za prácou, do školy či za službami. Nový generel sa preto zaoberá aj podrobnejším riešením všetkých druhov dopravy na území mesta a vytváraním predpokladov pre ich rozvoj. Mám na mysli mestskú hromadnú dopravu, cyklotrasy či parkovanie.
Predpokladám, že nový generel vznikol aj v nadväznosti na nové trasy nadregionálneho významu, ktoré ešte nemuseli byť pred dvoma desaťročiami detailnejšie známe, ale ktoré môžu zaťažiť dopravu v meste...
- Je to tak. Nový generel rieši aj (na základe dopravného prieskumu) dopad výstavby R3 na dopravnú situáciu v meste a zaťaženie existujúcej komunikačnej siete. Napríklad aj návrhom šírkového usporiadania komunikácií, medzi nimi trasovaním a šírkou východného mestského okruhu, ktorý sa stane dôležitou dopravnou tepnou podporujúcou rozvoj mesta.
Kto sa autorsky podpísal na novom genereli dopravy?
- Spracovateľom Územného generelu dopravy (ÚGD) mesta Martin bola Stavebná fakulta Žilinskej univerzity, jej katedra cestného staviteľstva. Hlavným riešiteľom je profesor Ján Čelko a riešiteľský kolektív je zostavený z odborníkov na dopravu - cestnú, železničnú, cyklistickú, statickú a mestskú hromadnú. Je podložený všetkými potrebnými analýzami, spracovanými na vysokej odbornej úrovni, a to od sčítania dopravy cez demografiu až po tvorbu dopravných modelov.
Skúsme vymenovať, čoho všetkého sa nový generel týka? A ako súvisí s napojením štruktúry dopravných trás mesta s regionálnymi a nadregionálnymi dopravnými tepnami?
- Zhrniem. Ide v ňom o efektívne usporiadanie uličnej siete základného komunikačného systému mesta s cieľom minimalizovať dopravné výkony vnútornej, zdrojovej a cieľovej automobilovej dopravy, ďalej o dôsledné odvedenie tranzitnej automobilovej dopravy na sieť diaľnic a rýchlostných ciest. Zameral sa aj zvýšenie podielu pešej a cyklistickej dopravy a hromadnej prepravy osôb v deľbe prepravnej práce. Vytvára podmienky pre efektívnu dopravnú obsluhu mesta prostredníctvom integrovanej hromadnej prepravy osôb a hlavným, naďalej rozvíjaným východiskom je dobrá pešia dostupnosť zdrojov a cieľov dopravy na území mesta.
Betónka sa obchádza, trpia tým dediny Čítajte Boli základom pre vypracovanie generelu aj dopravné prieskumy?
- Pravdaže - dopravné prieskumy, ale aj prognózy predpokladaného demografického vývoja, a prvé riešenia boli vypracované pre cestnú automobilovú dopravu vo viacerých variantoch. Bola spracovaná aj schéma zaťaženosti základného komunikačného systému mesta. V rámci riešenia bolo posudzované zaťaženie komunikácií s napojením na D1 a variantne s napojením na R3, bez napojenia na R3 a s vybudovaním východného mestského okruhu, ako aj bez neho.
Čo z toho vyplynulo?
- Z pohľadu napojenia na nadregionálnu dopravnú sieť je určite nevyhnutné vybudovať rýchlostnú cestu R3 s prepojením na diaľnicu D1, ktorá preberie časť tranzitnej dopravy a odľahčí cestu I/65D. Z pohľadu rozvoja mesta a predpokladaného zaťaženia mestských komunikácií je potrebné uvažovať s vybudovaním východného mestského okruhu, ktorý vzhľadom na svoju polohu je dôležitý pre rozvoj mesta východným smerom a pre odľahčenie dopravy na vnútornom mestskom okruhu, Jilemnického ulici ako aj dopravy na ceste I/65.
Nová predstava riešenia dopravy v Martine určite stavia aj na pozitívnych trendoch, ktoré doprava v meste doteraz spĺňala. Ktoré to sú? Čo je či bolo dobré na doterajšom riešení dopravy v Martine?
- Špecifickým rysom usporiadania základného komunikačného systému v centre mesta je jednosmerný mestský okruh. Jeho výhodou je vyváženosť zaťaženia okruhu, nižšia intenzita dopravy na frekventovanej západnej časti okruhu. Takýto okruh vytvára aj reálny predpoklad pre preferenciu hromadnej dopravy, keď po dobudovaní D1, R3 a východného mestského okruhu pokles intenzity umožní vyhradiť jazdný pruh po celom mestskom okruhu iba pre MHD. Ďalšími výhodami sú výborná pešia dostupnosť centra mesta a veľký potenciál cyklistickej dopravy. Mesto sa rozprestiera na rovine a pomerne malej ploche, dochádzkové vzdialenosti pre cyklistickú dopravu sú malé.
(Celý rozhovor s R. Dúbravcom si môžete prečítať v MY Turčianske noviny / 22. augusta 2017)
